mesiac
Sobota, 20.4.2024
Meniny má Marcel

Voľný pokec - 

Hoaxy a dezinformácie

neznámy
neznámy | 22.5.2019 10:52
Šírenie dezinformácií je trestný čin, keďže ich prostredníctvom dochádza k manipulácii (aj strašeniu) značnej časti spoločnosti. Keďže sa tento škodlivý jav veľmi rozmohol, Polícia SR zaločila špeciálnu stránku na FB, Hoaxy a podvody - Polícia SR.

https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=proti-podvodom-a-hoaxom-aj-na-facebooku-pz /> https://www.facebook.com/hoaxPZ/

Návod, ako rozoznať hoaxy od relevantných informácií. Osveta pre stredoškolákov. Zíde sa aj dospelým.

https://osf.sk/pribehy/desatoro-ako-sa-branit-hoaxom/
neznámy
neznámy | 22.5.2019 13:01
Pokud je chemtrails hoax, pak je v zájmu zkreslení informací o jejich existenci, nebo cílená masáž veřejnosti k uvěření, že se "hliníkování" oblohy ve skutečnosti buď neděje, nebo je naopak zdraví prospěšné.

A to mi neříkej, že ta mořská panna je hoax??? A já tomu tak věřila la la :)


P.S. Je fakt, že net je podobnými zprávami zahlcen. Nabídky zázračných preparátů. Kdo by jim odolal? A kdo by jim uvěřil?
Ale prokázat, co je/není hoax - toť otázka. Myslím, že vlády mocností by byly stíhány v první linii.
Magnician
Magnician | 22.5.2019 16:09
ja by som chcel len vedieť,že ako sa stalo to tvoje video fašistickým,keď u nás na najvyšom súde sa nepreukázalo,že Kotlebova strana je fašistická,ale ako človek si tiež myslím o tom svoje,moja stará mama mi kedysi rozprávala o prvom Slovenskom štáte ,gardistoch árizátoroch a ja som dôsledne počúval,napriek tomu,že tvrdila :za Slovenského štátu a za komunistov som sa mala najlepšie,ťažko povedať...
neznámy
neznámy | 22.5.2019 16:17
cit.
"V štúdiách o ľuďoch s radikálnymi presvedčeniami je už nejaký čas známe, že zvyčajne majú väčšiu dôveru vo svoje presvedčenie než iní ľudia," vysvetľuje pre web Popular Science jeden z autorov štúdie a neurovedec Steve Fleming z univerzity College London.

Doteraz vedci nevedeli, čo túto prílišnú sebadôveru spôsobuje. Nová štúdia ukázala, že nejde iba o nadhodnocovanie vlastných názorov.

Ľudia s radikálnymi názormi totiž nevedia premýšľať a uvedomovať si vlastné myslenie tak ako iní ľudia.

Táto schopnosť sa nazýva metakognitívna citlivosť a vďaka nej viete robiť sebareflexiu vlastného myslenia.

Znamená to, že ľudia s extrémnymi názormi často neuvažujú o tom, či sa môžu mýliť.

....

Výskumníci zistili, že ľudia s extrémnymi názormi dôverovali svojej odpovedi aj napriek tomu, že ich predošlé odhady boli nesprávne.

"Radikálnejší účastníci ukázali menší náhľad na správnosť vlastných rozhodnutí," píšu autori v štúdii.

Tieto výsledky naznačujú, že radikáli na rozdiel od ľudí s umiernenými názormi nedokážu spochybňovať svoje vlastné myšlienky.

Zatiaľ však nie je známe, či radikálne presvedčenia menia metakognitivitu, alebo to je naopak, hovorí Fleming a dodáva, že na túto časť sa zamerajú v ďalších štúdiách.

Čítajte viac: https://tech.sme.sk/c/22021028/pravicovi-a-lavicovi-extremisti-maju-nieco-spolocne-nespochybnuju-svoje-myslenie.html#ixzz5ofAhuzEd
neznámy
neznámy | 22.5.2019 18:44
výborne popísané
Ona
Ona
neznámy
neznámy | 22.5.2019 20:29
Pojmom hoax označujeme podvodné správy, ktoré upozorňujú na neexistujúce nebezpečenstvá alebo sľubujú rýchle zbohatnutie. Patria medzi ne aj falošné alebo neaktuálne prosby o pomoc, reťazové listy šťastia a rôzne petície. Takéto správy kolujú po internete roky – postupne sú preložené do rôznych jazykov a aj keď sú v nich úplné absurdnosti, stále sa nájde niekto, kto im uverí a pošle ich ďalej. Tým sa hoax líši od spamu – väčšinou ho preposielajú dôverčiví užívatelia, ktorí si myslia, že ide o dôležitú správu, chcú pomôcť alebo sa podeliť o možnosť výhodného zárobku (viac o ponukách ľahkých ziskov nájdete v kapitole Internetové podvody).

Hoax zdôrazňuje naliehavosť nebezpečenstva a dramaticky opisuje riziká. Autor sa snaží vzbudiť zdanie dôveryhodnosti, opiera sa o vymyslené vyjadrenia známych osobností, odborníkov, spoločností alebo o fiktívny zážitok blízkych ľudí (napr. „Microsoft varuje“ alebo „kamarátka mi rozprávala svoju skúsenosť“). Ďalším znakom je prosba o okamžité rozoslanie hoaxu všetkým známym a priateľom
Príklady hoaxov:

Vymyslené prosby o pomoc:

Prosím Ťa, pošli to ďalej! Je to súrne! Požiarnici založili účet pre toto jeden a pol ročné dievčatko, ktoré utrpelo popáleniny počas požiaru. Pozri sa na fotku. Za každý odoslaný email dostanú rodičia na účet 1 Euro, peniaze sa použijú na plastickú operáciu. Aj vtedy to pošli ďalej, prosím Ťa, keď si to už raz dostal/a. Ďakujem.

Varovanie pred vymyslenými nebezpečenstvami:

Práve mi kolegyňa hovorila zážitok. Musím to podať ďalej. Kúpila si v IKEA orchideu, doma ju poliala zvrchu a orchidea začala pískať (vydávať čudný zvuk). Keď sa to stalo aj po ďalšom poliatí, zavolala do IKEA a tam jej povedali, že má všetko zatvoriť (okná, dvere), vyjsť z bytu a čakať na nich... O pár minút sa dohrnulo komando v skafandroch a zobrali kvetináč do špeciálneho boxu. Až potom jej vysvetlili, že keď orchidea píska, tak v koreňoch má hniezdo tarantula !!!!

Ako hoax škodí

Obťažovanie príjemcov: hoaxy zbytočne zapĺňajú emailovú schránku a oberajú človeka o čas pri ich čítaní a odstraňovaní.

Nebezpečné rady: niektoré hoaxy poskytujú nebezpečné rady, napr. ako sa zbaviť domnelého vírusu v počítači zmazaním nejakého súboru. Užívateľ môže takto svoj počítač poškodiť.

Nadbytočné zaťažovanie liniek a serverov.

Strata dôveryhodnosti odosielateľa: nikto už potom neverí správam, ktoré od neho prídu. Ak hoaxy odosiela z pracovnej adresy, môže poškodiť aj povesť svojho zamestnávateľa.

Prezradenie dôverných informácií: ak užívateľ preposiela hoax na mnoho ďalších adries, bežne ponecháva adresy všetkých príjemcov v správe. Takto sa obrovský zoznam emailových kontaktov dostáva k neznámym ľuďom a hrozí, že bude zneužitý na posielanie spamu alebo vírusov.

Poškodzovanie mena firmy alebo inštitúcie: niektoré hoaxy upozorňujú na škodlivé účinky konkrétnych výrobkov (napr. jedovaté šampóny, deodoranty spôsobujúce rakovinu, agresívne účinky nealkoholických nápojov).

Nekritický príjem informácií a ich ďalšie šírenie: informácie z hoaxov sú často prijímané ako pravdivé, bez ich overenia.

Psychická manipulácia: hoaxy ovplyvňujú ľudí pomocou priamych a nepriamych posolstiev, vzbudzujú pocit ohrozenia (napr. upozornenie na injekčné ihly na sedadlách v kine) a pocity viny (napr. žiadosť o finančný príspevok na operáciu dieťaťa s rakovinou).

Posilňovanie poverčivosti: ľudia veria tomu, že udalosti a zmeny v ich živote nie sú výsledkom ich vlastného správania a snahy, ale závisia od náhod, šťastia a iných nekontrolovateľných vonkajších vplyvov (reťazové listy šťastia).




https://www.zodpovedne.sk/index.php/sk/ohrozenia/nevyziadany-obsah/110-hoax
neznámy
neznámy » Magnician | 22.5.2019 20:51
Na tvoji otázku odpovím: Toť otázka!
-LOL-

Ale k tématu příspěvku: Tohle je tak rozporuplná záležitost, protože sto lidí sto názorů.
Podle mě nejnebezpečnější hoaxy vznikají v hlavách těch, co svět řídí do řití...

Pozor - slovo řiť je i v Pravidlech českého pravopisu. (Řiť bez řiti i řitě - podle vzoru kost i píseň).
neznámy
neznámy | 22.5.2019 21:10
cit.
Konšpirátori majú nižšiu sebaúctu, sú skôr z marginalizovaných skupín a majú vyšší výskyt duševných porúch

Čo spája ľudí, ktorí veria na konšpiračné teórie a žijú v presvedčení, že svet ovláda vplyvná menšina záujmových skupín, ktoré veci tutlajú a kamuflujú?

Autori vychádzali z prieskumu, ktorý sa robil v Spojených štátoch v rokoch 2001 až 2003 (The National Comorbidity Survey-Replication). Zúčastnili sa na ňom tisícky ľudí.

Freeman s kolegom zistil, že ľudia, ktorí verili na konšpirácie, boli prevažne muži a boli slobodní. Išlo o ľudí s nižším vzdelaním a príjmom. Bola u nich vyššia pravdepodobnosť, že budú majiteľom strelnej zbrane.
Duševné poruchy

Oproti iným vykazovali nižšiu mieru duševného a telesného zdravia. Vo zvýšenej miere vážne zvažovali samovraždu. Ich sociálna sieť bola slabšia: častejšie hlásili, že keď im je ťažko, nemôžu sa spoľahnúť na priateľov alebo na rodinu. Mali problémy udržať si stabilné vzťahy.

Bola u nich väčšia pravdepodobnosť, že budú spĺňať kritériá duševnej poruchy vrátane depresie (19 percent oproti necelým 12 percentám tých, ktorí sa ku konšpiráciám nehlásili), úzkosti (10,4 percenta X 5,4 percenta), ADHD (porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou) či budú mať väčšie problémy s drogami (3,6 percenta X ± 1 percento) a alkoholom (5,6 percent X 3 percentá).

Ich detstvo nebolo vždy ideálne: vo zvýšenej miere oproti iným nežili s oboma rodičmi, častejšie žili mimo domova a rodičia ich viac bili.

Podľa Freemana trpia konšpirátori vo zvýšenej miere paranojou. Konšpirátorov s paranoikmi spája hlboká nedôvera vo veci.

https://dennikn.sk/746950/konspiratori-maju-nizsiu-sebauctu-su-skor-z-marginalizovanych-skupin-a-maju-vyssi-vyskyt-dusevnych-poruch/?ref=in
Magnician
Magnician | 23.5.2019 18:11
-LOL--FLOWER-
neznámy
neznámy | 23.5.2019 22:26
Výjimka potvrzuje pravidla?
U nás je nejznámějším zastáncem konspiracnich teorii Karel Gott. Nic z charakteristiky tedy na něj nesedí. Mane teď vzpomínám i na konspiracni teorii T.Baudyse...popravdě myslím, že zasadni odpůrci v s e c h ci jakychkoliv konspiracnich teorii, a to a priori, se rekrutují z obyvatel s nízkou citlivostí pro uspořádání fakt, sklonem přijímat, co jim předloženo, nedostatkem fantazie a jistou myšlenkovou tezkopadnosti.
A protože na mobilu nejsem schopná a ochotná hledat kousky autobusů, loučím se.
neznámy
neznámy | 23.5.2019 23:14
Z rozhovoru so psychiatrom Michalom Patarákom o konšpiráciách a konšpirátoroch:

Existujú črty, ktoré nás predurčujú k tomu, aby sme verili konšpiráciám?

Na prvom mieste vnímam nedôverčivosť, paranoidné nastavenie, a to ako u tvorcu konšpirácií, tak aj u publika. Ich nedôverčivosť je však selektívna. Nedôverujú mainstreamu, politikom, všetkému štandardnému - akoby bola pravda menšinová, skrytá a bolo ju treba hľadať. V tom im pomáha, až tak ezotericky, pár známych jedincov tipu Tibor Eliot Rostas. Opakujem, tá nedôverčivosť je selektívna.

Kým k štandardným médiám je toto publikum až hyperkritické, alternatívne zdroje nespochybňuje takmer vôbec. Informácie od konšpirátorov preberá pozoruhodne nekriticky.

Publikum ľahšie prijíma konšpirácie pri zvýšenej sugestibilite (náchylnosť k preberaniu myšlienok iných, pozn. autora), čo môže byť aj prechodné úzkostné spoločenské naladenie, ktoré znižuje intelektuálnu ostražitosť a poctivosť.

Môžeme to pomenovať, že ide akoby o “dopasovávanie pravdy k svojmu nastaveniu”? Hľadám si, čo mi osobne vyhovuje?

Áno, je to takto možné formulovať.

A prečo mnohým nevyhovuje pravda, ale radšej jej “variácie”?

Čo je „pravda“? To je koreň celého problému. Spôsob, akým spoznávame svet, to, čo považujeme za realitu, je v našej hlave. Ide o naše interpretácie. Keď sa rozprávame, nebavíme sa ani tak o svete, ale o našich interpretáciách toho sveta. To, čo je v hlave človeka, však musíme konfrontovať s niečim širším, akceptovateľnejším. A to je širšia realita, taká, ako ju zažíva väčšina ľudí.

Odohráva sa tu akýsi boj o pravdu, ale v skutočnosti je to spor rôznych videní sveta. Je tu zrejme viacero právd a každý hľadáme tú svoju. Takú, akú chceme nájsť. Čomu chceme uveriť, tomu aj uveríme.

Jedna vec sú osobnostné črty, ktoré nás predurčujú veriť nepravdám. Druhá externé dôvody - zohrávajú úlohu aj regionálne rozdiely, chudoba?

Áno, z externých príčin sú to zaiste regionálne rozdiely. Porovnávanie sa ľudí - bohatí verzus chudobnejší. Tí druhí majú pocit, že niečo nie je v poriadku. Sociálna situácia určite vytvára podhubie pre konšpiračné nálady a radikálne postoje.

https://www.aktuality.sk/clanok/598943/psychiater-odmena-pre-konspiratora-ked-sa-z-neho-robi-kult/
milan08
milan08 | 24.5.2019 06:20
tiez si myslim.
milan08
milan08 » Magnician | 24.5.2019 06:22
tiez som to pocul od inych.
simetra
simetra | 26.5.2019 07:04
Kritické myslenie zahŕňa nielen neveriť hoaxom, treba triezvo uvažovať rovnako aj pri prijímaní správ z mainstreamu.

Zorientovať sa v tom dá veľkú námahu




Mne sa veľmi páči, čo hovorí Koukolík...."optimizmus je nedostatok informácii a pesimizmus tiež" :)
neznámy
neznámy » simetra | 26.5.2019 10:21
Simetra s tvojimi prvými dvomi vetami úplne súhlasím.
neznámy
neznámy | 26.5.2019 11:44
comu verit a comu nie....to je ako byt ci nebyt ...neverit ze existuje seda ekonomika je naivne a byt optimisticky k zivotu naivne nieje aj velmi inteligentny vzdelany ludia dokazu uverit exttemne prifarbenym slovam ak sa v tej danej sfere zivota nepohybuju ci dokonca vyhybaju
neznámy
neznámy
neznámy » simetra | 26.5.2019 23:23
Moja milá,

odpísala so ti na správu a pozdravujem z Európy, z mesta, kde moderna vyrastá z novoveku, novovek zo stredoveku a kde antika "smrdí či vonia" spoza každého roku. Vedieť odčítať, čo k nám prehovára zo súčasnosti aj z dávnych a ešte dávnejších vekov, bez vzdelania nevieme, nedokážeme. Bez vzdelania, bez poznania kolobehu dejín a súvislostí, bez uvedomenia si kontinuity to jednoducho nejde.
Na každej benzínovej pumpe, na každej zastávke smerom do Európy, z intravilánu do extravilánu, si pomyslím na slová ženy z tejto diskusnej skupiny, na pyšné slová ženy, ktorá mala -údajne- na trati Praha-Brno veľký problém s moslimami. S moslimami, ktorých tam vraj stretávala a ktorí ju desili cez štrbiny svojich odevov do takej miery, že mala problém natankovať. Je mi z toho smiešne aj smutno.
Moja milá, zvestujem ti, že cestujem veľa a pravidelne a nič také som doteraz nezažila. Európa je šťastné a bezpečné miesto. Zatiaľ. Nič nám nehrozí, pokiaľ tu nezvíťazí paranoja fašizmu, hlúposti, intolerancie a zloby. Zatiaľ tu môžeš spokojne spávať. Ak sa to zmení, oznámim ti, že sa to zmenilo. Nič sa neboj. Pohybujem sa v tomto priestore, ja aj moji blízki... aj všetci ostatní, ktorí sa neboja. Zatiaľ slobodne, chvalabohu. Len aby nám to tí fašisti nepokazili! :)

/www.rodinka.sk/vychova-a-skoly/skolak/naco-je-nam-vzdelanie/
Stránka:
1 2 3 >
 

Poèítam horoskop... Počítam horoskop...