Cesty tela i ducha -
Pýcha - drak najmocnejší, prvá prekážka pred cestou
Dokážeme ju vnímať? Vidíme jej nasledky? Vieme sa s nou popasovať a ako? Vieme si spomenuť na udalosti, kedy žala svoju úrodu v našich životoch? Aky sme z toho mali pocit a vedeli sme to napraviť?
Aký je rozdiel medzi pokorou pred tým, čo nás prevyšuje a sebapodceňovaním?
Asi taký, že sebapodceňovanie a pýcha vychádzajú z porovnávania ako píšeš.
Zo skresleného obrazu seba samého a iných.
Pocit vlastnej hodnoty a pokora vychádzajú z iného zdroja.
A nesprevádzajú to emócie, je to len stav duše. :)
Pýcha bola uvedomená už na začiatku tvorstva, lebo urazila Srdce a chcela mu kázať v konaní a bola preto zo Srdca vyhostená. Preto už uvedomenie pýchy patrí k najťažším krokom v živote a zároveň patrí na najvyšší stupeň vzťahovosti vôbec. Jej zamietnutie sa stalo Prísľubom nám.
Dokážeme ju vnímať, lebo, ako si povedal, kráča ruka v ruke s Egom. Vidíme jej následky, lebo sú pýchy výsledkom. Dokážeme ju vnímať, lebo bez nej, ako si povedal, "nie sme ohniskami konfliktov".
"Vieme si spomenúť na všetky udalosti, kedy žala svoju úrodu v našich životoch?"
Vieme, keď ju totiž vo svojom rozhodovaní odhalíme, uvedomíme si ju aj spätne. Vnímať ju začneme vtedy, keď si uvedomíme povrchnú a krátko-trvajúcu radosť z nej, ktorá nám pred nami ukazuje Falošný obraz nás pre svetom. V ňom stojíme hrdí, skvelí, úcty a rešpektu schopní, tolerantní a nad mieru mierumilovní, ale v hĺbke srdca nám nejaký Hlas protichodne šepká "to nie je dobre".
Je to pocit dotyku života, keď sa dokážeme proti tomuto obrazu postaviť pre tento Hlas, tichý šepot...
Z tvojich otázok by som túto dala na záver: "Vieme sa s ňou popasovať a ako?"
... jasáme, zhasíname, objavujeme, strácame, zažíname, zhášame, skúšame, zlyhávame...
...ako sa s ňou popasovať ?? Ako si ju uvedomiť VČAS a v tomto čase na jej obraz zanevrieť???
Ten Hlas je láska.
Láska je vždy prítomná, ale nesmieme sa jej báť, musíme jej dôverovať a otvoriť jej srdce. :-)
dalsou tvarou pychy moze byt pocit, ze mame vsetko vo vlastnych rukach a sme strojcami svojho stastia, to sme...ale nie v zmysle, ze nase moznosti su nekonecne, ale v tom, ako to opisala Zuzana, ze pokora a istota v nieco co nepochadza z nas, nam davaju najvacsi prival energie...