6 mesiacov do konca života, ako s nimi naložiť?

Takže podľa teba existuje len telesné, pocitové a ešte nejaké skupinovosociálne rozlišovanie dobra a zla. Nič viac ak dobre chápem?
Niečo také ako vyšší morálny duchovný zmysel, ktorý rozlišuje dobro od zla, neexistuje?

Toto si popísal z tých teoretických troch rovín vedomia prvé dve, pudovú a citovú (alebo inak chtonickú a psychickú)

podľa mňa duchovná rovina nie je protikladom telesnej (pudovej) ale túto zahŕňa, obsahuje a pozdvihuje, rozširuje... Zistenie, že nie som telo pre mňa neznamená, že mám telo zavrhnúť, ale že je to nástroj, ktorý používam, tak i na tejto duchovnej rovine človek (v tele) rozlišuje to pravé, to správne, to dobré (v súlade s duchom, pneuma, či bohom good-god) od nesprávneho

ale to predpokladá možnosť voľby, a tá práve pre mňa spočíva práve v tomto výbere, či budem v súlade s pneuma alebo "ani bohovi"

relativizácia dobra a zla spôsobuje, že síce človek nepociťuje vinu, ale ani nepreberá zodpovednosť za svoje rozhodnutia, v skutočnosti, podľa mňa, existuje len jediné rozhodovanie, to čo som opísala vyššie

fatalizmus, z môjho pohľadu vlastne postráda život, všetko je dopredu dané, nik nemá zodpovednosť za nič, celý svet je len akýsi naprogramovaný dej, ktorý v telách odohrávame, je to pre mňa mechanické, bez života, ak je autor zároveň aktérom, je sám dopredu naprogramovaný robot, ale áno, v tom prípade dobro a zlo nemá zmysel, vina nemá zmysel, byť v tele je len dlhá šichta, čo si treba odrobiť a človek sa teší domov :)

toto ale postráda, pre mňa teda, zmysel celkovo

no a to že dobro a zlo sú relatívne, to nepopieram, ak sa však z tohto stane slogan a z rozhodovania jednotlivca sa vytratí rozlišovanie dobra a zla (teda prestáva konať v súlade so svojim svedomím), vytráca sa aj zodpovednosť a vzniká chaos a rozvrat

takže by som povedala tak, že napriek tomu že tieto pojmy sú relatívne, mali by sme dobro a zlo rozlišovať a konať v súlade so svojim svedomím, čo poznávame ako dobré a správne

Skús nejako viac priblížiť to vágne pomenovanie, že vyšší, morálny, duchovný zmysel
Potom ti budem vedieť povedať, či niečo také existuje, lebo takto ako si to napísala, prídem mi to ako nejaký ľudský konštrukt.
Napíš napríklad, ako sa ten vyšší, morálny a duchovný zmysel prejavuje konkrétne.

Rád by som zopakoval, že telom rozumiem akékoľvek vyhranenie sa voči celku.
Nie len 3D hmotné telo.
Pokiaľ veríš na nejaké astrálne telá, duše, atď.....to všetko sú pre mňa telá.
Vždy ak sa ocitneš v polohe - som JA a potom je tu to ostatné, tak si vyhranená a máš nejaké telo.

Operujeme tu pojmami dobré a zlé - používaš ich aj ty a pritom okrem mňa ste ich nikto nedefinovali.
Napíš, čo máš na mysli, keď píšeš, že človek rozlišuje to dobré, alebo správne, od zlého a nesprávneho.
Daj príklad, čo je správne a čo nesprávne.

Človek, ktorý si uvedomil relatívnosť zla a dobra, nielenže nepociťuje vinu, ale nepociťuje ani zásluhy a nerozhoduje sa. Nemá preto ani za čo prebrať zodpovednosť.

Postráda to pre teba zmysel, lebo tvoja predstava je nesprávna.
Od pojmu fatalizmus v poslednej dobe upúšťam, pretože je definovaný ako VIERA. A v prípade, ktorý mám ja na mysli, o vieru nejde. Takže by som radšej používal výraz DETERMINIZMUS :)
Prečo máš predstavu, že ak je všetko dopredu dané, je to mechanické a bez života?
Zober si napríklad film.
Film je dávno natočený, v priebehu premietania sa jeho dej nemení, dej bol dávno daný režisérom, scenáristom atď.
A predsa v divákovi vyvoláva živé emócie, divák sa stotožňuje s hrdinami, antihrdinov odmieta. Film v človeku dokáže vyvolať tie najsilnejšie emócie, priviesť ho k plaču, smiechu.....
Predpokladám teda, že nepozeráš filmy, nepočúvaš hudbu, nečítaš knihy, lebo sú pre teba bez života a mechanické, sú to dlhé šichty, ktoré treba pretrpieť :)

Ľudská bytosť existuje zároveň v hmotnom aj v duchovnom svete. To asi nepoieraš.
Takže človek má niečo čo je zvieracie, ale aj niečo čím sa z animálneho sveta vymedzuje. To je ten duchovný rozmer. Medzi také vlastnosti, ktoré zviera nemá, ale človek áno, môžeme zaradiť vnímanie čistoty, alebo špinavosti v morálnom ľudskom zmysle. Cítiť stud, alebo zhnusenie.
Môžeš povedať, že sa to vyvinulo ako sociálny konštrukt, ale sú aj zvieratá, ktoré žijú sociálne a napriek tomu nič také nepoznajú. Nasledujú len základné inštinkty.

Áno, s tým ja súhlasím.
To že pochopím, že dobro a zlo sú relatívne, neznamená, že sa začnem správať ako odtrhnutý z reťaze.
Zákony akcie a reakcie by ma aj tak rýchlo uzemnili.

Nepopieram ako nepopieram.
Ono sa to javí ako dve rôzne veci, ale je to klam.
Keď si to predstavíš ako číselnú os, akurát že to bude os stavov vedomia, tak na jednom kraji je vedomie v stave hmoty a na druhom kraji je v stave duchovnom. Čiže by som povedal, že sú to dva extrémy v spektre vedomia a človek sa rozprestiera medzi nimi.
To čo píšeš o zvieratách máš aj nejako podložené?
Lebo o tom, čo napríklad vyvinuté primáty pociťujú či nepociťujú, si netrúfam vysloviť kategorický súd.
Dokonca by som sa skôr prikláňal k tomu, že sa vedia napríklad aj hanbiť. Čítal som, že ľudoopy sa dokážu hanbiť a cítiť ľútosť.
Takže asi toľko k tomu.
Že zvieratá nemajú celé spektrum pocitov ako ľudia, je prirodzené, sú nižšie na vývojovom rebríčku.
Tvoj príspevok vlastne nepopiera, čo som písal, ale naopak, potvrdzuje.

To s tým spektrom tiež nevyvraciam, ale v tom spektre je bod, miesto, kde sa láme pozemský zákon a nastupuje duchovný zákon. Zvieratá rovnako ako ľudia sú vo vývoji, tiež v určitom bode dospejú do uvedomenia si ďalšieho rozmeru existenie a nebudú len slepými nasledovateľmi inštinktov a pudov.
Človek si už vybrať dokáže a môže.

Čo je dobro a čo je zlo ... nuž tu musím v mnohých bodoch súhlasiť s " hrabeti ". Znovu zopakujem, že dobro a zlo, (akože čierne a biele - medzi nimi je ešte milión odtieňov sivej ) tak, ako ho chápe väčšina ľudí - vlastne naozaj neexistuje. Napr. križiacke výpravy - na strane kat. cirkvi dobre že ich za svätých nevyhlasovali - no pohľad druhej strany - vraždenie aj žien a detí ( to je historický fakt )to predsa nemohli vnímať ako dobro - mohol ba som v týchto príkladoch pokračovať veľmi dlho a vždy by to boli dve strany tej istej mince. Preto hovorím, že je skutok a jeho následok a aj skutok aj následok môžu rôzni ľudia z rôznych uhlov pohľadu vnímať úplne odlišne, - pritom to bude stále to isté.
Uhly pohľadu sa môžu značne líšiť aj podľa "výšky", z akej sa na to kto pozerá - čím nižšie, tým nižší nadhľad a menšie pochopenie ( tu nechcem nikoho hodnotiť, len popisujem fakt ) z vyššieho pohľadu vidíš, že sa bytosti navzájom učia a to i v tzv. negatívnych veciach.
Mnohým sa to nebude páčiť, ale každý človek si v množstve životov, ktoré prežije( aj niekoľko stovák životov - skôr viac ako menej ) prejde prakticky všetkým. V jednom živote je inkvizítor, v druhom upálený, potom zavraždí, či znásilní, v ďalšom si prežije opak ( pre tých, čo neveria v reinkarnáciu to môže byť problém, lebo si nepamätajú minulé životy a tak tento im môže pripadať ako znôška chaotických udalostí ) a tak by som zase mohol dlho pokračovať - Je to dobré, - je to zlé, no každý to vidí inak - je to normálne a nemusí to byť iba fyzické telo ...
A to tu máme ešte zákon zachovania energie a teda v človeku ako komplexnej bytosti sa nič nestráca a preto existuje zároveň v mnohých rovinách bytia a tu začínajú zaujímavé veci, lebo našou úlohou je postupne integrovať tieto vedomé i nevedomé roviny do jednej, čím naplní štvrtú oktávu ľudského bytia a stáva sa tzv. HOMO DEUS.

Znovu si použila dva nové pojmy, ktorých význam mi nie je jasný - duchovný zákon a pozemský zákon.
Tebou stále omieľanú halušku o tom, že človek si môže a dokáže vybrať, by som upravil - človek, na rozdiel od zvieraťa, už je schopný podliehať ilúzii, že si môže a dokáže vybrať.

Takže ty vlastne píšeš asi toto. Zviera nemá výber z možností. Človek ne-má výber z možností za A, za B, za C. Ale vyberie si tak, že je to dopredu dané, čiže možnosti A, B a C sú len ilúzia. :-D
Takže zviera a človek sú si rovní?

ja mám práve dojem, že táto relativizácia sa deje masovo, že je nejak všeobecne rozšírená myšlienka o realtivnosti dobra a zla, no odtrhnutá od poznania, od toho pochopenia, ako to biblbické jablko

definíciu dobra som napísala, ale možno to nebolo zjavné, alebo pre teba dostatočné

dobro vnímam ako niečo čo je v súlade so svedomím, s vedomím, vedieť poznať.... rozsah poznania je teda zároveň šírkou vedomia, ktoré sa tou masovou relativizáciou paradoxne vlastne zužuje, to čo ešte pred pár rokmi každý chápal ako dobro (či zlo) sa dnes často relativizuje odovzdáva sa to odtrhnuté od zdroja poznania (ako to jablko) a stáva sa svojim opakom, dobro sa stáva zlom a zlo dobrom

a preto som na to upozornila, že hoc je pravda, že sú to pojmy relatívne, tak skôr sa mi zdá dôležité zdôrazňovať potrebu vedieť rozlišovať dobro a zlo, na čo sa akosi (aspoň mne sa tak vidí) často zabúda

ja nepoznám význam slova determinizmus a nechce sa mi ho guguliť :D


zaujíma ma ako rozhodovanie funguje v praxi, a vidím slobodnú vôľu v jedinom, či sa rozhodujem na základe a v prospech Ega, ktoré je iluzórne alebo v prospech Skutočnosti a to môžem až vo chvíli keď to začnem rozoznávať, v praxi sa mi vidí, že toto rozhodovanie prebieha u teba deterministu vlastne podobne ako u mňa. rozdiel je možno len v tom, že pre teba neexistuje zodpovednosť za rozhodnutie, ale to tiež nevidím ako nejaký zvlášť rozdiel, lebo zrejme si pod tým pojmom "zodpovednosť" nepredstavujeme to isté

no tá predstava o tom filme je iná, to hej, ak vychádzam z toho že sa vedomie skrze hmotu a vtelenie zažíva samo seba, tak tá metafora s filmom je skôr taká, že nie som divák v kine, ale som herec ktorý ide podľa dopredu daného scenára, som i ten divák, i autor scenára a napísať si film, zahrať ho a ešte nan aj čumieť sa mi vidí nezmyselné :D

ale tak beriem, že to máš ty nejak inak, že si pohodlne sedíš v kine chrúmeš pukance a dobre sa bavíš :)

Nenapísal som to snáď jasne?
Isteže si nie sú rovní, opakujem sa - človek je natoľko vyvinuté zviera, že je schopný podliehať ilúzii, že si vyberá. A potom je ešte bohočlovek, ako písal Glossfin, ten je aj nad touto ilúziou, okrem iného.

Potom napríklad Hitler konal dobro?
Lebo konal v súlade so svojim najlepším vedomím a svedomím, nie?
A teraz koho vedomie a svedomie bude smerodatné pre všeobecne platnú definíciu dobra a zla?
Asi keby si uviedla príklad dobra a príklad zla, bolo by mi to zrozumiteľnejšie.

Presne tak, si aj divák aj herec, autor scenára ani nie. Scenár je daný nevyhnutnosťou, nie je to produkt cieleného úsilia, nejakej činnosti.
Nezmyselné to tým pádom nie je. Že si herec aj divák, to je jasné hádam a tá neznalosť scenára z toho robí zmysluplnú záležitosť. Pretože netušíš, o čom je tvoja rola.
Takže si užívaš obe polohy - si napätý divák a zároveň hráš ako o život :)
Tvoja posledná veta tým pádom nie je pravdivá, som plne účastný tejto tragikomédie zvanej život aj ako zainteresovaný herec.

Inak znovu vidím v tvojom príspevku nejasné myšlienkové konštrukcie - čo znamená rozhodovať sa v prospech Skutočnosti?
Nedávno mi napadlo, že slobodná vôľa je chápaná zle.
Že to nie je vôľa, ktorá si vyberá z rôznych možností za ktorými potom cielene ide, ale že možno sa tým myslí vôľa oslobodená od rôznych tlakov, nutkaní, pudení.
Vôľa bez akéhokoľvek zámeru, ktorá tým pádom nejde za ničím a spočinie nehybne v jednom bode a v prítomnom okamžiku.

Skutočnosť je to čo ostane keď sa zbavíš ilúzií, hej mám problém pomenovať Boha :)

dobro je to správne, to pravé, to Pravdivé
rozpoznávať dobro od zla je v podstate rozpoznávanie Pravdy od lží

smerodatná je pravda, problém vidím v tom, že sa spoločnosť nebráni šíreniu evidentných lží a tie sa stávajú smerodatnými pravdami

príkladmi sú konštrukty o genderoch, migráciia, ekologia

to sú veci o ktorých máme naozaj mnoho ozaj faktických poznatkov a skúseností, ktoré sa neberú do úvahy