Ľudská duša -
krištáľové deti
V čom sa podľa teba diskusia zvrhla?
A tá veta, že ezoterika je fajn, ale akurát na uvolnenie po náročnom týždni, to znamená čo?
Že celá tá problematika krištaľových detí je vlastne nepodstatná, len nejaká zábavka?
Mimochodom, meno Ema sa mi veľmi páči. :)
Tak to bolo a vždy bude, že existuje väčšina, ktorá zapadá do akejsi normy a vždy boli a budú ľudia, ktorí z tej normy vybočujú.
Len teraz sa z nejakých dôvodov týto ľudia začali pomenúvať rôznymi prívlastkami,
ktoré ale pre nich samých asi sotva majú nejaký význam a vôbec nijakú výpovenú hodnotu.
Podľa toho, čo píšeš o svojej Eme mi naozaj veľmi pripomína postavu Clary z románu Dom duchov, ktorý bol aj sfilmovaný.
pises, ze sa nemozete hadat..chvalabohu...aspon neublizujete sebe a svojim detom...
pises:"Musím zastať a počúvať ju. A usmievať sa".... toto by malo platit medzi ludmi a boli by sme vsetci lepsi a stastnejsi...mali by sme sa od tychto deti ucit...
pises:"A keď vidí smútok v ľuďoch, začne ich hladkať a objímať."ak ludia ostanu zaskoceni a prekvapeni je to dobre..aspon zacnu rozmyslat...mozno si uvedomia konecne, preco sa tolko vsade pise o laske a o tom, ze sa svet zmeni...:)
...citala som, ze tento rok nam to prave tieto zvlastne deti ukazu....a ty pises o tom, ako to ukazuju...bodaj by ich bolo co najviac
rozhodne by som bola velmi stastna, ak by ma taketo dieta objalo ked som smutna...:)-FLOWER-
(samozrejme znova zdoraznujem, pokial nema vazne zdravotne problemy) ...
mozno najdes odpovede tu:
http://cestaklasce.webnode.cz/products/indigo-evoluce-1-4/
Pani Valborg, tieto servery nie su miesto kde hľadať seriozne zdroje informácií. Tu vám každý bude tvrdiť, že vlastne problém nemáte a máte byť iba "šťastná", teda informacia k ničomu. Na konci každého linku od týchto "akože" ezoterikov je cenník za hodiny služieb zahrnovania Láskou a podobne zlodejiny. hehe....cesta k lásce/produkty/cena....hanebnosti
a mimochodom aj vedci, ucitelia a lekari uz uznali fenomen indigo...rozhodne to nepatri do kategorie "nezmysel"...ale vzdy to bolo tak, ze nove a nepochopitelne sa prijimalo velmi tazko a najjednoduchsie je napadnut to a odmietnut...;o)
a prosim ta pokus sa nebyt osobny...my tu len "diskutujeme" a pridat sa moze kazdy...-BYE-
Mne to dieťa skôr pripomína človeka, ktorý nie je uvedomený vo svojom ja.
Také sú malé deti asi do veku dvoch rokov. Nevnímajú svet cez svoje ego, pretože si ešte k nemu nevytvorili most.
Nepíšem, to ako fakt, o ktorom som presvedčená, je to len môj názor.
Myslím, že Lavondyss v tejto diskusii píše tak trochu aj za mňa, hoci štýlom, ktorý je na môj vkus trochu drsný. ;)
ale ja s tebou súhlasím, všetko čo si tu teraz napísala, si už vyjadrila pred tým. aj ja som sa vyjadrila podobne. ale Emu som nikdy nevidela. takže neviem.
ani krištáľové dieťa som ešte nikdy nevidela, čo neznamená, že neexistuje. dokonca súhlasím s lavondyssom, čo nerobím rada:D, ale tak ako som nenadobudla presvedčenie že existujú, tak som nenadobudla, že neexistujú. ja som iba chcela vedieť, či sú moje deti také a po zistení že nie sú, som sa dozvedela všetko, čo bolo pre mňa podstatné.
zaujal ma valborgin opis, preto ju žiadam o ten príbeh. jednoducho chcem vedieť viac. snáď sa niečo dozviem.
to isté robí valborg, myslím, že rozmýšľa triezvo a s láskou. držím jej palce.;)-FLOWER--BOW-
Ďalej. Bola tiché dieťatko a nezvyčajne pekná, ako porcelánová bábika. Celé hodiny si v tichosti džavotala a výskala ako všetky bábätká, akurát, že sa vždy pozerala na jeden bod a veľa sa smiala. Keď som do toho vstúpila ja, prestala. Raz, musela jesť, ale stále sa naširoko usmievala, nevedela udržať fľašu v pusinke, tak som urobila niečo iracionálne. Otočila som sa na tú stranu, kde sa pozerala a poprosila som (neviem ako to pomenovať... nič, prázdno, vzduch?), aby ju nechali najesť, že potom sa môžu zase hrať. Ema sa prestala smiať, najedla sa a keď som odišla, opäť sa smiala. Občas som nad jej postieľkou videla výraznejšie svetlo, ako bolo v izbe a niekedy som sa pristihla, ako v kúte tíško stojím a dúfam, že niečo zahliadnem.
Ľudia sa pri nej zastavovali, keď som bola von s kočíkom a nevedeli sa na ňu vynadívať a ona sa len usmievala a nebála sa. Len ma vždy mrzelo jedno. Nepotrebovala moju náruč, dotyky, objatia.
Začali sme chodiť na liečenia, kôli chôdzi a rovnováhe a tam sa začala zaujímať a náhrdelníky z kameňov čo mali ženy. Nehovorila, ale smelo prišla, a dala najavo, čo ju zaujalo a bola som prekvapená, ako sa k nej skláňali a rozprávali. Predali si veľa informácií a ženy si vôbec neuvedomili, že Ema s nimi minimálne hovorí. Raz ma zastavila jedna pani, zarazená tým, že som musela robiť tlmočníčku Eme a doktorke. Vysvetlila som jej, že Ema dostatočne nerozpráva. Pani v šoku na mňa pozrela a povedala mi, že ona sa s ňou rozpráva. Neviem ako, ale veľa krát som ju videla, rozprávať sa s ľuďmi. Skôr oni hovoria.
Raz sme prechádzali popri starej pani. Tíško sedela v kresle a pozerala sa pred seba. Ema mi pustila ruku a vrátila sa k nej, aby ju objala. Viem, že tá pani bola v tej chvíli šťastná.
Alebo, stretávame jednu pani a cítim, že je v živote nešťastná a cíti to aj Ema, vždy zastane a hladká ju, usmieva sa. Žiari pri tom.
To je pár perličiek .:-)