Voľný pokec -
JEZIS JE LEN PREDSTAVA
ale mna nemusi nikto riesit. ja som pripeceny juryno. nepoznam metodu ci tajomstvo zivota atd. a som pripeceny ako ktokolvek iny. a vsetko co vravite o mne je pravda. myslim to vazne. ale pozrite sa aj na to co sa pise -YES-
Lebo keď o sebe píšeš ako o pripečenom a zároveň dodávaš, že vidíš celé to pozadie a nie je Ti ľahostajné, keď brat ide do kostola....
To skoro ako keby si vravel, že je ešte pripečenejší ako Ty.
Takže jediné čo vás navzájom odlišuje, je to, že ty síce bratovi nepraješ nič zlé, hoci ťa to tvoja viera neučila a "dobrý" katolík urobí presne to, čím svoju vieru v dobro a lásku potvrdí. :D Pošle ťa škvariť sa za trest. Ty bohorúhač. -LOL-
Myslím si /za týmto slovíčkom by vždy malo nasledovať asi toto :D /, že Bohu je šumafuk, kto má akú vieru, akého gurua, Budhu, či Ježiša si postaví pred seba ako ideál, podstatné je i tak len to ako je tá viera aplikovaná do života. A čo s tým životom napokon urobí.
Či ten život nadobudne niečo ako vyšší rozmer, alebo nie.
Ale to je zase len moja osobná skúsenosť. Tiež nič neviem, hoci nie som z Petržalky a nemám chlpaté nohy.
no za zmienku stoji vyrok syn cloveka-kolko nezmyslom je okolo tohoto popisane.a pritom ide o jednoduchy fakt ktory znamena to podla mna ze clovek je ludstvom
Moja mama bola silno a úprimne veriaca žena, jej katolícka viera bola pravdivá, do istej miery až čistá. Dávala nám poznať naozajstnú lásku a dôveru. Zároveň chcela mňa aj brata priviesť k dogme, v ktorú úprimne verila.
Ani jeden z nás to neprijal a žijeme odlišné životy.
Posledné roky, čo som bola s mamou, už ako dospelá, sme trávili dlhé hodiny v rozhovoroch o viere a náboženstve. A môžem povedať, že to skôr ja som ju priklonila na svoju stranu a priviedla k tomu, že začala mnohé vidieť inak.
Výchova v dogmatickej viere so mňa neurobila tupého dogmatického katolíka.
Ale viera v lásku, ktorá mi bola vštepená osobným príkladom, sa mi stala centrom života.
Nikdy som svojej mame nevyčítala, že bola taká aká bola.
Ale vlastne raz áno. To som mala asi 10 rokov a moja mama trvala na tom, aby som ako jedna z dvoch detí v triede navštevovala hodiny náboženstva.
To si potom zástupkyňa školy dala zavolať naše dve matky počas hodiny do triedy, postavila ich pred tabuľu ako biľag hamby a urobila celej triede prednášku o našom tmárstve a o tom ako nás nevezmú na školu s takýmto profilom a podobne.
Joj, vtedy som sa hambila strašne a vyčítala som to mame.
Ale to som bola decko.