anonym | 29.12.2010 10:54
Pýcha. V Písmach jej patrí miesto prvého smrteľného hriechu. Historia menuje jej obete a múdri pred ňou varujú ako pred najväčšou prekážkou postupu.
Dokážeme ju vnímať? Vidíme jej nasledky? Vieme sa s nou popasovať a ako? Vieme si spomenuť na udalosti, kedy žala svoju úrodu v našich životoch? Aky sme z toho mali pocit a vedeli sme to napraviť?
myslis pod pychou to ked si myslime ze sme lepsi ako ini?no to si myslime vtedy ked mame strach ze sme horsi.no a potom alebo predtym,neviem,sa zacneme porovnavat.a vysledkom toho porovnavania nemusi byt len pycha ale aj opak.sebapodcenovanie.len niekto to potom este vykompenzuje pychou.malokto sa dokaze mat naplno rad taky aky je.a kazdy to potom riesi po svojom.
Aky je rozdiel medzi pocitom vlastnej hodnoty a pýchou?
Aký je rozdiel medzi pokorou pred tým, čo nás prevyšuje a sebapodceňovaním?
Asi taký, že sebapodceňovanie a pýcha vychádzajú z porovnávania ako píšeš.
Zo skresleného obrazu seba samého a iných.
Pocit vlastnej hodnoty a pokora vychádzajú z iného zdroja.
A nesprevádzajú to emócie, je to len stav duše. :)
anonym | 29.12.2010 14:08
"Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo všetko, čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani už viacej nepobijem všetkého živého, jako som učinil."
Pýcha bola uvedomená už na začiatku tvorstva, lebo urazila Srdce a chcela mu kázať v konaní a bola preto zo Srdca vyhostená. Preto už uvedomenie pýchy patrí k najťažším krokom v živote a zároveň patrí na najvyšší stupeň vzťahovosti vôbec. Jej zamietnutie sa stalo Prísľubom nám.
Dokážeme ju vnímať, lebo, ako si povedal, kráča ruka v ruke s Egom. Vidíme jej následky, lebo sú pýchy výsledkom. Dokážeme ju vnímať, lebo bez nej, ako si povedal, "nie sme ohniskami konfliktov".
"Vieme si spomenúť na všetky udalosti, kedy žala svoju úrodu v našich životoch?"
Vieme, keď ju totiž vo svojom rozhodovaní odhalíme, uvedomíme si ju aj spätne. Vnímať ju začneme vtedy, keď si uvedomíme povrchnú a krátko-trvajúcu radosť z nej, ktorá nám pred nami ukazuje Falošný obraz nás pre svetom. V ňom stojíme hrdí, skvelí, úcty a rešpektu schopní, tolerantní a nad mieru mierumilovní, ale v hĺbke srdca nám nejaký Hlas protichodne šepká "to nie je dobre".
Je to pocit dotyku života, keď sa dokážeme proti tomuto obrazu postaviť pre tento Hlas, tichý šepot...
Z tvojich otázok by som túto dala na záver: "Vieme sa s ňou popasovať a ako?"
... jasáme, zhasíname, objavujeme, strácame, zažíname, zhášame, skúšame, zlyhávame...
...ako sa s ňou popasovať ?? Ako si ju uvedomiť VČAS a v tomto čase na jej obraz zanevrieť???
mne hlas v hlbke srdca sepka,ze sme hrdi,skveli,ucty a respektu hodni rovnako ako vsetky ostatne tvory, len ma sere ze som niekdy trochu nahluchla:)
:D.....táto hluchota to bude asi civilizačná choroba ;)
Ale vážne... ak to všetko našepkáva hlas v hĺbke srdca, nie je potrebný obraz, iba obe uši zdravé :-) Aj mne zistili v audiometrickej kabíne zníženú počuteľnosť o 30 percent...
no jo.ja momentalne asi najviac verim tomu vysvetleniu,ze nepocujem vtedy ked ma ovladne strach.vtedy ani nemozem pocut,lebo jooooj pomoooc streeees zachran sa zuzka nebezpecentstvoooo!!!!toto vrieska jak dive,tak chytro v panike rob nieco!no a ten strach to je asi ta nepritomnost lasky ktoru tu furt verklikujem:)
Tiež poznám ten strach, pred ktorým utekáme (z tej alebo onej príčiny - že nám ublíži, alebo poníži), aj on je súčasťou toho obrazu, ktorý musíme oddeliť od Hlasu...
Ten Hlas je láska.
Láska je vždy prítomná, ale nesmieme sa jej báť, musíme jej dôverovať a otvoriť jej srdce. :-)
všetkým: ako spoznám, že drak je mŕtvy?
lavondyssov to má už za sebou, koho drak ešte?:D
moj drak zije,ale nemienim ho zabijat.ked uz raz je tu,tak nech je tu.mam pocit ze by sa s nim dalo naucit koexistovat,tak aby mi nerobil zle:)
Ak nerobí "zle", možno ani už nie je...?
Ako si môže byť niekto istý, že jeho drak je už mŕtvy?
Možno len zaliezol do jaskyne a spí, kým nenastanú priaznivé podmienky.
Kto z nás vie dopredu, čo ešte príde? :)
ani ja ho nechcem zabiť, možno už samotné uvedomenie spôsobí, že ho začneme ovládať....snáď to spoznám:D
keď sa to stane, čo nám pomôže? -BIGEYE-
Práve počúvam literárne pásmo o Pablovi Coelhovi. Takže sa mi o drakovi ani nechce premýšľať. :D
a kde si ho vzala? mám všetky jeho knihy. je to môj naj autor.
Už to skončilo. Bolo to na Devíne. Veľmi dobre spracované, boli tam ukážky z jeho kníh a jeho rozhovor s našou prekladateľkou, keď bol na Slovensku.
Ukolísalo mi to dušu, toľko pekného. :)
Ak to dajú do archívu, dám ti vedieť.
aaale co ja viem?moj syn ma napriklad draky velice v oblube,rad s nimi bojuje,ohromne ho to v tomto obdobi bavi.tak reku,sem tam si pobojovat nemusi byt ZLE,sak taky bojovnik aj kostym mava pekny,aj mec jagavy,aj to cloveku dobre padne ked vyhrava....:)))
no a mame tu dalsiu Zuzanu..., drak pycha moze mat viacero tvari, kedze ste tu rozoberali taky strach...aj za ten sa moze skryvat....lebo si pripisujeme sebe prilis velku dolezitost... u mna to bol odmalicka napr. strach z verejneho vystupovania, brrrr,...hm, mala som velku dvojku v prvom polroku ZS aj spolu s chlapcom co prvy rocnik opakoval, lebo moja ucitelka si myslela, ze som mierne dusevne zaostala:)... moji ucitelia boli zhrozeni ako vsetko dokazem dokafrat a vobec neverili, ze som to ja a ta hanba...pri prednese dakovnej basne nasej domovine mi ucitelka v mojich osmich rokoch povedala, ze som to recitovala ako merava a clovek by sa nevedel krvi dorezat...ked som sutazili vo vybijanej v okresnom kole dostala som sa z pozicie kapitanky druzstva az na striedacku, kde ma uz nikto nevystriedal, nic sa mi nedarilo, nevedela som trafit ani jednu loptu a kazdy ma hned vybil...pruser...alebo ked dve najvacie tremistky z triedy vybrali na reprezentaciu v orientacnom behu...nevedeli sme postavit stan, predpokladanu vzdialenost sme neodhadli a nakoniec nas museli ist hladat do lesa, lebo sme sa ako jedine stratili...strasne...tak a to nehovoriac o mojich odpovediach na skuskach...strach ma velke oci-BIGEYE- naozaj a vie to len ten, co s nim ma skusenosti kazdodenne...ale da sa udrziavat na uzde...a este stastie, ze clovek ma moznost vyjadrit sa aj pisomnym prejavom a tak prejavit aj svoju introvertovanost:)co by v realnom styku uz mohlo dopadnut kadejako...
dalsou tvarou pychy moze byt pocit, ze mame vsetko vo vlastnych rukach a sme strojcami svojho stastia, to sme...ale nie v zmysle, ze nase moznosti su nekonecne, ale v tom, ako to opisala Zuzana, ze pokora a istota v nieco co nepochadza z nas, nam davaju najvacsi prival energie...