Voľný pokec -
JEZIS JE LEN PREDSTAVA
Je to len snaha priblížiť sa. Cez všetky možné skúšky, zlyhania a úspešné pokusy.
Súčasťou tejto cesty je všetko, čo prináša skúsenosť a poznanie.
Lepšie je byť nedokonalý a hľadať lásku ako hľadať dokonalosť a nemilovať.
Život je príliš zložitý v tom ako fungujú systémy vybudované generáciami pred nami, dokonca aj v jednej a tej istej dobe sú kultúrne rozdiely tak obrovské, že čo platí niekde, neplatí zase inde. V tejto spleti hľadať ideál a dokonalosť ako uskutočnitelné je takmer nemožné.
Teraz píšeš, že ľudská láska dokonalá nie je, čiže nie je v moci človeka spoznať lásku skutočnú a živú.
To keď si s tej dokonalej po kúsočkoch odtŕhame a dávame.
Veď to predsa vidno, keď stretneš človeka bez lásky, ľahko ho rozoznáš od toho, ktorý sa o ňu snaží. Celkom jednoducho cez pocit.
...můj pes Maronek – raduje se ze všeho. Z toho, že jdeme na procházku, z toho, že mu plním misku jídlem, z toho, že se mu „jeho lidi“ vrací domů. A ať se mezi námi stane cokoliv, za chvilku mě zase s potěšením vítá, vrtí ocasem, má radost, že mě vidí a co bylo, už neví. Udělal za minulostí tlustou čáru a začíná zase od nuly. Znovu. S čistým štítem. S obrovskou oddaností a láskou. To mu závidím, taky bych to chtěla umět...
Jeho narodenie sa oslavuje v množstve krajín už vyše 2000 rokov.
Jeho učenie veľa ľudí prijalo a veľa aj neprijalo.
Niečo si cirkev prispôsobila aj dátum narodenia, aj v evanjeliu, ale základ zostal
- viera v neho nie je o strachu, je to taký základný pilier.
Všimla som si, že veľa ľudí, ktorí vytvorili veľké diela boli veriaci,
(raz som si do zápisníka, kde som si písala zaujímavé mottá napísala z básne J. Smreka -
"Nepatriť nikdy medzi neveriacich",
mne sa tiež viera v Ježiša zdá celkom logická. Aj to učenie o láske je celkom prijateľné, aj o odpúšťaní, pretože ak by nedochádzalo k odpusteniu, tak by sa nahromadilo toľko mínusového. Alebo o tom, aby si ľudia medzi sebou pomáhali a nerobili si zle -"čo ste jednému z tých najmenších urobili - mne ste urobili".
Je tam toho veľa - takých nezničiteľných večných právd.
Dávnejšie som chodila na púť, kde rozprával kardinál Korec, vedel veľmi zaujímavo rozprávať o tom, čo je viera a načo je potrebná.
Kto mal vidieť Ježiša Krista, tak ho aj uvidel. (hoci aj v sne)
Kto v jeho verí, tak je to pre neho osožné. Dáva mu pocit, že nie je na tomto svete sám. A dodáva mu silu, vieru.
Je to ako s anjelmi.
Nie každý ich vidí a nie každý je pripravený ich vidieť. Ale každý vieme, že existujú v inej forme. Napríklad niekto si predstavuje anjelov ako motýľov.
Tak isto je to aj s Ježišom. Viera samotná je pre niekoho somarina a niekto si bez toho život nevie predstaviť.
:)
V tomto nejde jen o Jezise, ale o vsechny zive bytosti.
Jezis se svou existenci a skutky zapsal do historie.
Logicky zivot vyjimecneho cloveka se behem casu ruzne ucelove zkresluje.
To neni jen o Jezisovi.
Kdyz se zamyslim, tak ukrizovan nebyl jen Jezis
upalen nebyl jen Jan Hus
Umucena nebyla jen Milada Horakova...atd...
Kazdy z nas prave ted muze byt Jezis, Horakova, Hus ....
Jen se o nas nevi , protoze treba nedelame nic vyjimecneho kvuli cemu by nas nosili na ramenou a nebo nam utli tipec.
Dalsi moznost by mohla byt, ze my sami jsme jen predstavami zivych.
Treba uz jsme davno mrtvy.
Čokoľvek, čo si je vedomé svojej existencie, nemôže byť predstavou....ako sa tu onoho času snažila vyšpekulovať tuším Curry.
Predstavami a ilúziami môže byť to, čo si toto bytie o sebe namýšľa, to áno....to už je však iná záležitosť.
Takže vy možno predstavami ste, ale sám o sebe viem nado všetku pochybnosť, že existujem -PUH-