Ľudská duša -
6 mesiacov do konca života, ako s nimi naložiť?
neznámy | 30.8.2019 21:14
Je zaujímavé, že stačí, aby si zmenila predstavu o tom, ako a prečo to funguje, a to čo ti dovtedy prišlo farebné, plné života a emócií, je zrazu mechanický stroj bez života, hoci sa na tom nič, vôbec nič nezmenilo.
Zmenila sa iba tvoja predstava o tom, ako to funguje.
Nie je to zvláštne? :)
Zmenila sa iba tvoja predstava o tom, ako to funguje.
Nie je to zvláštne? :)
neznámy | 30.8.2019 22:05
takže nie je plešatý?
v reále by bolo mnoho podstatných okolností, ktoré by to rozhodnutie ovplyvnili
ono, keď vravím, že by sme sa mali viac sústrediť na rozpoznávanie dobra a zla, nemyslím tým že je podoba dobra či zla nejak pevne daná
je to ale dobrý príklad k tomu, že ak považujeme povahu dobra či zla za relatívnu, že relativita je základnou vlastnosťou dobra a zla, tak máme skôr tendenciu vôbec sa nezaoberať tým, že niekto visí na vlásku, netýka sa nás to predsa, vedie to postupne pomaličky k väčšej pasivite
a ak dobrí ľudia mlčia, či nekonajú, zlo získava prevahu, nerušene sa rozťahuje
v reále by bolo mnoho podstatných okolností, ktoré by to rozhodnutie ovplyvnili
ono, keď vravím, že by sme sa mali viac sústrediť na rozpoznávanie dobra a zla, nemyslím tým že je podoba dobra či zla nejak pevne daná
je to ale dobrý príklad k tomu, že ak považujeme povahu dobra či zla za relatívnu, že relativita je základnou vlastnosťou dobra a zla, tak máme skôr tendenciu vôbec sa nezaoberať tým, že niekto visí na vlásku, netýka sa nás to predsa, vedie to postupne pomaličky k väčšej pasivite
a ak dobrí ľudia mlčia, či nekonajú, zlo získava prevahu, nerušene sa rozťahuje
neznámy | 30.8.2019 22:19
Nepochopili sme sa, myslel som to inak.
Že evidentne sa dokážeš do tejto predstavy vcítiť a vieš sa skrze ňu pozrieť na svet, aj keď sa s ňou nestotožňuješ.
A hoci svet sa v ničom ani najmenej nezmenil, všetko je stále také isté a funguje tak isto, skrze túto predstavu jeho fungovania máš pocit, že to je bez života.
Vlastne tým hovoríš, že ani nechceš vedieť, ako to naozaj je.
Pretože už máš vopred vytvorenú predstavu o tom, ako CHCEŠ, aby to bolo (resp. o tom, ako NECHCEŠ, aby to bolo).
Že evidentne sa dokážeš do tejto predstavy vcítiť a vieš sa skrze ňu pozrieť na svet, aj keď sa s ňou nestotožňuješ.
A hoci svet sa v ničom ani najmenej nezmenil, všetko je stále také isté a funguje tak isto, skrze túto predstavu jeho fungovania máš pocit, že to je bez života.
Vlastne tým hovoríš, že ani nechceš vedieť, ako to naozaj je.
Pretože už máš vopred vytvorenú predstavu o tom, ako CHCEŠ, aby to bolo (resp. o tom, ako NECHCEŠ, aby to bolo).
neznámy | 31.8.2019 07:59
to akoby si povedal, že tvoja predstava, či presvedčenie je realita
nezamieňajme predstavy a teórie za realitu
nepopieram, že takto ako to opisuješ to je, je zjavné, že ide o tvoje pevné presvedčenie, vieru
keď vraviš, že nechcem vedieť ako to je, ak odmietam tvoj výklad sveta, si ako misionár vnucujúci svoju vieru
ja tvoj výklad sveta ale neodmietam, len sa s ním nestotožňujem, avšak akceptujem ho :)
nezamieňajme predstavy a teórie za realitu
nepopieram, že takto ako to opisuješ to je, je zjavné, že ide o tvoje pevné presvedčenie, vieru
keď vraviš, že nechcem vedieť ako to je, ak odmietam tvoj výklad sveta, si ako misionár vnucujúci svoju vieru
ja tvoj výklad sveta ale neodmietam, len sa s ním nestotožňujem, avšak akceptujem ho :)
neznámy | 31.8.2019 10:07
:-)
Teórie a predstavy, čo si myslíme, nie je podstatné v zmysle, či to tak skutočne je, lebo to zistiť z tejto pozície nedokážeme.
Ale tie predstavy, teórie, myšlienky sú reálne v zmysle toho ako sa staviame k životu ako ho chápeme a reagujeme naň.
Keby sme na základe týchto predstáv netvorili, alebo nesnažili sa aspoň tvoriť svoj každodenný ľudský život, boli by to len jalové slovné hry. Ale nie sú. A nedá sa v nich ani vyhrať, či prehrať na základe nejakej zdanlivej brilantnosti logiky.
Na toto myslím už dlhšie ako sledujem toto diskusné vlákno a to premostenie späť k pôvodnej téme je naozaj nádherné. Ako keď ráno na svitaní počujem prvý hlások vtáčika. Hviezdy na oblohe svietili celú noc, ich trblietanie je krásne, ale vzdialené a chladné.
Teórie a predstavy, čo si myslíme, nie je podstatné v zmysle, či to tak skutočne je, lebo to zistiť z tejto pozície nedokážeme.
Ale tie predstavy, teórie, myšlienky sú reálne v zmysle toho ako sa staviame k životu ako ho chápeme a reagujeme naň.
Keby sme na základe týchto predstáv netvorili, alebo nesnažili sa aspoň tvoriť svoj každodenný ľudský život, boli by to len jalové slovné hry. Ale nie sú. A nedá sa v nich ani vyhrať, či prehrať na základe nejakej zdanlivej brilantnosti logiky.
Na toto myslím už dlhšie ako sledujem toto diskusné vlákno a to premostenie späť k pôvodnej téme je naozaj nádherné. Ako keď ráno na svitaní počujem prvý hlások vtáčika. Hviezdy na oblohe svietili celú noc, ich trblietanie je krásne, ale vzdialené a chladné.
Stránka:
Počítam horoskop...