Voľný pokec -
Hoaxy a dezinformácie
https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=proti-podvodom-a-hoaxom-aj-na-facebooku-pz
/> https://www.facebook.com/hoaxPZ/
Návod, ako rozoznať hoaxy od relevantných informácií. Osveta pre stredoškolákov. Zíde sa aj dospelým.
https://osf.sk/pribehy/desatoro-ako-sa-branit-hoaxom/
A to mi neříkej, že ta mořská panna je hoax??? A já tomu tak věřila la la :)
P.S. Je fakt, že net je podobnými zprávami zahlcen. Nabídky zázračných preparátů. Kdo by jim odolal? A kdo by jim uvěřil?
Ale prokázat, co je/není hoax - toť otázka. Myslím, že vlády mocností by byly stíhány v první linii.
"V štúdiách o ľuďoch s radikálnymi presvedčeniami je už nejaký čas známe, že zvyčajne majú väčšiu dôveru vo svoje presvedčenie než iní ľudia," vysvetľuje pre web Popular Science jeden z autorov štúdie a neurovedec Steve Fleming z univerzity College London.
Doteraz vedci nevedeli, čo túto prílišnú sebadôveru spôsobuje. Nová štúdia ukázala, že nejde iba o nadhodnocovanie vlastných názorov.
Ľudia s radikálnymi názormi totiž nevedia premýšľať a uvedomovať si vlastné myslenie tak ako iní ľudia.
Táto schopnosť sa nazýva metakognitívna citlivosť a vďaka nej viete robiť sebareflexiu vlastného myslenia.
Znamená to, že ľudia s extrémnymi názormi často neuvažujú o tom, či sa môžu mýliť.
....
Výskumníci zistili, že ľudia s extrémnymi názormi dôverovali svojej odpovedi aj napriek tomu, že ich predošlé odhady boli nesprávne.
"Radikálnejší účastníci ukázali menší náhľad na správnosť vlastných rozhodnutí," píšu autori v štúdii.
Tieto výsledky naznačujú, že radikáli na rozdiel od ľudí s umiernenými názormi nedokážu spochybňovať svoje vlastné myšlienky.
Zatiaľ však nie je známe, či radikálne presvedčenia menia metakognitivitu, alebo to je naopak, hovorí Fleming a dodáva, že na túto časť sa zamerajú v ďalších štúdiách.
Čítajte viac: https://tech.sme.sk/c/22021028/pravicovi-a-lavicovi-extremisti-maju-nieco-spolocne-nespochybnuju-svoje-myslenie.html#ixzz5ofAhuzEd
Hoax zdôrazňuje naliehavosť nebezpečenstva a dramaticky opisuje riziká. Autor sa snaží vzbudiť zdanie dôveryhodnosti, opiera sa o vymyslené vyjadrenia známych osobností, odborníkov, spoločností alebo o fiktívny zážitok blízkych ľudí (napr. „Microsoft varuje“ alebo „kamarátka mi rozprávala svoju skúsenosť“). Ďalším znakom je prosba o okamžité rozoslanie hoaxu všetkým známym a priateľom
Príklady hoaxov:
Vymyslené prosby o pomoc:
Prosím Ťa, pošli to ďalej! Je to súrne! Požiarnici založili účet pre toto jeden a pol ročné dievčatko, ktoré utrpelo popáleniny počas požiaru. Pozri sa na fotku. Za každý odoslaný email dostanú rodičia na účet 1 Euro, peniaze sa použijú na plastickú operáciu. Aj vtedy to pošli ďalej, prosím Ťa, keď si to už raz dostal/a. Ďakujem.
Varovanie pred vymyslenými nebezpečenstvami:
Práve mi kolegyňa hovorila zážitok. Musím to podať ďalej. Kúpila si v IKEA orchideu, doma ju poliala zvrchu a orchidea začala pískať (vydávať čudný zvuk). Keď sa to stalo aj po ďalšom poliatí, zavolala do IKEA a tam jej povedali, že má všetko zatvoriť (okná, dvere), vyjsť z bytu a čakať na nich... O pár minút sa dohrnulo komando v skafandroch a zobrali kvetináč do špeciálneho boxu. Až potom jej vysvetlili, že keď orchidea píska, tak v koreňoch má hniezdo tarantula !!!!
Ako hoax škodí
Obťažovanie príjemcov: hoaxy zbytočne zapĺňajú emailovú schránku a oberajú človeka o čas pri ich čítaní a odstraňovaní.
Nebezpečné rady: niektoré hoaxy poskytujú nebezpečné rady, napr. ako sa zbaviť domnelého vírusu v počítači zmazaním nejakého súboru. Užívateľ môže takto svoj počítač poškodiť.
Nadbytočné zaťažovanie liniek a serverov.
Strata dôveryhodnosti odosielateľa: nikto už potom neverí správam, ktoré od neho prídu. Ak hoaxy odosiela z pracovnej adresy, môže poškodiť aj povesť svojho zamestnávateľa.
Prezradenie dôverných informácií: ak užívateľ preposiela hoax na mnoho ďalších adries, bežne ponecháva adresy všetkých príjemcov v správe. Takto sa obrovský zoznam emailových kontaktov dostáva k neznámym ľuďom a hrozí, že bude zneužitý na posielanie spamu alebo vírusov.
Poškodzovanie mena firmy alebo inštitúcie: niektoré hoaxy upozorňujú na škodlivé účinky konkrétnych výrobkov (napr. jedovaté šampóny, deodoranty spôsobujúce rakovinu, agresívne účinky nealkoholických nápojov).
Nekritický príjem informácií a ich ďalšie šírenie: informácie z hoaxov sú často prijímané ako pravdivé, bez ich overenia.
Psychická manipulácia: hoaxy ovplyvňujú ľudí pomocou priamych a nepriamych posolstiev, vzbudzujú pocit ohrozenia (napr. upozornenie na injekčné ihly na sedadlách v kine) a pocity viny (napr. žiadosť o finančný príspevok na operáciu dieťaťa s rakovinou).
Posilňovanie poverčivosti: ľudia veria tomu, že udalosti a zmeny v ich živote nie sú výsledkom ich vlastného správania a snahy, ale závisia od náhod, šťastia a iných nekontrolovateľných vonkajších vplyvov (reťazové listy šťastia).
https://www.zodpovedne.sk/index.php/sk/ohrozenia/nevyziadany-obsah/110-hoax
-LOL-
Ale k tématu příspěvku: Tohle je tak rozporuplná záležitost, protože sto lidí sto názorů.
Podle mě nejnebezpečnější hoaxy vznikají v hlavách těch, co svět řídí do řití...
Pozor - slovo řiť je i v Pravidlech českého pravopisu. (Řiť bez řiti i řitě - podle vzoru kost i píseň).
Konšpirátori majú nižšiu sebaúctu, sú skôr z marginalizovaných skupín a majú vyšší výskyt duševných porúch
Čo spája ľudí, ktorí veria na konšpiračné teórie a žijú v presvedčení, že svet ovláda vplyvná menšina záujmových skupín, ktoré veci tutlajú a kamuflujú?
Autori vychádzali z prieskumu, ktorý sa robil v Spojených štátoch v rokoch 2001 až 2003 (The National Comorbidity Survey-Replication). Zúčastnili sa na ňom tisícky ľudí.
Freeman s kolegom zistil, že ľudia, ktorí verili na konšpirácie, boli prevažne muži a boli slobodní. Išlo o ľudí s nižším vzdelaním a príjmom. Bola u nich vyššia pravdepodobnosť, že budú majiteľom strelnej zbrane.
Duševné poruchy
Oproti iným vykazovali nižšiu mieru duševného a telesného zdravia. Vo zvýšenej miere vážne zvažovali samovraždu. Ich sociálna sieť bola slabšia: častejšie hlásili, že keď im je ťažko, nemôžu sa spoľahnúť na priateľov alebo na rodinu. Mali problémy udržať si stabilné vzťahy.
Bola u nich väčšia pravdepodobnosť, že budú spĺňať kritériá duševnej poruchy vrátane depresie (19 percent oproti necelým 12 percentám tých, ktorí sa ku konšpiráciám nehlásili), úzkosti (10,4 percenta X 5,4 percenta), ADHD (porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou) či budú mať väčšie problémy s drogami (3,6 percenta X ± 1 percento) a alkoholom (5,6 percent X 3 percentá).
Ich detstvo nebolo vždy ideálne: vo zvýšenej miere oproti iným nežili s oboma rodičmi, častejšie žili mimo domova a rodičia ich viac bili.
Podľa Freemana trpia konšpirátori vo zvýšenej miere paranojou. Konšpirátorov s paranoikmi spája hlboká nedôvera vo veci.
https://dennikn.sk/746950/konspiratori-maju-nizsiu-sebauctu-su-skor-z-marginalizovanych-skupin-a-maju-vyssi-vyskyt-dusevnych-poruch/?ref=in
U nás je nejznámějším zastáncem konspiracnich teorii Karel Gott. Nic z charakteristiky tedy na něj nesedí. Mane teď vzpomínám i na konspiracni teorii T.Baudyse...popravdě myslím, že zasadni odpůrci v s e c h ci jakychkoliv konspiracnich teorii, a to a priori, se rekrutují z obyvatel s nízkou citlivostí pro uspořádání fakt, sklonem přijímat, co jim předloženo, nedostatkem fantazie a jistou myšlenkovou tezkopadnosti.
A protože na mobilu nejsem schopná a ochotná hledat kousky autobusů, loučím se.
Existujú črty, ktoré nás predurčujú k tomu, aby sme verili konšpiráciám?
Na prvom mieste vnímam nedôverčivosť, paranoidné nastavenie, a to ako u tvorcu konšpirácií, tak aj u publika. Ich nedôverčivosť je však selektívna. Nedôverujú mainstreamu, politikom, všetkému štandardnému - akoby bola pravda menšinová, skrytá a bolo ju treba hľadať. V tom im pomáha, až tak ezotericky, pár známych jedincov tipu Tibor Eliot Rostas. Opakujem, tá nedôverčivosť je selektívna.
Kým k štandardným médiám je toto publikum až hyperkritické, alternatívne zdroje nespochybňuje takmer vôbec. Informácie od konšpirátorov preberá pozoruhodne nekriticky.
Publikum ľahšie prijíma konšpirácie pri zvýšenej sugestibilite (náchylnosť k preberaniu myšlienok iných, pozn. autora), čo môže byť aj prechodné úzkostné spoločenské naladenie, ktoré znižuje intelektuálnu ostražitosť a poctivosť.
Môžeme to pomenovať, že ide akoby o “dopasovávanie pravdy k svojmu nastaveniu”? Hľadám si, čo mi osobne vyhovuje?
Áno, je to takto možné formulovať.
A prečo mnohým nevyhovuje pravda, ale radšej jej “variácie”?
Čo je „pravda“? To je koreň celého problému. Spôsob, akým spoznávame svet, to, čo považujeme za realitu, je v našej hlave. Ide o naše interpretácie. Keď sa rozprávame, nebavíme sa ani tak o svete, ale o našich interpretáciách toho sveta. To, čo je v hlave človeka, však musíme konfrontovať s niečim širším, akceptovateľnejším. A to je širšia realita, taká, ako ju zažíva väčšina ľudí.
Odohráva sa tu akýsi boj o pravdu, ale v skutočnosti je to spor rôznych videní sveta. Je tu zrejme viacero právd a každý hľadáme tú svoju. Takú, akú chceme nájsť. Čomu chceme uveriť, tomu aj uveríme.
Jedna vec sú osobnostné črty, ktoré nás predurčujú veriť nepravdám. Druhá externé dôvody - zohrávajú úlohu aj regionálne rozdiely, chudoba?
Áno, z externých príčin sú to zaiste regionálne rozdiely. Porovnávanie sa ľudí - bohatí verzus chudobnejší. Tí druhí majú pocit, že niečo nie je v poriadku. Sociálna situácia určite vytvára podhubie pre konšpiračné nálady a radikálne postoje.
https://www.aktuality.sk/clanok/598943/psychiater-odmena-pre-konspiratora-ked-sa-z-neho-robi-kult/
Zajímavý článek o nevyžádané poště
https://www.novinky.cz/internet-a-pc/bezpecnost/clanek/kazdy-druhy-odeslany-e-mail-je-spam-nejvice-nevyzadane-posty-pochazi-z-ciny-40284311
odpísala so ti na správu a pozdravujem z Európy, z mesta, kde moderna vyrastá z novoveku, novovek zo stredoveku a kde antika "smrdí či vonia" spoza každého roku. Vedieť odčítať, čo k nám prehovára zo súčasnosti aj z dávnych a ešte dávnejších vekov, bez vzdelania nevieme, nedokážeme. Bez vzdelania, bez poznania kolobehu dejín a súvislostí, bez uvedomenia si kontinuity to jednoducho nejde.
Na každej benzínovej pumpe, na každej zastávke smerom do Európy, z intravilánu do extravilánu, si pomyslím na slová ženy z tejto diskusnej skupiny, na pyšné slová ženy, ktorá mala -údajne- na trati Praha-Brno veľký problém s moslimami. S moslimami, ktorých tam vraj stretávala a ktorí ju desili cez štrbiny svojich odevov do takej miery, že mala problém natankovať. Je mi z toho smiešne aj smutno.
Moja milá, zvestujem ti, že cestujem veľa a pravidelne a nič také som doteraz nezažila. Európa je šťastné a bezpečné miesto. Zatiaľ. Nič nám nehrozí, pokiaľ tu nezvíťazí paranoja fašizmu, hlúposti, intolerancie a zloby. Zatiaľ tu môžeš spokojne spávať. Ak sa to zmení, oznámim ti, že sa to zmenilo. Nič sa neboj. Pohybujem sa v tomto priestore, ja aj moji blízki... aj všetci ostatní, ktorí sa neboja. Zatiaľ slobodne, chvalabohu. Len aby nám to tí fašisti nepokazili! :)
/www.rodinka.sk/vychova-a-skoly/skolak/naco-je-nam-vzdelanie/