Voľný pokec -
Hoaxy a dezinformácie
neznámy | 27.5.2019 01:32
Zrovna jsem prolistovala poslední číslo časopisu Téma, v něm zajímavé materiály prof. Cyrila Hoschla. Snad netřeba představovat. Dívám se na fotografii ženy, klečící před dohořívajícími svíčkami. Pod ní je podpisek autora:¨
"Při teroristických útocích v březnu 2016 v Bruselu v metru a na letišti bylo 35 lidí zabito a 340 zraněno. Útok provedla skupinka islamistů v čele s bratry Khalidem a Brahimem..., které měli belgické občanství a pocházeli z rodin přistěhovalců. I proto není fér používat srovnání, že západní Evropa přijala po okupaci v roce 1968 tisíce Čechů. Protože ti žádné bomby nikam necházeli."
Myslím, že tvůj pohled růžovými brýlemi je stejně škodlivý jako desítky a stovky absurdních mailů, hovořících o tisících znasilněných ženách tu či onde.
Je těžké hledat pravdu, je to urputná a vyčerpávající práce. Ale pokud na ni (a já tedy ne), nemám čas či sílu, osobně bych nevolila jako argumenty víceméně impresionistické obrazky krajin, evidentně islámskou kulturou zasažených.
On střed Paříže také bývával krásný a bez hlídek, ale stačilo vyjet na konečnou metra, smrdícího počáraného a rozhlídnout se, jak a kdo tam žije. První vlaštovky...
"Při teroristických útocích v březnu 2016 v Bruselu v metru a na letišti bylo 35 lidí zabito a 340 zraněno. Útok provedla skupinka islamistů v čele s bratry Khalidem a Brahimem..., které měli belgické občanství a pocházeli z rodin přistěhovalců. I proto není fér používat srovnání, že západní Evropa přijala po okupaci v roce 1968 tisíce Čechů. Protože ti žádné bomby nikam necházeli."
Myslím, že tvůj pohled růžovými brýlemi je stejně škodlivý jako desítky a stovky absurdních mailů, hovořících o tisících znasilněných ženách tu či onde.
Je těžké hledat pravdu, je to urputná a vyčerpávající práce. Ale pokud na ni (a já tedy ne), nemám čas či sílu, osobně bych nevolila jako argumenty víceméně impresionistické obrazky krajin, evidentně islámskou kulturou zasažených.
On střed Paříže také bývával krásný a bez hlídek, ale stačilo vyjet na konečnou metra, smrdícího počáraného a rozhlídnout se, jak a kdo tam žije. První vlaštovky...
neznámy | 27.5.2019 06:19
Z blogu B.Zalu, dnes už bývalého europoslanca za Smer. Jeho osobná skúsenosť s "nebezpečným" Bruselom, plným migrantov. Blog je priama reakcia na kotlebovský hoax.
"Ale späť k Bruselu. Tam som býval plných desať rokov v Matongé. V černošskej štvrti. Pár záberov kotlebovského videa bolo aj odtiaľ, oni si povyberali také malé ilustračné sekvencie, aby ich poskladali do obrazu, ktorý sa, samozrejme, „tradičnému“ Slovákovi musel zdať bizarným. Cudzím. Teda v štvrti migrantov. Starých, tých, čo prichádzali dávno z Belgického Konga. Z krajiny, ktorá je päťkrát väčšia ako Francúzsko, najväčší európsky štát. A ktorá nebola ako všetky ostatné kolónie – bola totiž súkromným majetkom belgického kráľa Leopolda. A potom prisťahovalci novší a noví: zo Senegalu, z Kamerunu a z iných častí západnej Afriky.
Už len pohľad na regály zelovocov, vystavené, samozrejme, na ulici, vás nenechá na pochybách o čulom obchode s „materskými“ krajinami. Neznáme či menej známe zeleniny, ovocia, ryby, nevídané produkty až po obľúbené sušené červy, ktorých mená neviem podnes. Ale ochutnal som všetky. A nielen ja, a nielen moje asistentky či stážisti: všetky reštaurácie boli vždy plné hostí lačných na exotické pochúťky africkej kuchyne.
Maniok, pečené banány, grilované kúsky kozaciny, kozacie držky, a ryby od výmyslu sveta. Nič nepredčilo tilapiu, na dobrých omáčkach upečenú exotickú morskú potvoru. A už vôbec nie tú u Senegalčanov. Čiernych moslimov, milých, usmievavých, v civile i tradičných róbach, k sebe ohľaduplných a vítajúcich sa náznakom pobozkania ruky. Mierumilovných, neznášajúcich radikálov a ľahostajných k tomu, v ktorého boha práve veríte či neveríte. Nemám ilúzie: iste majú predsudky; rovnako ako ktorýkoľvek Záhorák, Prešpurák, Šarišan…
Ani s politickou neznášanlivosťou sa v Matongé nestretnete. Sledoval som tam niekoľko volieb, od miestnych po celokráľovské. Kopu plagátov s tvárami od výmyslu sveta, ale ich farbu domáci nevnímali podľa pleti, ale podľa politického trička, ktoré reprezentovali.
Ach, a zabudol som: v Matongé žije aj mnoho „pôvodných“ Belgičanov – ak toto označenie má vôbec nejaký význam. A zdá sa, že aj tých hodne tvorivých a inovatívnych. Desiatky denných podujatí, malých koncertov v jazzových kaviarňach, na námestiach plných ľudí všetkých generácií, akcie v malých nekonvenčných či antikonvenčných galériách, kultúrnych kluboch – no neviete, čo si skôr vybrať. Barov málo, ale reštaurácií od výmyslu sveta: okrem tých afrických, z ktorých napokon každá je iná, lebo obsluhujú chute rôznych kmeňov a regiónov Afriky, často kombinované s európskymi tradíciami, nechýbajú Číňania, Kórejčania, Japonci; a, samozrejme, Taliani – pizza a špagety chutia rovnako tej najortodoxnejšej mamičke v tradičnom kmeňovom „úbore“, ako aj tej hipstersky naštylizovanej čiernej perle…
V Matongé to žije. A nie je to len pestrosť „folklóru“; je to práve táto mnohorakosť, rozdielnosť, konfrontácia, možnosť a nutnosť permanentného výberu, ktorá vás vedie, priam tlačí prekonávať vlastnú jednostrannosť, obmedzenosť. Kultivácia vlastných potrieb: v tej mnohorakosti si musíte vedome a aktívne formovať svoje potreby, vkus, výber. Schopnosť správania sa: zistíte, že s každým bez ohľadu na pôvodné kultúrne zázemie sa dá zhovárať, zabaviť, dohodnúť, spolupracovať. Len vy sám sa musíte otvoriť, prekonať svoje predsudky. No a napokon to univerzálne poľudštenie: nie iba ja, ako si často namýšľame, nie iba môj národ, ako sa často klameme, ale aj tí „druhí“, iní, majú v sebe rovnakú ľudskosť ako ja. Aj neľudskosť. Ako ja. Aj dobro, ako ja. Aj nedobro, ako ja.
Ráno, keď idem okolo deviatej – vždy peši – do europarlamentu, osadenstvo Matongé už čulo upratuje chodníky pred svojimi kaderníctvami, pohostinstvami, obchodíkmi, dielňami, lekárňami… Život sa začína odznova. Prácou. A keď idem podvečer – zasa pešo – z parlamentu, už je plno hlavne v kaderníctvach. Tie sa dosť prísne delia na mužské a ženské. Ale nie kvôli diskriminácii, veru nie – ako som zistil, keď som sa sám podujal skultivovať svoju semiplešinu: ale preto, že ženy chcú klebetiť medzi sebou. O chlapoch, móde a páčení sa. A chlapi medzi sebou. O babách, športe a biznise.
Po desiatich rokoch v europarlamente končím. Ak mi niečo bude chýbať, budú to dve veci. Špičkové diskusie o všetkých možných témach tohto sveta v europarlamente. A mierumilovné stretnutie všetkých možných kultúr tohto sveta v Matongé. Slovensko by potrebovalo oboje. A nie kotlebovcov."
https://dennikn.sk/1479110/kotlebovci-a-moja-bruselska-skusenost/?ref=tit
"Ale späť k Bruselu. Tam som býval plných desať rokov v Matongé. V černošskej štvrti. Pár záberov kotlebovského videa bolo aj odtiaľ, oni si povyberali také malé ilustračné sekvencie, aby ich poskladali do obrazu, ktorý sa, samozrejme, „tradičnému“ Slovákovi musel zdať bizarným. Cudzím. Teda v štvrti migrantov. Starých, tých, čo prichádzali dávno z Belgického Konga. Z krajiny, ktorá je päťkrát väčšia ako Francúzsko, najväčší európsky štát. A ktorá nebola ako všetky ostatné kolónie – bola totiž súkromným majetkom belgického kráľa Leopolda. A potom prisťahovalci novší a noví: zo Senegalu, z Kamerunu a z iných častí západnej Afriky.
Už len pohľad na regály zelovocov, vystavené, samozrejme, na ulici, vás nenechá na pochybách o čulom obchode s „materskými“ krajinami. Neznáme či menej známe zeleniny, ovocia, ryby, nevídané produkty až po obľúbené sušené červy, ktorých mená neviem podnes. Ale ochutnal som všetky. A nielen ja, a nielen moje asistentky či stážisti: všetky reštaurácie boli vždy plné hostí lačných na exotické pochúťky africkej kuchyne.
Maniok, pečené banány, grilované kúsky kozaciny, kozacie držky, a ryby od výmyslu sveta. Nič nepredčilo tilapiu, na dobrých omáčkach upečenú exotickú morskú potvoru. A už vôbec nie tú u Senegalčanov. Čiernych moslimov, milých, usmievavých, v civile i tradičných róbach, k sebe ohľaduplných a vítajúcich sa náznakom pobozkania ruky. Mierumilovných, neznášajúcich radikálov a ľahostajných k tomu, v ktorého boha práve veríte či neveríte. Nemám ilúzie: iste majú predsudky; rovnako ako ktorýkoľvek Záhorák, Prešpurák, Šarišan…
Ani s politickou neznášanlivosťou sa v Matongé nestretnete. Sledoval som tam niekoľko volieb, od miestnych po celokráľovské. Kopu plagátov s tvárami od výmyslu sveta, ale ich farbu domáci nevnímali podľa pleti, ale podľa politického trička, ktoré reprezentovali.
Ach, a zabudol som: v Matongé žije aj mnoho „pôvodných“ Belgičanov – ak toto označenie má vôbec nejaký význam. A zdá sa, že aj tých hodne tvorivých a inovatívnych. Desiatky denných podujatí, malých koncertov v jazzových kaviarňach, na námestiach plných ľudí všetkých generácií, akcie v malých nekonvenčných či antikonvenčných galériách, kultúrnych kluboch – no neviete, čo si skôr vybrať. Barov málo, ale reštaurácií od výmyslu sveta: okrem tých afrických, z ktorých napokon každá je iná, lebo obsluhujú chute rôznych kmeňov a regiónov Afriky, často kombinované s európskymi tradíciami, nechýbajú Číňania, Kórejčania, Japonci; a, samozrejme, Taliani – pizza a špagety chutia rovnako tej najortodoxnejšej mamičke v tradičnom kmeňovom „úbore“, ako aj tej hipstersky naštylizovanej čiernej perle…
V Matongé to žije. A nie je to len pestrosť „folklóru“; je to práve táto mnohorakosť, rozdielnosť, konfrontácia, možnosť a nutnosť permanentného výberu, ktorá vás vedie, priam tlačí prekonávať vlastnú jednostrannosť, obmedzenosť. Kultivácia vlastných potrieb: v tej mnohorakosti si musíte vedome a aktívne formovať svoje potreby, vkus, výber. Schopnosť správania sa: zistíte, že s každým bez ohľadu na pôvodné kultúrne zázemie sa dá zhovárať, zabaviť, dohodnúť, spolupracovať. Len vy sám sa musíte otvoriť, prekonať svoje predsudky. No a napokon to univerzálne poľudštenie: nie iba ja, ako si často namýšľame, nie iba môj národ, ako sa často klameme, ale aj tí „druhí“, iní, majú v sebe rovnakú ľudskosť ako ja. Aj neľudskosť. Ako ja. Aj dobro, ako ja. Aj nedobro, ako ja.
Ráno, keď idem okolo deviatej – vždy peši – do europarlamentu, osadenstvo Matongé už čulo upratuje chodníky pred svojimi kaderníctvami, pohostinstvami, obchodíkmi, dielňami, lekárňami… Život sa začína odznova. Prácou. A keď idem podvečer – zasa pešo – z parlamentu, už je plno hlavne v kaderníctvach. Tie sa dosť prísne delia na mužské a ženské. Ale nie kvôli diskriminácii, veru nie – ako som zistil, keď som sa sám podujal skultivovať svoju semiplešinu: ale preto, že ženy chcú klebetiť medzi sebou. O chlapoch, móde a páčení sa. A chlapi medzi sebou. O babách, športe a biznise.
Po desiatich rokoch v europarlamente končím. Ak mi niečo bude chýbať, budú to dve veci. Špičkové diskusie o všetkých možných témach tohto sveta v europarlamente. A mierumilovné stretnutie všetkých možných kultúr tohto sveta v Matongé. Slovensko by potrebovalo oboje. A nie kotlebovcov."
https://dennikn.sk/1479110/kotlebovci-a-moja-bruselska-skusenost/?ref=tit
simetra | 27.5.2019 06:43
Fúha.
Jeden veľmi vzdelaný človek, ocenený prezidentom za jeho prácu, člen českej lekárskej akadémie, prednášajúci na lekárskej fakulte v Prahe, je to aj spisovateľ, publicista, je po ňom pomenovaná jedna objavená planéta, človek ktorý veľmi propaguje kritické myslenie hovoril jeho zážitok z USA, kde jednej veľmi peknej, energickej dáme otváral dvere a dostal to tak, že čo si to dovoľuje!, takže on sa ospravedlnil, že je hlúpy Európan.
Tak si mi tento jeho zážitok svojou reakciou spodobnila, Danka :) Až na to, že ja som Ti tie dvere len pootvorila :)
O tom, čo on po jeho celoživotnej práci a obrovskom rozhľade, skúsenostiach, cestovaní etc. hovorí o situácii vo svete, má o tom podrobné prednášky, o tom písať nebudem, radšej.
Jeden veľmi vzdelaný človek, ocenený prezidentom za jeho prácu, člen českej lekárskej akadémie, prednášajúci na lekárskej fakulte v Prahe, je to aj spisovateľ, publicista, je po ňom pomenovaná jedna objavená planéta, človek ktorý veľmi propaguje kritické myslenie hovoril jeho zážitok z USA, kde jednej veľmi peknej, energickej dáme otváral dvere a dostal to tak, že čo si to dovoľuje!, takže on sa ospravedlnil, že je hlúpy Európan.
Tak si mi tento jeho zážitok svojou reakciou spodobnila, Danka :) Až na to, že ja som Ti tie dvere len pootvorila :)
O tom, čo on po jeho celoživotnej práci a obrovskom rozhľade, skúsenostiach, cestovaní etc. hovorí o situácii vo svete, má o tom podrobné prednášky, o tom písať nebudem, radšej.
hrabeti | 27.5.2019 07:09
Zatiaľ sa to môže javiť tak, ako píšeš.....ale písala by si rovnako, keby si sa 22. marca 2016 slobodne a nebojácne pohybovala so svojimi blízkymi po bruselskom letisku Zaventem?
Alebo po bruselskej stanici metra Maalbeek?
Alebo v apríli 2017 po Stockholme?
Atď.....
Na Slovensku máme zatiaľ od tohto pokoj, našťastie.
Len dokedy?
Alebo po bruselskej stanici metra Maalbeek?
Alebo v apríli 2017 po Stockholme?
Atď.....
Na Slovensku máme zatiaľ od tohto pokoj, našťastie.
Len dokedy?
hrabeti | 27.5.2019 07:21
Sorry ako, ale toto je hlúposť....
Otázka je, že čia nenávisť a intolerancia je za tými útokmi.
Je za nimi nenávisť a intolerancia islamských radikálov, ktorých počet sa v Európe zvyšuje.
Pripomínaš mi to známe Havranovo vyjadrenie, že teroristické útoky sú dôkazom životaschopnosti kozmopolitnej kultúry a európskej identity...
Otázka je, že čia nenávisť a intolerancia je za tými útokmi.
Je za nimi nenávisť a intolerancia islamských radikálov, ktorých počet sa v Európe zvyšuje.
Pripomínaš mi to známe Havranovo vyjadrenie, že teroristické útoky sú dôkazom životaschopnosti kozmopolitnej kultúry a európskej identity...
neznámy | 27.5.2019 09:32
Milá ženo, více či méně moudrá či pyšná, jedno mi je, co si dosadíš.
Protože právě to, co tak horlivě popisuješ s viditelnou dávkou vnitřního prožitku, je onen díl "zla" nebo "dobra"?, na které se vedle ptala simetra.
Neboť co v člověku je obsaženo uvnitř, s tím se setkává vně.
Ta pýcha, kterou jsi objevila v mých slovech, není nic jiného než setkání s pýchou, kterou máš v sobě.
Mnoho těch, které by pravdoláskařsky poobjímaly svět, se nesnesou ve svém vlastním rybníčku.
Opouštím tuto diskuzi, neb posilovat nebudu.
:)
Protože právě to, co tak horlivě popisuješ s viditelnou dávkou vnitřního prožitku, je onen díl "zla" nebo "dobra"?, na které se vedle ptala simetra.
Neboť co v člověku je obsaženo uvnitř, s tím se setkává vně.
Ta pýcha, kterou jsi objevila v mých slovech, není nic jiného než setkání s pýchou, kterou máš v sobě.
Mnoho těch, které by pravdoláskařsky poobjímaly svět, se nesnesou ve svém vlastním rybníčku.
Opouštím tuto diskuzi, neb posilovat nebudu.
:)
hrabeti | 27.5.2019 09:52
Nositeľmi nenávisti, intolerancie a zla sú ľudia a ľudia majú národnosť aj vierovyznanie.
A je problém, ak duchovní vodcovia a predstavitelia vierovyznania k zlu a nenávisti priamo nabádajú.
Jedno na ktorej strane barikády.
Môj názor je, že vierovyznanie by mala byť čisto súkromná záležitosť jednotlivca a nie organizovaná, masová záležitosť. Lenže to by ľudia museli prestať byť ľuďmi a zbaviť sa stádovitosti.
No ľudia sú ešte stále stádovití a pod vplyvmi dezinformácií často od týchto duchovných vodcov.
A tak pod vplyvom hoaxov (napríklad o pannách v raji) vraždia a odpaľujú sa...
A je problém, ak duchovní vodcovia a predstavitelia vierovyznania k zlu a nenávisti priamo nabádajú.
Jedno na ktorej strane barikády.
Môj názor je, že vierovyznanie by mala byť čisto súkromná záležitosť jednotlivca a nie organizovaná, masová záležitosť. Lenže to by ľudia museli prestať byť ľuďmi a zbaviť sa stádovitosti.
No ľudia sú ešte stále stádovití a pod vplyvmi dezinformácií často od týchto duchovných vodcov.
A tak pod vplyvom hoaxov (napríklad o pannách v raji) vraždia a odpaľujú sa...
neznámy | 27.5.2019 18:20
HOAX – pojem hoax si môžete preložiť ako poplašnú správu, ktorú jeden preposiela druhým. K hoaxom možno zaradiť množstvo varovaní, pokusov o rozšírenie nejakej klamlivej informácie ukrývajúc sa za nejakého reálne skutočnosti, ale vo všeobecnosti ide o zbytočné hlásenie, ktoré väčšinou len zbytočne zdrží. HOAX možno zaradiť medzi špinu internetu a jeho vznik je vždy rôzny. Vzniká buď v snahe sa zviditeľniť, alebo len spustiť lavínu, pričom pôvodca sleduje a fascinuje ho dosah jeho diela. Ďalší dôvod vzniku môže byť nesprávne pochopenie niektorých skutočností, snaha odhaliť problém tam, kde nikdy nebol, ale tiež môže ísť o dôvod zvláštny. Napríklad, keď niekto chce niekomu uškodiť a tak spustí HOAX namierený voči dôvere daného miesta, voči značke, či jednotlivcovi. V poslednom rade to môže byť aj zisk. Spúšťačom HOAXU môže byť neraz udalosť v médiách, zlyhávajúci systém, nedostatočná ochrana prevádzkovateľa určitej služby, alebo neistota užívateľov daného miesta. História internetovej špiny pozná aj prípady, kedy jeden HOAX dal nepriamo živnú pôdu ďalšiemu a omylom jeho informácie potvrdili ďalšie miesta, čím len posilnili význam prvého, alebo len druhého hoaxu. následne sa ťažko dostáva k pravde.
Hoax je vlastne poplašná správa, ktorá má cieľ
https://hoax.sk/co-je-to-hoax/
Hoax je vlastne poplašná správa, ktorá má cieľ
https://hoax.sk/co-je-to-hoax/
neznámy » lak | 28.5.2019 11:26
No veru, milé dámy, keď si tak čítam vaše príspevky, tak vidím, že v tomto národe plnom duševne zaostalých a narušených konšpirátorov a extrémistov, ktorí mali iste ťažké detstvo a zlé sociálne podmienky, neumožňujúce osobnostný rast a kultúrno spoločenský rozhľad, je dôležitá vaša osveta, lebo sa nám to tu všetko zdivie načisto. Všade tí náckovia a je to čoraz horšie a horšie, sodoma gomora.
Ešte že máme DenníkN a podobné svetielka v tme nevedomosti. Učiť sa, učiť sa, učiť sa! ako povedal súdruh Lenin. Len toto pomôže, vychovať tú lúzu, čo kazí nádhernú progresívnu budúcnosť.
Doplnenie k téme http://www.zverokruh.sk/forum/cesty-tela-ducha/pycha-drak-najmocnejsi-prva-prekazka-pred-cestou/
Ešte že máme DenníkN a podobné svetielka v tme nevedomosti. Učiť sa, učiť sa, učiť sa! ako povedal súdruh Lenin. Len toto pomôže, vychovať tú lúzu, čo kazí nádhernú progresívnu budúcnosť.
Doplnenie k téme http://www.zverokruh.sk/forum/cesty-tela-ducha/pycha-drak-najmocnejsi-prva-prekazka-pred-cestou/
neznámy | 28.5.2019 21:06
Riešením je rozum a jeho triezvy úsudok
Hneď na začiatku by ste si mali byť vedomí toho, že nie všetko, s čím sa na internete stretnete, je pravdou. Jednoducho preto, že online svet je slobodným neregulovaným priestorom a každý si v ňom môže písať, publikovať a tvrdiť takmer čokoľvek. K internetovým médiám tak treba pristupovať predovšetkým so zdravou skepsou a odstupom.
Kľúčom k úspechu je zvyšovanie úrovne vzdelanosti i samotného vzdelávania. Potrebné je aj budovanie a zvyšovanie digitálnej gramotnosti jedincov, ktorá súvisí s vyhľadávaním, spracovaním, triedením a zdieľaním informácií prostredníctvom nových médií.
Cestu predstavuje mediálne vzdelávanie, ktoré je prepojené s tzv. funkčnou gramotnosťou a kritickým myslením. V praxi to znamená rozlišovať pravdivé a nepravdivé informácie, učiť sa s informáciami pracovať kriticky, naučiť sa hľadať primárne zdroje informácií a tiež upozorňovať na stratégie, ktoré hoaxy využívajú.
Pre Slovákov platí výstraha vzdelávania dvojnásobne. Voči dezinformáciám, falošným správam či konšpiračným teóriám sú totiž najmenej odolné krajiny juhovýchodnej Európy. Slovensko nasleduje hneď za nimi. Vyplýva to zo štúdie Media Literacy Index z dielne bulharského Inštitútu otvorenej spoločnosti. Medzi dôvody slabých výsledkov krajín juhovýchodnej Európy patria nedostatočné vzdelávanie a kontrolované médiá. Krajiny umiestnené na prvých priečkach (Holandsko, Estónsko či Írsko) majú najlepšie vzdelávacie systémy, ale aj vysokú mieru slobody médií.
...snažíme sa vyberať myšlienky a informácie na internete z overených zdrojov, pričom o danej téme študujeme z viacerých článkov, nie jedného. S trollmi sa stretávame na diskusných fórach alebo v komentároch, no podľa nás je najlepšie na nich nereagovať, prípadne ich nejak trefne zastaviť.
https://bajan.sk/co-je-hoax-a-co-nie-staci-zapnut-rozum/
Hneď na začiatku by ste si mali byť vedomí toho, že nie všetko, s čím sa na internete stretnete, je pravdou. Jednoducho preto, že online svet je slobodným neregulovaným priestorom a každý si v ňom môže písať, publikovať a tvrdiť takmer čokoľvek. K internetovým médiám tak treba pristupovať predovšetkým so zdravou skepsou a odstupom.
Kľúčom k úspechu je zvyšovanie úrovne vzdelanosti i samotného vzdelávania. Potrebné je aj budovanie a zvyšovanie digitálnej gramotnosti jedincov, ktorá súvisí s vyhľadávaním, spracovaním, triedením a zdieľaním informácií prostredníctvom nových médií.
Cestu predstavuje mediálne vzdelávanie, ktoré je prepojené s tzv. funkčnou gramotnosťou a kritickým myslením. V praxi to znamená rozlišovať pravdivé a nepravdivé informácie, učiť sa s informáciami pracovať kriticky, naučiť sa hľadať primárne zdroje informácií a tiež upozorňovať na stratégie, ktoré hoaxy využívajú.
Pre Slovákov platí výstraha vzdelávania dvojnásobne. Voči dezinformáciám, falošným správam či konšpiračným teóriám sú totiž najmenej odolné krajiny juhovýchodnej Európy. Slovensko nasleduje hneď za nimi. Vyplýva to zo štúdie Media Literacy Index z dielne bulharského Inštitútu otvorenej spoločnosti. Medzi dôvody slabých výsledkov krajín juhovýchodnej Európy patria nedostatočné vzdelávanie a kontrolované médiá. Krajiny umiestnené na prvých priečkach (Holandsko, Estónsko či Írsko) majú najlepšie vzdelávacie systémy, ale aj vysokú mieru slobody médií.
...snažíme sa vyberať myšlienky a informácie na internete z overených zdrojov, pričom o danej téme študujeme z viacerých článkov, nie jedného. S trollmi sa stretávame na diskusných fórach alebo v komentároch, no podľa nás je najlepšie na nich nereagovať, prípadne ich nejak trefne zastaviť.
https://bajan.sk/co-je-hoax-a-co-nie-staci-zapnut-rozum/
Stránka:
Počítam horoskop...