Zdravie a výživa -
Pránická výživa
neznámy | 3.4.2014 10:38
určite si nestihla pozrieť rozhovor, čo som vložila, na všetky tvoje myšlienky čo si načrtla sú odpovede v tomto rozhovore :D
nedala som žiaden koment, (sa mi nechcelo)
je to rozhovor Henriho Montforta a češky, ktorá prešla na výživu pránou aj iniciačným procesom
nedala som žiaden koment, (sa mi nechcelo)
je to rozhovor Henriho Montforta a češky, ktorá prešla na výživu pránou aj iniciačným procesom
neznámy | 3.4.2014 11:42
Orgasmy chuťových bunek -LOL-, tento typ orgazmu mávam veľmi zriedka. :D
Čo som posledné roky u seba postrehla ja vo vzťahu k jedlu, že oveľa viac vnímam živosť, alebo mŕtvosť potravy.
Niečo čo chutí absolútne mŕtvo, sú konzervy, keksíky a čokoľvek, čo sa dá kúpiť, má dlhú dobu trvanlivosti a spústu prídavných látok.
Čo som posledné roky u seba postrehla ja vo vzťahu k jedlu, že oveľa viac vnímam živosť, alebo mŕtvosť potravy.
Niečo čo chutí absolútne mŕtvo, sú konzervy, keksíky a čokoľvek, čo sa dá kúpiť, má dlhú dobu trvanlivosti a spústu prídavných látok.
neznámy | 3.4.2014 12:06
Mám to dost podobně a možná ve víc jak v 90% mám v obchodě pocit, že nemám co jíst. A to jsem nikdy nebyla vybíravá. Byla jsem dítě co snědlo skoro všechno a nejšťastnější jsem byla v létě, kdy jsem seděla na stromech a ožírala jablka, třešně, hrušky a všemožnou zeleninu ze zahrádky. Pravděpodobně to bude tím, že taky vnímám tu živost a mrtvost. Například rajčata. Nejen že to nemá barvu, nemá to ani chuť. Jak si vzpomenu na tu chuť rajčat ze zahrádky, nebo chuť bílé papriky a pórku, to jsou opravdu chuťové vzpomínky :D
Občas ale opravdu nevím co s tím, přijde mi to jako vážná věc, kterou by ta výživa pránou fakt řešila. Lidi si už zvykli na ten odpad, co je v obchodech, generace, která se teď rodí už na tom vyrůstá. Já jsem měla ještě to štěstí, že v 80tých a 90tých letech ještě ty chemky nebyly tak rozšířené, takže jsem vyrůstala na celkem přirozené stravě (nebo alespoň šla ještě sehnat na hodně místech). -NOOO-
Občas ale opravdu nevím co s tím, přijde mi to jako vážná věc, kterou by ta výživa pránou fakt řešila. Lidi si už zvykli na ten odpad, co je v obchodech, generace, která se teď rodí už na tom vyrůstá. Já jsem měla ještě to štěstí, že v 80tých a 90tých letech ještě ty chemky nebyly tak rozšířené, takže jsem vyrůstala na celkem přirozené stravě (nebo alespoň šla ještě sehnat na hodně místech). -NOOO-
adelaida | 3.4.2014 12:37
Že by nostalgie let minulých?:D V osmdesátých letech se hnojilo a práškovalo umělými hnojivy ostošest v honbě za velkými výnosy. Nad námi byl agrochemický podnik...takový sklad umělých hnojiv pro celou oblast. Hnojiva odváželi volně sypaná na korbách aut a cesta k tomu ACHP byla plná malých bílých, šedých, žlutých a jiných kuliček a když zapršelo, tak se kuličky proměnily v šedou kaši, která se mohla volně vsakovat do půdy a pravděpodobně i do naší studny...k tomu připočteme kyselé deště z hnědouhelných elektráren z Polska, následky Černobylu a vyjde mi z toho, že ta osmdesátá léta zase tak zdravá nebyla a že se na zdraví nás všech podepsala.
Dnes se už u nás nehnojí umělými hnojivy, jednak proto, že jsou drahá a taky proto, že už se tu skoro nic nepěstuje a místo toho dovážíme. Ta zelenina v obchodech je hnusná proto, protože se sklízí nezralá, aby se nezkazila a než se dostane na pult, tak nějak dojde...nebo spíš pojde?
Dnes se už u nás nehnojí umělými hnojivy, jednak proto, že jsou drahá a taky proto, že už se tu skoro nic nepěstuje a místo toho dovážíme. Ta zelenina v obchodech je hnusná proto, protože se sklízí nezralá, aby se nezkazila a než se dostane na pult, tak nějak dojde...nebo spíš pojde?
neznámy » adelaida | 3.4.2014 12:59
Tak já jsem vyrostla na vesnici, prakticky všechno co jsme jedli jsme si vypěstovali na zahrádce nebo v ohrádce :D Zbytek co jsme neměli jsme dostali od sousedů. Takže obchod jsme používali minimálně. Každopádně si ale nemyslím, že bychom na tom byli teď líp.
neznámy | 3.4.2014 13:35
Z článku:
"V súvislosti s pránickou stravou sú iste zaujímavé laboratórne výsledky Louisa Kervrana (v roku 1975 bol navrhnutý na Nobelovu cenu), ktoré poukazujú na to, že živé organizmy si sami transmutujú prvky podľa svojej potreby; napr. z horčíka a vzdušného kyslíka si vyrábajú vápnik na tvorbu svojich škrupín. Tieto prekvapivé výsledky viedli už v 19. storočí A. von Herzeela k výroku: Nie pôda vytvára rastliny, ale rastliny pôdu. Zaujímavé sú jeho pokusy s klíčiacimi semienkami žeruchy v zatavených ampulkách s destilovanou vodou, kde dochádzalo k tomu, že klíčky si brali hmotnosť z vonku, z „ničoho" a neskôr túto hmotnosť opätovne odovzdávali späť, podľa toho či bolo obdobie splnu alebo novu. "
Tomuto neverím. Z kyslíka a horčíka vápnik? Ako? To by chcelo veľmi silnú transformáciu prvkov a také čosi nie je možné bez použitia veľmi veľkej energie. Ľudia čo sa odjakživa snažia transformovať olovo na zlato by vedeli hovoriť. :-D Ale rád sa nechám presvedčiť ak to bude naozaj presvedčivé :-).
"V súvislosti s pránickou stravou sú iste zaujímavé laboratórne výsledky Louisa Kervrana (v roku 1975 bol navrhnutý na Nobelovu cenu), ktoré poukazujú na to, že živé organizmy si sami transmutujú prvky podľa svojej potreby; napr. z horčíka a vzdušného kyslíka si vyrábajú vápnik na tvorbu svojich škrupín. Tieto prekvapivé výsledky viedli už v 19. storočí A. von Herzeela k výroku: Nie pôda vytvára rastliny, ale rastliny pôdu. Zaujímavé sú jeho pokusy s klíčiacimi semienkami žeruchy v zatavených ampulkách s destilovanou vodou, kde dochádzalo k tomu, že klíčky si brali hmotnosť z vonku, z „ničoho" a neskôr túto hmotnosť opätovne odovzdávali späť, podľa toho či bolo obdobie splnu alebo novu. "
Tomuto neverím. Z kyslíka a horčíka vápnik? Ako? To by chcelo veľmi silnú transformáciu prvkov a také čosi nie je možné bez použitia veľmi veľkej energie. Ľudia čo sa odjakživa snažia transformovať olovo na zlato by vedeli hovoriť. :-D Ale rád sa nechám presvedčiť ak to bude naozaj presvedčivé :-).
neznámy » adelaida | 3.4.2014 13:49
Myslím, že teraz je to rovnako, hocikde, kde sa vyrábajú hnojivá to vyzerá rovnako. A používajú sa všade aby sa do pôdy doplnili prvky, ktoré tá ktorá rastlina pre rast potrebuje. Správnejšie by možno bolo obmieňať stanovisko kde sa tá ktorá rastlina pestuje, aby na to isté miesto prichádzala len raz za pár rokov. No viac ako hnojiva sa obávam postrekov. To je väčšie svinstvo, ktoré má vplyv na organizmus a aj včely ktoré opeľujú takéto postrekované rastliny trpia napríklad.
neznámy | 3.4.2014 17:09
s týmto pánom som sa stretol osobne 2x a vždy ma niečim prekvapil. nemám čas teraz viac písať, ale mojej manželke napravil chrbticu pred niekoľkými mesiacmi a doteraz si ho pochvaľuje. je to zázračný chiropraktik, ktorý vraj svoje schopnosti nadobudol pôstami, ktoré učí. z praxe môžem povedať, že je úctihodné ako dokáže človeku pomôcť a myslím, že po väčšine zdravotných stránkach. keď robí chiropraktiku, alebo masáž, tak masíruje doslova do duše - a to bez úvodzoviek. aj človek čo má silu v súkromí prehltnúť a potlačiť navonok hory utrpenia, tak pri ňom sa "bezdôvodne" rozplače keď odstraňuje bloky:
https://www.youtube.com/watch?v=U7OMIg_MX6M
https://www.youtube.com/watch?v=U7OMIg_MX6M
Stránka:
Počítam horoskop...