vztah

Opravujem sa (toto tiež: nie je teda ZÁVISLÝ :-()... tak teda ešte raz...slobodná vôľa versus EGO...
.....ak aj neskôr (po odpozorovaní a naučení sa toho, ako napĺňať svoje túžby) môžeme rozhodnúť o tom, či si uchováme skúsenosti...predsa len sa k nám dostávajú prvotne na nevedomej báze (v procese adaptácie)...primárne ich teda prijímame pozorovaním okolia...
.....ale na základe toho, či sa neskôr rozhodneme tieto skúsenosti využívať v spoločenskej praxi (vo vzťahoch), alebo ich iba uložíme pamäti do opatery, môžeme rozhodnúť o tom, ktoré z vynárajúcich sa túžob (našich aj cudzích) sa budeme snažiť naplniť....skúsenosť je teda ako taká prijatá nevedome, ale o jej praktickom využití rozhodujeme my....otázka potom znie:
-O tom či naša túžba bude hľadať naplnenie v potešení alebo v utrpení rozhoduje nevedome prijatá skúsenosť, resp. ego...? ak je to tak....potom síce naša slobodná vôľa nie je v prvotnom, ktoré podstatou utvárania človeka (čiže v nadobúdaní skúsenosti)...ani v druhotnom (pri uspokojovaní z nej vychádzajúcich primárnych túžob - hľadanie potešenia alebo utrpenia)...ale máme ju pri rozhodovaní...vyhnúť sa alebo nevyhnúť sa potešeniu/utrpeniu....
.....ak sa nevyhneme potešeniu ani utrpeniu....porozumenie nájdeme....tu sa môžeme rozhodnúť, nie?
.....v intenciách toho, že človek svoju duchovnú stránku utvára vo vzťahoch podobne ako aj pudovú (...čo sa dá analogicky pochopiť na knihe, ktorá sa stáva dielom až v procese percepcie, teda v konkrétnom čitateľskom zážitku, t. j. vzťahu odosielateľa-diela-prijímateľa) vsúva sa ešte jedna otázka:
-Ako sa oslobodiť vo vzťahoch (v kontexte spoločnosti) od toho, čo nám bolo ako človeku primárne dané (skúsenosť a z nej plynúce úsudky), ak sme to už naplnili a plynie z toho ďalšia skúsenosť vo forme trvalejšieho súdu, presvedčenia...? ako ho ignorovať, odpútať sa od neho v intenciách snahy o pochopenie možno "nižšej" túžby iného človeka....? (ak sme si už, samozrejme, naplnili túžby ako potešenie/utrpenie, a momentálne je toto našou túžbou ako ich výsledok)? ako zahodiť presvedčenie plynúci zo skúsenosti, ak má na ňom stáť náš duchovný rozvoj v rozmere porozumenia? je vôbec možné selektovať takto duchovný rozvoj od skúsenostnej stránky...?

Ahoj mouseofmill...

Ano, tvoj komentár je presný...Odysseus a jeho cesta tam a späť je mytologickým obrazom cesty Hrdinu. V našich radixoch je jeho stelesnením Mars. Ak je archetyp Hrdinu manifestovaný správne, teda dynamika - sila Jupitera (archetyp múdreho kráľa) je odrazená spravnou formou Marsu ( kázeň - sila je distribuovaná harmonicky a nerozptyľuje sa v hýrivosti a nečinnosti), su vytvorené tie najlepšie podmienky, aby mohlo vedomie stupať po ceste Poctivosti smerom od pút Ega bližšie k Slnku ( nesmrteľné Ja ). Na tejto ceste zaživa, podobne ako Odysseus pokušenia Svetlonosa ( Karta Diabol, Lucifer), pretože nič nenapravené a skazené vo svojich túžbach neprenikne k pribitku Salamunovmu ( stred bytosti ). Ak sa to udeje cestou magie, násilím, drogami a podobne a prekročí sa prah vedomia, nenapravené obsahy individualneho nevedomia vtrhnu do vedomia a začína peklo. Tieto obsahy su u nepripraveného a pyšného človeka zvrátené. Ten, ktorý použije skratku zakázaného spôsobu a pyšne sa dožadoval postupu ( naivný hľadajuci v mágii) končia konfrontáciou so svojim vlastným tieňom ( démonom) a uvidia vlastné a nenapravené obrazy. Tie vtrhnu do vedomia nepredstaviteľnou silou a bytosť je na pokraji šialenstva...u ľudí fascinovaných temnotou je možné vnímať prvé kontury týchto stavov

Ahoj Atena

citujem Atena".....O tom či naša túžba bude hľadať naplnenie v potešení alebo v utrpení rozhoduje nevedome prijatá skúsenosť, resp. ego?

koment: Túžba je generovaná pocitom nedostatku vyvolanom receptívnymi systémami tela a psyché. Merkur ju spracuje a posiela impulz na obrazovku Ega. Ego hľada, či existuje skusenosť ako túžbu naplniť. Vyhodnocuje, akú má cenu sa túžbe venovať. Na zaklade toho vedomie aktivizuje vôľu prijatím alebo odmietnutím naplnania konkrétnej túžby. Ano, maš pravdu. Ak necháš ego rozhodovať, je možné, že odmietaš na zaklade jeho súdov aj tú skusenosť, ktorá síce bude stáť utrpenie, ale v konečnom dôsledku môže priniesť nápravu a zbavenie sa starých krívd. Ak totiž v prítomnom okamžiku podstupiš nápravu, napravaš každu zlú skusenosť v minulosti a v budúcnosti už budeš vedieť, ako sa zachovať, aby si nezlyhala. Mnoho párov sa napríklad rozchádza, pretože nedokážu priniesť obeť momentálneho utrpenia a volia cestu rozchodu. Nevidia a nechcu pracovať na vlastnej aj partnerovej náprave. Povedia si, "nerozumieme si a hotovo"

citujem Atena:" -Ako sa oslobodiť vo vzťahoch (v kontexte spoločnosti) od toho, čo nám bolo ako človeku primárne dané (skúsenosť a z nej plynúce úsudky), ak sme to už naplnili a plynie z toho ďalšia skúsenosť vo forme trvalejšieho súdu, presvedčenia...? ako ho ignorovať, odpútať sa od neho v intenciách snahy o pochopenie možno "nižšej" túžby iného človeka....?

Tomu celkom dobre nerozumiem, možeš konkrétnejšie? Myslíš prípad, ked sme v stave pohrdania partnerom?

Ahoj...



...moja otázka mala znieť, či ak z najzákladnejších skúseností nedáme slovo tým, ktoré nás vystríhajú od utrpenia, či nás môžu posunúť vo vzťahoch ďalej v rozmere porozumenia, ak nás nižších túžob zbavia...či potom podobným túžbam budeme rozumieť u iných...lebo ak sa túžba rodí z nedostatku a ak ja prestanem mať z onoho konkrétneho nedostatku strach napr. prekonaním utrpenia, ako môžem rozumieť inému človeku, ktorý ho má? ...toto som chcela vedieť,... ale ak si mi aj dobre nerozumel, na čo som sa ťa pýtala, v podstate si mi odpovedal, lebo si písal o náprave starej skúsenosti, nie o jej zmiznutí v prípade napravenia...chcela som proste poznať , kde je spojitosť medzi porozumením (duchovnou stránkou) a skúsenosťou a túžbou (čiže materiálnymi stránkami) ...ale teraz mi to už dáva zmysel...

...a napokon, to, čo má byť cieľom ľudského naplnenia, aj celá konkretizácia tvojej výpovede o Pánovi Klientovi sa ti už podarila celkom šikovne zmestiť aj do jednej vety, presnejšie, do tvojej konštatácie "sme odrazom, pretože sme obrazom...lebo len ak skutočne veríme (alebo skôr dôverujeme, lebo verí v podstate všelikto), že sme odrazom, môžeme byť rovným, nepokriveným obrazom aj vo svojich vzťahových prejavoch...a nezostať iba pouhým tieňom túžiacim po moci...ďakujem za vysvetlenie

Máme Moc vládnuť a konať "odrazom", pretože sme "Obrazom"

Kto uvidí čo a čím odráža, pochopí Obraz a začne trocha vnímať, čo znamena "Poznať samého Seba"

Pravda sa musí zmestiť do jednej vety :-)

Ahoj Lavondyss,

zaujali ma niektore tvoje vyroky, ktore ,mozno sa mi iba zda, zneju dost zovseobecnujuco a tym padom aj ich vysvetlenie si nemusi byt celkom spravne.
Po prve vyjadroval si sa o tom, ze ludske ego je priputane dvoma retazami, a to tuzbou po poteseni a strachom z utrpenia, a tym padom ma tendenciu vyhladavat to prve a vyhybat sa tomu druhemu...existuje tu este jedna moznost, ktoru nespominas, a ta moznost je zdrojom najvacsej patologie akej je clovek schopny na sebe aj ostatnych a tou je potesenie z utrpenia, vyzivanie sa v sadomasochizme projektujucom sa z dusevnej na fyzicku uroven. Atena tu sice opisala uryvok Z Coelhovych jedenast minut, ale zda sa mi, ze prave tato zvratena forma ludskeho potesenia, neprijatia seba sameho a tym padom sebatrestania a ci intenzivne pocity viny, majuca v nasej spolocnosti dost vyrazne kulturne a historicke podhubie, si zasluzi mozno vacsiu pozornost. Napr. ak si zoberieme zenu ako taku, vzhladom na nabozesku tradiciu, ci postavenie v rodine.

A po druhe. Napisal si: "Ak hladáme duchovno, nehladajme ho v samote. Autosugestivne halucinácie su bezcenné. Iba vo vzťahu k človeku, ktorý je niečoho obrazom dokažeme postupovať. Ak zvladneme toto, môžme odísť do púšte…možno sa niečo ozve…možno ". A co potom s duchovnymi vodcami, mnichmi, liecitelmi atd. ktori boli schopni absolvovat v tichu a izolacii nekonecne a nekonecne hodiny, a tieto boli zdrojom zrenia ich duse? Ved prave v samote prichadzaju "demoni cloveka", clovek sa ma moznost zoznamit so sebou samym, a zistit co je obycajna autosugescia a co skutocnost a ked zisti skutocny uplny odraz, moze si vyskladat aj obraz...

Ahoj Vanda

Dakujem za reakciu a možnosť osvetliť argumenty, ktoré sú v úzkom priestore písanej diskusie podané možno stručne a bez dostatočnývh príkladov. Je to moje pochopenie účelu verejnej diskusie a nechcem naplnať tento priestor dlhými výkladmi a prílkladmi. Tie umiestnujem radšej do osobnej korešpondencie.

Môžem reagovať, Vanda, pretože mám prežitú osobnú skusenosť s príkladom, ktorý si vymedzila. Trend a stav, ktorý si vehementne nazvala patologickým, je dôvod mojej reakcie a pomáha tiež odhadnúť účel tvojej reakcie. V každom prípade, zaradiť niečo pod nálepku patologický jav je odvážne. Neviem teraz, na zaklade čoho takýto súd, v každom prípade je prirýchly.

Teda od začiatku.

Ano, su to dve reťaze. Potešenie a utrpenie. Nezovšeobecnujem. Ego používa tieto dve kategorie, aby vytváralo sekvencie skusenosti. Sekvenciu skusenosti, ktorá vedie k potešeniu a jej opak, sekvenciu, ktorá vedie k utrpeniu. Jeho ulohou je táto jednoduchá kategorizacia, aby poskytlo bytosti pevný psychický zaklad na prežitie v bežnom svete bdelého vedomia. Potešenie a utrpenie su vnímané ako vnutorné kvality a pri ich skumaní zisťujeme, že aj ked su manifestované v hmotnom svete, ich stopa vedie hlbšie svetom psyché (utvárania), ďalej do urovní tvorenia, kde môže byť poznaná ich príčana, pochopený ich zmysel a vykonaná náprava teda. Svet vnútorných kvalít sa manifestuje v utváraní Javov a tie su nasledne manifestované v hrubom svete činenia. Takýmto poznaním sa odhaľuje ich zmysel. Svet vnutorných kvalít je svetom, pre ktorý neplatia zakony skazy a rozkladu, napriek tomu su v nom uchované vnutorné kvality, ktoré sme svojim konaním spôsobili. Jednak sebe, ale aj druhým. Preto by som bol na tvojom mieste opatrný so sudmi a osvetou, pretože ak svojim vplyvom spôsobíš rozhodnutie ineho človeka ukončiť vzťah a tým utrpenie človeka, ktorého to zasiahlo, tvoj príspevok k nemu bude braný na zodpovednosť. Nie však svetskou autoritou, preto je to zrádne.

Týmto sa dostávame k príkladu, ktorý si posudila ako patologický a svedčíš o utrpení ľudí, ktorí maju výčitky kôli rôznym pravidlám a autoritám.

Clovek túžiaci po sebarozvoji v situacii nepochopenia okolia, s túžbou rásť. Má pocit, že je to okolie a pravidlá, ktoré ho brzdia v rozvoji, vinu kladie autoritám, partnerovi. Ano, ego vidí utrpenie, lebo nie je naplnaná túžba po rozvoji, prirodzenosti života. Kdesi z vnutra je počuť volanie vybrať sa na cestu za cieľom neurčitým. Ego dava vôli priamy rozkaz konať, biť sa za naplnenie svojej túžby a zničiť všetko čo spôsobuje utrpenie. Je dôležitá iba naša túžba. Tiež som sa pred rokmi ocitol v tejto situácii. Zrazu bola podstatná iba moja túžba po hľadaní a kedže partner sa na tento nový prvok pozeral s nedôverou, Ego ho okamžite označilo za nepriateľa. Za krátky čas som už nebol schopný na spolužití s ním najsť nič pozitívne. Udalosti prinášali skazu. Rodilo sa rozhodnutie opustiť partnera. Verím, že ak by si ma stretla, potľapkala by si ma po pleci a posilnila toto rozhodnutie. Bolo by to najjednoduchšie. Vie to každy. Odvrátiť tvár je jednoduché. Roibíme to každý den.

Nebol som daleko od zničenia vzťahu, pohrdanie partnerom bolo dôsledkom. Vedel som, že stojím na razcestí. Jednou cesto bolo zničenie ako diktovalo Ego. Druhu cestu som zatial nevidel. Mal som iba spomienku na prísahu "v dobrom aj v zlom". Prísahu sebe, prísahu partnerovi a ešte Niekomu. Bolo to utrpenie. Utrpenie zatiaľ nepochopené, to je podstatné. Astronell tu kdesi komentoval utrpenie ako nevedomosť. Mal pravdu. To je stále dobrý začiatok

Holt, babo raď....hľadal som spôsob, ako z brindy von. Rozhodol som sa pochopiť situaciu, čo je za mojimi túžbami, čo mi radí ničiť, a čo ma od rozhodnutia odrádza od cesty najľahšej. Hľadal som. Dlho....mesiace a mesiace. Moje činy a myšlienky ma doviedli k Tradícii. Tradícia su pravidlá, ktoré odrážaju Svet vnútorných kvalít. Tam som našiel istotu zatiaľ počkať z rozhodnutím ničiť,naopak hľadať. Hladať koncepciu, ktorá by umožnila pochopiť formu a štrukturu človeka uprostred sveta (pasívny pilier) a zaroven najsť silu (svetlo, energiu whatever) ktoré by vrátilo život do vzťahu a naplnilo by túžby zatiaľ nenaplnené.

Podarilo sa. O premene už nebudem detailne, veľa som sa rozpísal. Vysledok bol taký, že po veľmi dlhej dobe partner v jeden večer ostal v úžase nad obrazom toho, čo znamená vykonať nápravu seba, ktorej silou naprávame aj svoje okolie. žijeme v pokoji a s usmevom spomíname na roky, kedy sme každy chceli potešenie iba pre seba. Pamätaj, nema človek v moci zmeniť ineho človek, možme isť iba príkladom.

Tu vidíš, Vanda, dve rôzne postoje a cesty tvojho príkladu. Nechavať rozhodnutie na egu a jeho jednoduchom rozlišovaní potešenia a utrpenia prináša sebecké rozhodnutia. Ak sa pozastavíme a nechame centrum prehovoriť, je možne začať vidieť hlbší zmysel skušok a rôznych príležitostí na rast, ktoré sa hlásia utrpením, ako správne vravíš, poukazuju, že niečo nefunguje. Každa tradícia, či už zapadná alebo východná toto poznanie obsahuje. Chce to len čas a snahu. Dvere budu otvorené. Veľa ľudí z hlbokým porozumením zmyslu danej udalosti sa označením svojho stavu za patologický naozaj len pousmeje.

Co sa týka mojich poznamok k Samote pri hľadaní, je to veľmi osobná zaležitosť. Ak sa to začne diať priskoro a človek odvracia tvár od ľudí, považujem to za chybu. Ak prechádza nápravou (čierna noc duše, stav korekcie atd...) je dôležité aby sa nestratil. Na to je tu partner. Vo vzťahu k nemu je táto fáza najbezpečnejšia a najrýchlejšia. Co ti pomôže meditácia o samote, ked sa druhý den všetko rozsype v rýchlom prude života?

Ano, samota samozrejme, ale to su už dary ktore prichadzaju, až potom, ked sme schopný naplnať skutočne a pravdivo zmysel tohto bytia. A to prichádza až po naprave. Stavy maju svoje poradie. Ten zmysel.... je to naozaj v tom, ako spomínaš Vanda. A to, naplniť tento svet stvorením a rodosťou z neho. Nie každy sam pre seba, ale všetci spolu. Taký je zakon, a jeho porušovanie prináša samotu a skazu.

Dakujem za pochopenie.

Vanda, Lavondyss,

presne po týchto schodíkoch sa teraz snažím šplhať, ale furt padám.
súhlasím s obidvomi interpretáciami. ale to tu rozpisovať nechcem a nemôžem.
lavondyss, slovo Tradícia poznám z coelhových kníh. ak sa smiem spýtať, kde sa dozviem viac?
a štve ma tam jedna tvoja myšlienka: ( naštvala ma už cez abdrushina )
"ak svojim vplyvom spôsobíš rozhodnutie ineho človeka ukončiť vzťah a tým utrpenie človeka, ktorého to zasiahlo, tvoj príspevok k nemu bude braný na zodpovednosť. Nie však svetskou autoritou, preto je to zrádne."
neber to ako negatívnu reakciu. to, že sa s tým stotožňuješ, znamená, že tomu rozumieš. a ja nie. ale chcela by som. pomohlo by mi, ak by si to viac rozpísal a vysvetlil to....:D:D:D

Ahoj Ebana

Maš stale dve možnosnosti. Jednou je rozbiť vzťah (ked človek považuje stale tých druhých za dôvod svojho nešťastia), druhou je začať pracovať na sebe ( touto prácou ziskaš Nápravu, ktorej odmenou je dajme tomu "Svetlo") ktorého sila umožní nápravu okolia a teda aj vzťahu. Rozhodnutie je tvoje.

Co sa týka Tradície. Su tri piliere. Pravým je Sila (aktívny, činnosť, energia, praktikovanie, dávanie, to čo ma silu meniť - Uran -Jupiter - Venuša). Ľavý pilier je forma, ktoru je Sila praveho správne distribuovaná zhora dole skrze svety ( Saturn - Mars - Merkur) . Uprostred je pilier, po ktorom je človek schopný stupať a klesať (centrá vedomia, nevedomia individualneho a kolektívneho) - Zem - Mesiac - Slnko - Pluto (skryté poznanie) - Neptun je korunou)

Tradícia poskytuje formu, spôsoby, popisuje stavy a cesty. Uprostred života prichádza chvíľa, kedy človek už nedokáže kráčať sám, potrebuje mapu. Preto hľadá Tradíciu a pripája sa k nej. Maš na výber veľké množstvo od východu až na Západ. Kedže sme ľudia Západu, je lepšie pripojiť sa k Západu. Dôvodom su rozdiely v chápaní princípov a v pokroku tej či onej tradície. Ak ti bude nejaký guru vysvetľovať že Atman a neviem čo, môže to spôsobovať chaos kôli neporozumeniu čistých princípov. Tradícia ma svoj regionalny rozmer, ktorý sa veľmi nepripušťa. Clovek potom čumí do Zdi, hľadá Atman a holt, nič sa nedeje.

chcem sa spytat....co mas tymi tromi piliermi na mysli? sefiroticky strom a jeho pravu, lavu stranu a stred? alebo si tym myslel nieco ine? a co povazujes za zapadnu tradiciu? kabalu, ci krestansku mystiku, ci nieco uplne ine?

Zdarec Rudi

Osobne najradsej vlastnu skusenosť, ako v prispevkoch vyššie. V skusenosti vidieť odraz praxe aj formy - tradície. Až ked život potvrdí správnosť našich rozhodnutí, je možné o nich hovoriť.

Tri piliere je možné vidieť v každej tradícii od východu na západ. Líši sa len názov a symboly pricipov, je to tak, však? . Zatial len u jednej som našiel zrozumiteľné vysvetlenie schémy svetov a ich projekciu v horoskope. Nepoužívam Astrologiu samostatne.

Nerad dávam meno tradícii, ktorá je mne milá vo verejnej diskusii. Prepáč. Skôr osobne, poštou, korešpondencia mailom a ták. Ludia zvyknu spustiť naťahovačky, ktorá je správna, ktorá nie a je z toho cirkus. Nemam to rád. Ostávam pri svedectve vlastnej skusenosti, a čomu nerozumiem, pýtam sa alebo som ticho.

Dik za pochopenie

ahoj,

zrovna túto časť schodov som nemala na mysli. už som tým prešla a potvrdzujem pravdivosť tvojich slov vlastnou skúsenosťou. zmeniť môžeš len seba a vlastne pre to takéto príležitosti aj prichádzajú. ale súhlasím aj s vandou. závisí na okolnostiach. nešla by som zachraňovať vzťah, ak by som bola napr.bitá alebo týraná. až taký ľudomil nie som.
čo sa týka Tradície: zujíma ma skôr, že kde mám začať. jeden odstavec mi to nevysvetlí...písal si rudimu, že to tu nechceš vyvesiť. takže do pošty s tým, ak sa dá:D
jo a na poslednú otázku si mi vôbec neodpovedal. to zámerne?-BIGEYE-

Ahoj Ebana

To, že niekto vstupil do vzťahu z agresívnym človekom bolo jeho rozhodnutie. Agresivita a jej nasledky signalizuju nutnosť nápravy. Je to zaroven aj odpoved na poslednu otázku. Platí tu zákon o príťažlivosti rovnakých kvalít. Tento zákon platí na urovni tela, ale nepochádza z nej. Platí na urovni psyche, ale nepochádza z nej, plati ešte vyššie a odtiaľ pochádza. Je to otázka manifestácie smerom nadol.

Otázka bitia a agresivity. Z hladiska agresívnej osoby, samozrejme. Taký človek časom pochopí, že agresivita ho vedie do samoty. Nikto s nim nechce mať nič spoločné.
Co sa týka jeho partnera, stojí za to skumať, ako si partnera vyberal, ako hodnotil jeho duševné kvality, koľko vážnosti pripísal skumal jeho kvalitám. Ak to bolo jeho bohatstvo, alebo demonštrácia sily, musí si uvedomiť svoj omyl. Stretávame takých ľudí, akí sme sami.

Zákon príťažlivosti rovnakých kvalít. Popierať ho po nejakej dobe vzťahu je alibizmus a vráti sa to v dalšom vzťahu.

L
co sa tyka tvojho vysvetlenia, suhlasim, avsak tvrdenie, ze potesenie z utrpenia je prinajmejsom patologicke mi nadalej pripada pravdive...neviem, ci sa chapeme, asi nie, nehovorim, ze samotne utrpenie je patologicke ale to, ze umyselne vyhladavanie utrpenia za ucelom fyzickej ci dusevnej bolesti je chore. Utrpenie cloveka nevedie k tomu, aby svoj zivot prehodnotil, ale k tomu, aby sa sebatrestal, pretoze si pripada vinny, necisty, nehodny niecoho, alebo sa jednoducho zvratene vyziva v utrpeni... Ine je, ak sa clovek pozastavi a chce najst pricinu svojho utrpenia, t.j. prechadza cestou uvedomenia a tym padom aj premeny.

A to, ze som vyzdvihla zeny ako trpitelky, neznamenalo, ze by som kritizovala spolocnost, okolie, vsetko co stoji odstiepene mimo nich/autority, ci ine osoby/. Peklo nekladiem mimo. Viem, ze cestou je cesta stredu, centra...to utrpenie si tam vkladaju sami, maju svoj"Zahir", ktory treba riesit.
A vedz, ze by som ta po tom pleci nepotlapkala, za tvoje rozhodnutie, pretoze zodpovednost si berie kazdy na svoje plecia...potlapkala by som ta akurat tak mozno za tvoj celkovy pocit spokojnosti na sklonku zivota, ze si nepremarnil prilezitosti, ze si prezival naplno, svoje vztahy, svojich blizkych, atd..
S tym, ze clovek rastie v ramci vztahu suhlasim, no suhlasim, ze niektori ludia rastu aj bez vzathu k fyzickemu cloveku, aj ked to je omnoho tazsie,a hlavne svoje poznanie potom vyuzivaju na pomoc ostatnym ludom...takze aj ked nemaju mozno vztah partnersky, maju vztahy ostatne. s nemensou vaznostou vztahu.

Dakujem za pozornost.

Ahoj Vanda

Clovek, ktorý vyhladava utrpenie je človek, ktorý kráča proti vlastnej prirodzenosti. Myslím, že každy schopny analitik by vedel najsť príčinu. Takých som nekomentoval, pravdu povediac, som takých ešte nestretol. Keby som stretol, myslím, že by som mal dosť argumentov osvetliť im omyl. Možno. Zničené alebo zvrátené ego je smutný pohľad.

Co sa týka tvojho vzťahu, som ticho.

Mne osobne sa nestalo, aby som sa dostal v živote do neriešiteľnej situacie. Ak to tak spočiatku vyzerá, konam. Celý môj stred je vodný, snažim sa o taku hlbku vhľadu, ktora prinesie aspon aku taku víziu príčin vo svete utvárania. Ak už je príčina viditeľna, cela moja spodna tvar je ohnivá, pušťam sa do práce a snažim sa o nápravu. Hned. Ak druha strana nespolupracuje, cakam na další den. kym sa dielko nepodarí :-)

Co sa tykya cesty stredu, je to obdobou mojej cesty poctivost, ktoru sem tam spomeniem. Mas pravdu, je to vhodný spôsob. ale pamätaj, cesta k stredu je len polovicou. Nie je je to finále.

...ani ja si nemyslim, ze by nejaka situacia bola neriesitelna, no nechapem preco je podla teba podmienkou duchovneho rastu iba partnersky vztah, alebo som to zle pochopila?

Co je podľa teba duchovný rast? Môžeš byť konkrétna, trocha to rozviesť?

Duchovny rast znamena cesta k uplnosti, celistvosti, pochopenie vlastnych tienov, poucenie sa z vlastnych chyb, duchovny clovek sa stava vacsim clovekom svojim prezivanim a precitovanim, preziareny laskou, lebo bez lasky nic nie som....nevyslovuje ziadne sudy, presahuje svoj sebaobraz, svoje vnimanie okoliteho sveta ako aj vnimanie seba sameho okolitym svetom, a tym padom sa pre neho stava chvala ci kritika bezpredmetnymi..duchovnym rastom mozeme dospiet k vedomiu, ze sme stvoreni zo svetla a hviezd a ze vsetko je jednou zijucou bytostou...

To sú znaky, ktoré ho sprevádzaju. Niektoré z toho ozdoby "svadby" alebo dôsledky. Hovoríš o povrchu.

Pýtal som sa, čo je duchovným rastom....cesta je konanie niečoho. Pýtam sa čoho, čo je jeho podstatou. Môžeš tomu dať meno?