Cesty tela i ducha -
INTERUPCIA
Poznám ženy ktoré mali potrat v 2 mesiaci a žije s tým 25 rokov akoby jej zomrelo dieťa, nafúkla si dôvod prečo nemôže byť šťastná a môže existovať v roli obete.
Dokonca som sa skrz to dozvedela veľmi osobné veci z rodovej línie, ktorá nie je moja a ktoré mi boli potvrdené ako pravdivé.
Aj každý iný ezoterický liečiteľ lebo aj konštelácia patria do tej skupiny, je to tiež duchovná úroveň - verí že rieši ťažké životné záležitosti a je veľa takých ktorí vystriedali všetko a nikam nepokročili.
Pohyboavala som sa medzi takými ľudmi a poznám duchovné praktiky.
Vychazi ze zajmu ruznych skupin a ne vzdy se prosadi to co je pro spolecnost prospesne. Kdo to umi posoudit objektivne?
Svet je plny protikladnych zajmu. Jeden preferuje to, ten zase ono. Ja jsem treba pro trest smrti i kdyz nikomu nepreju aby to zazil.
Cim vyspelejsi spolecnost, tim volnejsi by mela byt pravidla.
Nejlepsi by bylo kdyby kazdy mel pravo zabit kohokoli.
Pokud by byla spolecnost opravdu vyspela nikdo by nikoho nezabil.
Nac pak ten zakaz.
Demokracie znamena rozdat zbrane lidem.
Zakonik je zde aby chranil nas samotne pred nami samymi.
Protoze jsme jako male deti. Neukazneni a nezrali.
Kazdy kdo voli interrupci a je na takove rozhodnuti zraly mel by mit tu moznost. S tim ze nasledky dokaze nest sam.
A jsem i pro eutanazii.
Zakazy jsou pro male deti a pro ovce. Ty by mely ctit jen to co rika autorita otec a pan farar.
Napríklad aj pred tým, aby sme ako spoločnosť vraždili bábätká. Alebo aby sme sa zožrali navzájom, lebo je to legálne. Vždy sa nájde niekto, kto dokáže barbarstvo obrátiť na uvedomelosť nejakými myšlienkovými konštruktmi, do ktorých chytá ľudí ako do sietí.
Takže tak. Kým väčšina spoločnosti rozoznávať nedokáže sama od seba, alebo je pozornosť ľudí odvedená tak, aby uverili bludom, asi sa nebudeme tváriť, že o nič nejde a že veď sloboda.
Zle pochopená sloboda sa ľahko zmení na anarchiu a chaos. Budeme napokon prekračovať mŕtvoly so stoickým konštatovaním, však to nič, veď je to ich cesta, aby pochopili?
Píšem tu o nastavení nejakej spoločenskej dohody, kde spoločnosť ako taká má svoje hranice v tom, čo je v poriadku a čo už nie. Tie hranice sa v poslednej dobe posúvajú až do absurdít, pretože ľudia sa nechajú predsvedčiť o tom, že je správne niečo, čo je za hranicou zdravého rozumu a srdce by to neprijalo. Sú ženy, ktoré svojho novorodenca odhodia na smetisko, akoby to bola vec, ktorej sa dá zbaviť. Takýmto zákonom o interupcie do siedmeho mesiaca z akýchkoľvek dôvodov sa nastavuje spoločenská norma, že odhodiť dieťa je normálne a netreba sa ani trápiť výčitkami, lebo depka žien po potrate je iste len následkom spoločenského tlaku na takúto ženu, že sa cíti nekomfortne v zle nastavených spoločenských hraniciach a tak to treba všetko uvolniť.