Cesty tela i ducha -
Pýcha - drak najmocnejší, prvá prekážka pred cestou
neznámy | 29.12.2010 23:57
Históriu géniov tvoria poväčšine dvojkári...:-)
...tiež som odstraňovala podobné sociálne fóbie, ktoré som chcela zaobaliť do rúška introverzie. Samu seba som chcela presvedčiť, že som introvert, lebo to bolo pohodlnejšie, ako priznať si strach, že sa znemožním.
Raz som sa jedného psychológa opýtala v súvislosti s psychológiou umenia, čo to znamená, ak niekto nevie hrať pre inými tak dobre, hoci sám to zahrá dobre bez väčších problémov. Odpovedal protiotázkou.
A tak som musela skúmať svoj vlastný vzťah k umeniu a objavila som to, že prestíž a to, ako v tom momente vyzerám (lebo veľa ľudí vyzerá smiešne, keď sa vžijú do hudby), je pre mňa dôležitejšie, ako hudba a jej funkcia. Musela som k nej hľadať nový vzťah a novú cestu, aby sa to povrchné vnímanie odstránilo, strach stratil. Musela som začať nanovo.
Moje Ego bolo vtedy dôležitejšie, lebo mi proste nezáležať na skutočnom vzťahu, na tom, že vnímanie umenia nás má spájať a nie oddeľovať, a myslela som iba na to, či sa neznemožním. A takto som bojovali voči Egu len vo vzťahu k tejto veci, ešte bude veľa tých bojov...Ale teraz aspoň viem, že nie je hanba uvedomiť si chybu a ísť novou cestou.
Čo pre teba znamená "mať videnie"? Ako si máme vysvetliť videnia, prečo sa dejú? (nemyslím sny, ale videnia, videnie niečoho nevysvetliteľného)
...tiež som odstraňovala podobné sociálne fóbie, ktoré som chcela zaobaliť do rúška introverzie. Samu seba som chcela presvedčiť, že som introvert, lebo to bolo pohodlnejšie, ako priznať si strach, že sa znemožním.
Raz som sa jedného psychológa opýtala v súvislosti s psychológiou umenia, čo to znamená, ak niekto nevie hrať pre inými tak dobre, hoci sám to zahrá dobre bez väčších problémov. Odpovedal protiotázkou.
A tak som musela skúmať svoj vlastný vzťah k umeniu a objavila som to, že prestíž a to, ako v tom momente vyzerám (lebo veľa ľudí vyzerá smiešne, keď sa vžijú do hudby), je pre mňa dôležitejšie, ako hudba a jej funkcia. Musela som k nej hľadať nový vzťah a novú cestu, aby sa to povrchné vnímanie odstránilo, strach stratil. Musela som začať nanovo.
Moje Ego bolo vtedy dôležitejšie, lebo mi proste nezáležať na skutočnom vzťahu, na tom, že vnímanie umenia nás má spájať a nie oddeľovať, a myslela som iba na to, či sa neznemožním. A takto som bojovali voči Egu len vo vzťahu k tejto veci, ešte bude veľa tých bojov...Ale teraz aspoň viem, že nie je hanba uvedomiť si chybu a ísť novou cestou.
Čo pre teba znamená "mať videnie"? Ako si máme vysvetliť videnia, prečo sa dejú? (nemyslím sny, ale videnia, videnie niečoho nevysvetliteľného)
neznámy | 30.12.2010 00:35
No práve to sa mi na písomnom prejave tak páči, tá pravosť, autenticita...píšem, čo ma napadne...U mňa to z písomnej roviny prešlo do ústnej pár ráz, že som povedala veci ako prídu - z mosta do prosta - alebo som bola zdrojom humoru - čo bol lepší prípad, alebo zdrojom napätia...ale nikdy som to neoľutovala.
Čo sa videní týka, myslela som také čudné videnia, čo sa stanú a vôbec to nikto nečaká...nechcem byť konkrétna, aby som tým čosi "neporiekla", v týchto veciach by som radšej nežartovala. Nuž a veštenie budúcnosti je podľa mňa vždy len hazardnou hrou..Nikto nevie, čo bude...
Myslela som čosi ťažko vysvetliteľné, na čo som celý deň hľadala odpoveď...sú ľudia, ktorí také čosi skúšajú reálne vysvetliť? Čo sa tým zaoberajú, čo a prečo vidíme? Ale tak reálne...napr. že vidím niečo, tak čím to môže byť vyvolané...napr. nejakým psychickým stavom, a to aj v prípade, keď sa človek cíti byť v pohode???
Čo sa videní týka, myslela som také čudné videnia, čo sa stanú a vôbec to nikto nečaká...nechcem byť konkrétna, aby som tým čosi "neporiekla", v týchto veciach by som radšej nežartovala. Nuž a veštenie budúcnosti je podľa mňa vždy len hazardnou hrou..Nikto nevie, čo bude...
Myslela som čosi ťažko vysvetliteľné, na čo som celý deň hľadala odpoveď...sú ľudia, ktorí také čosi skúšajú reálne vysvetliť? Čo sa tým zaoberajú, čo a prečo vidíme? Ale tak reálne...napr. že vidím niečo, tak čím to môže byť vyvolané...napr. nejakým psychickým stavom, a to aj v prípade, keď sa človek cíti byť v pohode???
neznámy | 30.12.2010 00:38
musim sa poopravit, clovek, ktory nieco predava, nemysli na zodpovednost, ktora sa moze vztahovat iba k slovu Ja, ale je uplne pohlteny v procese tvorenia, kedy vsetko straca hranice, lebo je mimo seba... robi nieco, co ho obohacuje, co jeho dusi dava zivot a vtedy nic ine nie je dolezite...
neznámy | 30.12.2010 00:50
psychicke stavy si vymysleli ludia pre lahsiu orientaciu a pre zjednodusenie...avsak v skutocnosti je to omnoho zlozitejsie...cloveka nevystihuje nejaka klasifikacia...ak bol clovek stvoreny na obraz Bozi, tak vsetky logicke vysvetlenia su casto kratke...brala by som to ako dar a ak by som mala varovat svojich blizkych, tak by som ich varovala...niekedy sa zvlastne schopnosti mozu objavit ako sucast dusevneho postupu, rozsirenia obzoru, nemali by sme hladat za tym nieco chorobne ale naopak nieco co vedie k obohateniu, pripadne k naprave ak su nase stavy neprijemne, tak treba skumat, co robime nespravne...
neznámy | 30.12.2010 06:36
este by som doplnila, lebo toto mi velmi casto vrta v hlave...pychou moze byt aj to, ze si sedime v teple svojich domacnosti a virtualne rozoberame rozne funkcie, krasu, dobro, lasku...zatial co niekde nemaju ludia co do ust vlozit ako napriklad v takej severnej Korei, Indii ci Afrike alebo nemaju na ockovacie latky a ludia umieraju na ochorenia, ktore sa uz u nas nevyskytuju a vo vyspelych krajinach tiez alternativni jedinci ockovanie odmietaju, ked uz nevedia co od rozkose...viem, ze toto je otrepana tema, ale aj tak ma to napada, ked mam pocit, ze vola osudu je ku mne nepriazniva, co by dal niekto za to, aby si vymenil rolu...kde by zivot vitazil nad smrtou...
neznámy | 30.12.2010 11:25
Krásnu debeta ste v noci mali. V noci po našom. :D
A načala si na záver tému, ktorá ma tiež trápi.
Čo pomôže, keď aj človek dá zo svojho, aby pomohol, pretože je s tých šťastnejších, čo neriešia len holé udržanie vlastného života ako je to vo väčšej časti sveta. A keby som dala úplne všetko, čo mám a nič by mi neostalo, aj tak by to bola len kvapôčka.
Mám na výber. Plakať nad tým, že zlo sa nezastavilo a tá moja kvapôčka i tak vyschne, alebo myslieť s radosťou, že vďaka mne má niekto vakcínu, knihu do školy, alebo vitamín A, aby nestratil zrak.
Častokrát sa zmietam medzi týmito dvomi pocitmi.
Len neviem mať pocit, ktorý si niektorí nahovárajú. Že každý má, čo si zaslúži, tak mňa nič do toho. Je to ich karma, tak nech si ju nesú.
Je nemožné vystúpiť nad bolesť sveta a veriť, že môžeme prežívať len krásu a šťastie a radosť, pretože tým sa zo sveta vydeľujeme.
Aj bolesť a smútok sú súčasťou.
A načala si na záver tému, ktorá ma tiež trápi.
Čo pomôže, keď aj človek dá zo svojho, aby pomohol, pretože je s tých šťastnejších, čo neriešia len holé udržanie vlastného života ako je to vo väčšej časti sveta. A keby som dala úplne všetko, čo mám a nič by mi neostalo, aj tak by to bola len kvapôčka.
Mám na výber. Plakať nad tým, že zlo sa nezastavilo a tá moja kvapôčka i tak vyschne, alebo myslieť s radosťou, že vďaka mne má niekto vakcínu, knihu do školy, alebo vitamín A, aby nestratil zrak.
Častokrát sa zmietam medzi týmito dvomi pocitmi.
Len neviem mať pocit, ktorý si niektorí nahovárajú. Že každý má, čo si zaslúži, tak mňa nič do toho. Je to ich karma, tak nech si ju nesú.
Je nemožné vystúpiť nad bolesť sveta a veriť, že môžeme prežívať len krásu a šťastie a radosť, pretože tým sa zo sveta vydeľujeme.
Aj bolesť a smútok sú súčasťou.
neznámy | 30.12.2010 12:35
Čo sa ešte umelcov týka (tých, sú umelcami dušou aj telom), veľa z nich končí nedobre, pretože majú akési senzori navyše, ktorými z okolia vychytávajú veľa vecí zo svojho okolia - dobré aj zlé.
Akoby tieto veci nevedeli spracovať, vypúšťajú ich potom v alkohole alebo v drogách, prípadne v nejakom preexponovanom správaní...keď nevedia čo robiť s tým, čo sa im tlačí v hrudi. Úzkosťou by som to nazvala, keby to nebolo silnejšie, lebo nejde len o úzkosť z jednej veci, ale o úzkosť, smútok všeobecný, nahromadený.
Títo ľudia sú často tlačení medzi iných ľudí (veď umenie samo je pre ľudí) a medzi ľuďmi vlastne aj chcú byť, ale necítia porozumenie.Sami dávajú ľuďom pochopenie, hoci od nich ho v absolútnej miere necítia. Sú to ľudia, ktorí na svoje bedrá preberajú bolesť z okolia a často nevedia, ako s ňou naložiť. A tak ten neurčitý globálny pocit, zmes pochopenia a bolesti, vkladajú do svojej hudby, tanca, obrazov a vtedy sa im chce plaviť po krásach tohoto umenia. Nechcú vnímať nič iné. Ich duša však opäť zaplače, keď sa ocitá v zmätku materiálnych sporov. Tak vzniká kruh, ktorý si neskôr sami všimnú, lebo opäť príde niečo pekné a ich duša zajasá, a potom sa opäť teší plaču a úzkosti a potom zase dáva pochopenie. Krásni ľudia. Nie?
Akoby tieto veci nevedeli spracovať, vypúšťajú ich potom v alkohole alebo v drogách, prípadne v nejakom preexponovanom správaní...keď nevedia čo robiť s tým, čo sa im tlačí v hrudi. Úzkosťou by som to nazvala, keby to nebolo silnejšie, lebo nejde len o úzkosť z jednej veci, ale o úzkosť, smútok všeobecný, nahromadený.
Títo ľudia sú často tlačení medzi iných ľudí (veď umenie samo je pre ľudí) a medzi ľuďmi vlastne aj chcú byť, ale necítia porozumenie.Sami dávajú ľuďom pochopenie, hoci od nich ho v absolútnej miere necítia. Sú to ľudia, ktorí na svoje bedrá preberajú bolesť z okolia a často nevedia, ako s ňou naložiť. A tak ten neurčitý globálny pocit, zmes pochopenia a bolesti, vkladajú do svojej hudby, tanca, obrazov a vtedy sa im chce plaviť po krásach tohoto umenia. Nechcú vnímať nič iné. Ich duša však opäť zaplače, keď sa ocitá v zmätku materiálnych sporov. Tak vzniká kruh, ktorý si neskôr sami všimnú, lebo opäť príde niečo pekné a ich duša zajasá, a potom sa opäť teší plaču a úzkosti a potom zase dáva pochopenie. Krásni ľudia. Nie?
neznámy | 30.12.2010 13:06
Táto téma nenechá hádam nikoho chladným...nedávno som pozerala dokument o komunizme v Číne, aj som sa chcela hnevať na manipulatívnych príživníkov, ale premohol ma smútok. V tom dokumente bolo jasne vidieť pani nespravodlivosť,ale aj jej druhú tvár. Neviem, či niektorý boháč, ktorý zhŕňa a nevie sa podeliť zo súcitu, dokáže cítiť takú radosť, ako tí ľudia. Tí ľudia sa totiž dokázali tešiť tomu, že na konci roka dostanú 2 kilo múky a 5 litrov oleja. A predsa, vďační sú za túto prácu rodičia 5 ročných detí, ktorí ich u starých rodičov navštívia iba raz za tri roky, aby im doniesli malú radosť.
Za tri roky práce v továrni, práce od rána do večera, práce za 3 koruny na hodinu... (slzy mi tiekli ako hrachy, keď som videla to stretnutie po troch rokoch), podobne som pozerala oveľa prozaickejšie príbehy niektorých krajín, veď je ich mnoho, toto bol iba skonkrétnený príbeh jednej rodiny...:-(
Neviem,či je na svete ušľachtilejší pocit, ako solidarita ...škoda, že nie je viacej Vánd a Zuzán, ktoré doprajú týmto ľuďom vakcíny a vitamíny. Rada som, keď vidím, že sa nezbavujeme zodpovednosti za ostatnú časť našej planéty...vždy, keď počúvam a vidím Earth song, prežívam to takto. Krásne to ten chlap urobil.
Možno by zbierky boli úspešnejšie, keby ľuďom hrali na zmysli takéto piesne, city tých vnímavejších. Ktovie?
Za tri roky práce v továrni, práce od rána do večera, práce za 3 koruny na hodinu... (slzy mi tiekli ako hrachy, keď som videla to stretnutie po troch rokoch), podobne som pozerala oveľa prozaickejšie príbehy niektorých krajín, veď je ich mnoho, toto bol iba skonkrétnený príbeh jednej rodiny...:-(
Neviem,či je na svete ušľachtilejší pocit, ako solidarita ...škoda, že nie je viacej Vánd a Zuzán, ktoré doprajú týmto ľuďom vakcíny a vitamíny. Rada som, keď vidím, že sa nezbavujeme zodpovednosti za ostatnú časť našej planéty...vždy, keď počúvam a vidím Earth song, prežívam to takto. Krásne to ten chlap urobil.
Možno by zbierky boli úspešnejšie, keby ľuďom hrali na zmysli takéto piesne, city tých vnímavejších. Ktovie?
neznámy | 30.12.2010 13:09
...tiež som odstraňovala podobné sociálne fóbie, ktoré som chcela zaobaliť do rúška introverzie. Samu seba som chcela presvedčiť, že som introvert, lebo to bolo pohodlnejšie, ako priznať si strach, že sa znemožním.
Tak ja som v tomto bola opačný extrém. :D
Nikto o mne v detstve aj neskôr nič nevedel, ani že som, kým neprišla nejaká príležitosť vystúpiť verejne. Nejaké školské vystúpenia, divadelné scénky, alebo
súťaže v prednese prózy, či poézie.
Vtedy odrazu všetci zistili, že existujem a končilo sa to slovami.
Kde sa to v tebe berie? :D
Tak ja som v tomto bola opačný extrém. :D
Nikto o mne v detstve aj neskôr nič nevedel, ani že som, kým neprišla nejaká príležitosť vystúpiť verejne. Nejaké školské vystúpenia, divadelné scénky, alebo
súťaže v prednese prózy, či poézie.
Vtedy odrazu všetci zistili, že existujem a končilo sa to slovami.
Kde sa to v tebe berie? :D
neznámy | 30.12.2010 13:56
:-) ak nemáme strach vystupovať pred inými, znamená to, že máme k nim dôveru, zdravý vzťah, lebo vtedy ide o dôveru obojstrannú...shopnosť prijať iných, oni mňa. Budem hrdá, ak tiež dokážem s touto dôverou jedného dňa disponovať celkom bezprostredne. Viem prijímať druhých, aj samu seba a predsa mám stále obavy, že ako som budem neprijatá. O to silnejšie som sa preto primkla k Vyššej realite. Tá má pozná celú, aká som, ako cítim.
Asi sa niekde stala chyba. Doma si často recitujem básne, prežívam piesne a v spoločnosti pozorujem, počúvam. A keď nájdem tých, ktorým chcem dôverovať a keď sa presvedčím, že im môžem dôverovať, hovorím...o tom najvnútornejšom. Vždy však len po častiach...pre istotu...ak by nepochopili, aby som sa mohla vrátiť. Aby nikto o mne nevedel všetko...lebo potom je človek zraniteľnejší...
Niekedy, keď to dám von, napíšem, už to ani neviem povedať, všetky obavy sa stratia, opäť som na chvíľu slobodná.
Asi sa niekde stala chyba. Doma si často recitujem básne, prežívam piesne a v spoločnosti pozorujem, počúvam. A keď nájdem tých, ktorým chcem dôverovať a keď sa presvedčím, že im môžem dôverovať, hovorím...o tom najvnútornejšom. Vždy však len po častiach...pre istotu...ak by nepochopili, aby som sa mohla vrátiť. Aby nikto o mne nevedel všetko...lebo potom je človek zraniteľnejší...
Niekedy, keď to dám von, napíšem, už to ani neviem povedať, všetky obavy sa stratia, opäť som na chvíľu slobodná.
neznámy | 30.12.2010 20:57
Čo sa ešte umelcov týka (tých, sú umelcami dušou aj telom), veľa z nich končí nedobre, pretože majú akési senzori navyše, ktorými z okolia vychytávajú veľa vecí zo svojho okolia - dobré aj zlé.
Akoby tieto veci nevedeli spracovať, vypúšťajú ich potom v alkohole alebo v drogách, prípadne v nejakom preexponovanom správaní...
K tomu dodám, že títo ľudia podľa mňa majú väčší a širší rozsah vnímania a emócii ako iní ľudia. Preto to asi aj ťažšie zvládajú. To čo je pre ich tvorbu prínosom a bohatstvom, pre obyčajný život môže byť príťažou.
Akoby tieto veci nevedeli spracovať, vypúšťajú ich potom v alkohole alebo v drogách, prípadne v nejakom preexponovanom správaní...
K tomu dodám, že títo ľudia podľa mňa majú väčší a širší rozsah vnímania a emócii ako iní ľudia. Preto to asi aj ťažšie zvládajú. To čo je pre ich tvorbu prínosom a bohatstvom, pre obyčajný život môže byť príťažou.
neznámy | 31.12.2010 00:09
Čítala som tú knihu...a niekedy mám potrebu vyskúšať všetko, čo prečítam. Pár ráz som už kvôli tomu zožala výsmech, ale oplatilo sa, pretože čomu veríme, naozaj sa niekedy stáva realitou.
Raz som sa vracala domov a bola hrozná kosa, zabudla som sa dobre obliecť...vtedy som si spomenula na jeho (Coelhove) slová, v ktorých tvrdil, že "nevšedné veci sa dejú na ceste obyčajných ľudí" a že "každý je schopný dosiahnuť to, čo chce a potrebuje". Vtedy som chcela byť vetrom, aby mi nebola taká zima...
A skutočne, prestala mi byť zima, keď som si predstavila, že fúkam s ním...:-) (pre niekoho smiešne, ale z mojej strany úprimné).
A prišla som na to, že človek má tú schopnosť predstaviť si, že je vietor.
Každý z nás je teda do istej miery Naozajstným umelcom.
Máme však odvahu byť všetci umelcami...tvoriť svoj vnútorný svet a to, čím sa máme stať? Alebo sme sa naučili preberať informácie plnohodnotné, od erudovaných osôb a ďalej sa nad nimi nezamýšľať? Áno, transparentnosť sa v mnohom podela...
Raz som sa vracala domov a bola hrozná kosa, zabudla som sa dobre obliecť...vtedy som si spomenula na jeho (Coelhove) slová, v ktorých tvrdil, že "nevšedné veci sa dejú na ceste obyčajných ľudí" a že "každý je schopný dosiahnuť to, čo chce a potrebuje". Vtedy som chcela byť vetrom, aby mi nebola taká zima...
A skutočne, prestala mi byť zima, keď som si predstavila, že fúkam s ním...:-) (pre niekoho smiešne, ale z mojej strany úprimné).
A prišla som na to, že človek má tú schopnosť predstaviť si, že je vietor.
Každý z nás je teda do istej miery Naozajstným umelcom.
Máme však odvahu byť všetci umelcami...tvoriť svoj vnútorný svet a to, čím sa máme stať? Alebo sme sa naučili preberať informácie plnohodnotné, od erudovaných osôb a ďalej sa nad nimi nezamýšľať? Áno, transparentnosť sa v mnohom podela...
Stránka:
Počítam horoskop...