6 mesiacov do konca života, ako s nimi naložiť?

Ochraňovať vlastné mláďa je pud, ištinkt. Je to veľmi konkrétna vec, zviera sa stará o zachovanie rodu, takže za mláďa položí aj život.
A nepísala som o falošnej cti...

Aký zmysel ti dáva, že sa s tebou niečo deje podľa Božej vôle a ty do toho nemáš ako vstúpiť? Kde vznikol rozdiel medzi ľuďmi, prečo majú odlišné stupne uvedomenia? Už som sa to raz opýtala, ale neodpovedal si.
Nevidíš v tom problém?

keď mne je to jedno ako funguje hypotetický determinovaný svet, dokonca aj to sa mi vidí nepodstatné, či sme prach a na prach sa obrátime, alebo sme duch a k duchu sa vraciame

je úplne fuk, či je alebo nie je reinkarnácia, alebo tie glosfinove dimenzie a svety

život poznávame a zažívame skrze telo, skrze telo ho i zachovávame, rozpoznávame čo je dobré

toto rozpoznávanie dobra a zla je podstatné pre zachovanie života, a to si dovolím tvrdiť, že rovnako tak v prípade ak život existuje i mimo hmotný svet, napriek tomu, že sú to z istého uhla pohľadu pojmy relatívne, ich všeobecná apriori relativizácia je zcestná

pedofili dostali policajnú ochranu na pride, ochranu a podpru medialnu dostal pedofilný učiteľ, vo vedení norskej socialky bol (je) pedofil a rozhodoval o osude detí... použila som preto túto skratku že pedofili sú dobrí, lebo to je presne relativizácia dobra zla, isteže nie sú zlí, isteže je zlom ubližovanie deťom, nerozumiem prečo očakávaš kritiku za obhajovanie pedofílie, pretože toto je presne to čo píšem, dôsledok relativizácie a nerozpoznávania dobra a zla

dobro zlo vecna to bitka ...kam sa priklonis co je lahsie (to co sa ti zda dobre pre teba nemusí byt nutne dobre to co ti je lahsie schodnejsie tak isto)

Kde Ty na tie výrazy chodíš...."poznávací orgán", "duchovný orgán" :)

Ľudia radi operujú s tým, že majú slobodnú vôľu a teda ani nevedia, čo to je? Zvláštne :)

Takých výrazov by bolo, čo stratili význam, alebo sa ich význam zdeformoval . A nie je to zvláštne. :-)

Ochraňovať mláďa je pud, inštinkt.
Rovnako ako keď sú vlci vo svorke, tak ochraňujú svorku.
Pokiaľ nevidíš, že toto isté je u ľudí, ktorí pokladajú život za národ, ideu (vlastne za svoju svorku), tak neviem, ako inak ti to ešte ozrejmiť. Akurát je to, samozrejme, sofistikovanejšie kvôli rozumovej výbave človeka, možno preto ťa to pletie a zdá sa ti, že je to niečo iné.

Aký zmysel ti dáva pozerať film, počúvať hudbu, keď nemáš do toho ako vstúpiť?
Prečo sú rozdiely medzi ľuďmi?
Odpovedal som pripodobením k snehovým vločkám :)
Nevidím v tom ani najmenší problém, prečo by som mal??
Eventuálne sa každá vločka roztopí a bude z nej voda.....niektorá skôr, iná neskôr.

Aj mne je to všetko jedno.
Píšeš o živote, nie o bytí ako takom.
Je v tom rozdiel?
Načo je vlastne dobré zachovanie života a prečo sa o to máme snažiť?
Čo by sa stalo, keby sme nerozlišovali dobro a zlo a kvôli tomu by život nebol zachovaný?
Bolo by to zle?

Pokiaľ ten pedofilný vedúci nórskej sociálky rozhodoval v medziach zákona, nevidím v tom problém.
Avšak nechápem ani tie rôzne prajdy, sú to hlúposti.
Ani nevidím dôvod, aby pedofil verejne oznamoval, že je pedofil.
Načo je to dobré, aký to má zmysel?
Buď je pedofil a správa sa v medziach zákona a tým pádom ani nikto nevie, že pedofil je a nemá s ním problém, alebo sa dopustí nejakého násilia voči deťom a vtedy ho treba potrestať.

Nemusíš sa snažiť o zachovanie života, ale zrejme sa aj Ty snažíš, keď stále existuje(š).

Takže si to zhrniem, či ťa dobre chápem.
Človek je telesná pudová bytosť, také vyvinutejšie zviera, pretože má rozum.
Rozum človeka zároveň posúva ďalej, ale je to len rozšírená ilúzia, pretože človek žiadne iné možnosti nemá. Je len zvieraťom, ktoré vďaka rozumu môže pozorovať nejaké ilúzie navyše, ale je mu to tak či tak prd platné, lebo do ničoho nezasahuje, len automaticky vykonáva nejaký počiatočný program, ktorý bol do neho vložený. A niekto proste vyfasoval nejakú uvedomelosť, ktorá je väčšia ako má jeho sused. Možno si ťaháme karty, niekto eso, niekto dolníka, Boh vie.

Ja neviem... že to toho Boha baví.

Nedáva ti to zmysel, pretože sa stále držíš rozdelenosti a oddelenosti a nepozeráš sa na to zo správnej strany.
Pozeráš sa zdola, ako človek, jeden z mnohých.
Pozri sa zhora, z pohľadu jednoty.
Ty si nič neťaháš, ani tvoj sused.
Lebo aj ty aj tvoj sused, ste výtvorom jedného jediného vedomia - Boha teda, ak chceš.
A Boh potrebuje aby sused bol taký, aby ty si bola onaká, lebo inak by medzi vami nemohla vzniknúť interakcia aká vzniká a tá interakcia je potrebná, je to súčasť deja a zdroj potrebných skúseností.
Veď ak chcem film, potrebujem rôzne postavy v ňom. Postavy s rôznymi vlastnosťami, rôznymi motiváciami....inak by ten film nemal zápletky a asi by sa v ňom nič poriadne nedialo.
Uvedomelosť narastá vo vedomí ako celku, čím viac skúseností je prežitých. Nemá zmysel z toho vytrhávať suseda a závidieť mu, že je uvedomelejší.
Respektive tebe ako vymedzenému človeku sa to tak javiť môže, no z pohľadu Boha je to jedno. Ste postavy z neho a ním stvorené, skrze ktoré on zakúša rôzne skúsenosti a ktoré sa do neho vrátia, lebo nikam inam sa aj tak ísť nedá.
A keď budú urobené všetky skúsenosti, príde grandiózne finále filmu :)

Nemusím, či musím....robím to, čo je nevyhnutné.
Keby som podliehal ilúzii výberu, tak by som si nad tým možno lámal hlavu.

Presne to isté robia všetci ostatní.
Bez ohľadu na to, čo hovoria, píšu, tvrdia etc...

Múdro! Je to vlastne v jednej rodine, kde sa všetko /dobré aj nedobré/ deje z LÁSKY -

z pohľadu vývoja.

bez ohľadu, či v tom rozdiel je si myslím, že rozlišovanie dobra a zla by malo predchádzať relativizáciu

relativita by nemala byť určujúca, ak vidím alebo robím niečo evidentne zlé, tak rozpoznaním to naprávam, ak to ale nerozpoznávam, lebo som prijala relativitu, tak zlo ospravedlňujem a vytváram mu priestor

takže znova opakujem, že relativitu nepopieram, len podotýkam, že sa stalo akosi zvykom vypustiť rozpoznávanie toho, čo je dobré a rovno sa relativizuje, čím zlo dostáva priestor

pojem život osobne vnímam ako bytie presahujúce telo, no to s tým rozpoznávaním čo je dobré a apriornou relativizáciou platí rovnako i v prípade, ak by sme život obmedzili na biologický

v druhom prípade hovoríme o "zachovní" života (mysliac v tele)

ak vychádzame z predpokladu, že všetko a všetci sme jedno vedomie, ktoré je rozdelené a nevie o tom, a že hmota a teda i telo sú akýmisi zábranami v tom, aby si to uvedomilo, a že sa postupne rozpoznáva a zjednocuje, pri čom na konci tohto procesu hmota prirodzene zanikná, pretože bola len ilúziou, ktorá v Skutočnosti nikdy neexistovala, tak je na jednej strane dobro a zlo relatívne, no na druhej strane je práve toto rozpoznávanie tým, čo rozširuje vedomie a navracia nás k jednote

neviem ako to je, teraz som v tele a v prúde času, neviem čo nastane, keď ho opustím, môžem si o tom len tvoriť predstavy

nepíšem nikde, že máme konať dobro, píšem celý čas, že ho máme rozpoznávať a konať v súlade s týmto poznaním, relativizácia je v poriadku keď je výsledkom poznávania, nie je v poriadku, keď je predsudkom a podľa mňa sa ním nebadane stáva

Je napísané, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, to znamená, že človek môže aj tvoriť, lebo tvorenie je božské. Ale musí tvoriť zároveň s ním, nie vytrhnúť sa a robiť boha zo seba.
Mne sa tá tvoja predstava Boha, ktorý je ako hráč za PC a sleduje sebou naprogramované postavičky, vôbec nepáči. Pripadá mi to ako nezmyselná hra.

Samozrejme že sa na všetko pozerám zdola, lebo som práve dole, som človečina, ktorá vie odkiaľ pochádza a kde má domov. Ale môj život je teraz a tu ako človečiny.

Boh všetko pozná, nepotrebuje zakúšať sprostredkovane cez nejaké naprogramované postavičky nič.
To človek potrebuje zakúšať Boha, vedome ho spoznať a vrátiť sa.

Ty práve robíš z Boha nejakého hráča, ktorý si tu rozhodil panáčikov a teraz sa hrá a pozoruje, ako sa hráči snažia vrátiť do rúk rozhadzovača :)

Zvláštne...
Moje videnie iba hovorí o partnerstve, teda ak vylúčil Boh zo seba časť a stvoril ľudí, akoby mohol túto časť urobiť tak nemohúcou a determinovanou? To akoby časť z neho samotného bola nemohúca a nevyhnutná. :-)

no ale hrabeti písal, že scenár nie je, takže film beží, divák sleduje i hrá všetky úlohy a to jediným možným spôsobom, ktorý však nie je dopredu daný, nik nevie, čo sa udeje, ale udeje sa sa nevyhnuteľne jediné možné, preto to teda nie je mechanické

ono svojim spôsobom toto predpokladá slobodnú vôľu, len ju tak nepomenuváva, je to nevyhnuteľnosť, v istom bode prosto niektoré postavy konajú nevyhnuteľne vedome v súlade s Bohom, v súlade so Skutočnosťou a ilúzia sa rozpadá tak či tak nevyhnuteľne

myslím že rozdiel medzi týmto a slobodnou vôľou je hlavne formálny

Veď človek aj tvorí.
Ale nie z vlastnej vôle, tvorí to, čo má dané :)
A presne tak, tvorí s Bohom, čiže nie podľa svojej nejakej vôle, ale podľa Boha. Veď vlastne píšeš to isté, tak v čom je problém?

Tebe sa nepáči tvoja predstava, to nie je moja predstava, že Boh je hráč za PC, to si si ty tak predstavila a s tým ja nič nezmôžem :)

Ty si dole, tak sa pozeraj zdola, ako je komu dané, tak sa pozerá....

Keby Boh všetko poznal, tak by sa nič nedialo a nebolo by ani človeka treba. Ako vysvetlíš, že teda Boh stvoril človeka? Načo, keď všetko vedel, poznal? Prečo mal potrebu stvoriť človeka?

Ak je jediný možný spôsobo, znamená to, že daný je, vždy bol daný.
To že ho nikto nepozná je druhá vec a mne sa zdá, že ty to stotožňuješ.

Že je niečo dané ešte neznamená, že niekto musí vedieť, ako je to dané, rozumieš?

V každom bode konajú všetky postavy v súlade s Bohom. Nedá sa konať v nesúlade s Bohom, také niečo nie je možné.