Cesty tela i ducha -
INTERUPCIA
ale ja viem, že to nerobíš, tak ja nikomu nič nevnucujem, nič nezakazujem ani neprikazujem, za to čo iní prečítajú šak nemôžeme
tak si tu poobzeráme rôzne názory, niektoré možno pozmeníme, iné upevníme, o tom je diskusia veď
V celkovem spolecenskem kontextu se jedna o deregulaci zamer je prenest misto zakazu odpovednost na jedince.
Coz je podle mne zcela spravne.
V podstate je tvoje argumentace zalozena na negativnim pesimistickem predpokladu, ze takove uvolneni budou lide zneuzivat.
Ale je to podobne jako prohibice. Taky se ukazali ze kyzeny efekt neprinasi. Naopak pouze ilegalni praktiky.
Normalni lide piji alkohol pro radost a stridme, a pro ne maji byt zakony.
Ja sa pýtam... ako je možné zredukovať človeka v celej jeho zložitosti na nejaký rážťep?
Nikdy by som na svoju matku nemohla ani pomyslieť v zmysle, že je hyena, keď mi umožnila žiť. To mne toto rozum nedá.
Ak sa niekto chce vyhnúť utrpeniu v živote, postihnutím, chorobou, čímkoľvek, načo sa trepe na svet a žiada si tú skúsenosť? Kedykoľvek sa to môže stať, postihnutie, utrpenie nebýva iba vrodené a keď sa niekto narodí zdravý, nikde nemá záruku, že o mesiac, o rok, o desať, kedykoľvek bude zažívať to isté, čo tí, ktorí sa tak už narodili.
S nenávisťou k životu sa ťažko žije.
Že či by si chcela byť dieťaťom s rázštepom, narodeným matke, ktorá keby jej to zákon nezakazoval, by inak na interrupciu šla.
Inými slovami, byť postihnutým dieťaťom a ešte k tomu nechceným.
V druhom odstavci píšeš o skúsenosti. Ale uniká ti, že byť nechceným a ako plod odobraným dieťaťom je tiež skúsenosť.
Načo sa teda niekto trepe do maternice a žiada si tú skúsenosť?
Nevidíš jasne, lebo automaticky vychádzaš z premisy, že narodiť sa, žiť je žiadúce a je to skúsenosť.
Ale aj byť nechceným dieťaťom, postihnutým, pred narodením odobratým je predsa tiež skúsenosť. Z môjho pohľadu tiež potrebná.
Tak poďme nato, nech sa uzákoní usmrtenie novorodenca, napríklad pomalým vyhladovaním podobne ako pri tých potratoch ak dieťa prežije, neposkytnime mu nič. žiadnu starostlivosť a počkajme, kým zomrie samo. Novorodenci predsa nie sú vždy v poriadku, sú časté prípady, keď tehotenstvo pebiehalo správne, sono neukázalo nič zlé a napriek tomu sa dieťa narodí s postihnutím.
Tak prečo nie? Alebo áno? Môže byť?
neviem z akej premisy vychádza Levanta, ale odmietanie normalizácie potratov pre mňa nevychádza z toho, že by narodiť sa a žiť bolo žiadúce, a skúsenosti s odoberaním boli nežiadúce
asi to bude znieť mnohým nezmyselne, ale ak sa toleruje a podporuje vraždenie podporuje sa tým bezduchá telesnosť živých tiel a teda smrť v živote (v biolologickom zmysle slova)
Tak ako to vidím ja, je to taký absurdný pokus meniť niečo nemenné niečim iluzórnym.
Takáto normalizácia potratov je spoločenským upevnením povedomia, že táto ilúzia je skutočnosť. Je to odvádzanie ľudí od základu, prvotného poznania, ktoré má každý, len prekryté nespočetným množstvom vrstiev ilúzii o moci fyzického sveta, o moci tela, ktoré vytvoril egocentrizmus.
Sú len skúsenosti, príjemné aj nepríjemné.
Ľuďom bola daná možnosť zakúsiť jedny aj druhé.
Ty by si chcela život osekať len na to pozitívne, a negatívne vymazať, lenže tak to nefunguje, to je taký jehovistický nereálny raj.
Život treba zakúsiť v jeho plnosti a k tej patria aj tie z tvojho pohľadu nesprávnosti, ilúzie, chyby, smrť a zabíjanie - hoci aj novorodeniat.
Ale môžeš odmietnuť život v tvare en bloc....lenže tu narážame na problém. Ty by si si rada ponechať to príjemné, sladké a mňam aj za cenu, že budú umierať novorodenci....
Hypotetická otázka, už som ju tu raz kládol - keby si dostala možnosť rozhodnúť o tom, že navždy a úplne zamedzíš utrpeniu, že už nikdy nebude žiadne dieťa, novorodenec plod, zabitý a nebude trpieť, ale musíš sa na oplátku vzdať všetkého príjemného, pekného, čo život prináša, ako by si sa rozhodla?