Cesty tela i ducha -
Pýcha - drak najmocnejší, prvá prekážka pred cestou
možno je to totálna kravina, čo tu píšem, ale ak to nenapíšem, tak sa nedozviem. a tým vlastne potvrdzujem, že nie som chudobná v Duchu, lebo si to potrebujem zdôvodniť?
o Bože, ak je toto pravda, tak ja budem žiť dlho jak matuzalem....:D
je hriech túžiť po Poznaní? pre mňa je to dosiaľ najväčšia zažitá túžba a som vďačná za každý posun, čo i len najmenší.
určite tým nechcem Boha urážať, je jediným koho láskou som si istá. len chcem rozumieť-HEART-
Len viera v Boha oslobodí od pýchy, pretože privádza k pokore pred veľkosťou Boha a to, čo napísal Asmodeus, je ďalším dôsledkom?
Že túžba, ktorá tak prevyšuje všetky túžby pozemské naplní človeka a ten už nenajde potešenie v ničom malom?
Túžby. Najprv hľadá uspokojenie túžby telo. Potom myseľ túži po poznaní.
Kam sa dá zaradiť túžba po kráse?
Keď človek cíti, že je tak plný niečoho prekrásneho, keď vidí strom, oblohu, vodu v akejkoľvek podobe, stúpajúcu ako opar hmly, padajúcu ako vodopád a svetlo, ktoré robí zázraky a potom uvidí čosi podobné, ale prenesené na plátno obrazu.
Alebo hudba, vôňa, proste krása vnímatelná cez 5 zmyslov.
Keď Ebana píše, že pre ňu je túžba po poznaní najväčšou zažitou túžbou, mna oveľa viac ako poznanie napĺňa krása. V prírode a v umení.
Krása je ale veľmi relatívny pojem. Človek hľadá krásu podľa stavu svojej duše.
Čo je to vlastne túžba po kráse? Veď krásu po svojom hľadajú aj tí, ktorí sú posadnutí telom. V oblečení, šperkoch, autách ...
Kam patrí krása, keď môže napĺňať aj túžby tela, aj túžby duše?
Tá druhá otázka: neviem, nie som odborník na Bibliu :)
Pýcha, o ktorej tu Lavondyss píše pravdepodobne súvisí s nejakou filozofiou, ktorú sa tu snaží celý čas prezentovať, pripomína mi to dosť týpka s nickom smilan, s tým rozdielom, že on nekomunikuje... ja nie som šíriteľom žiadnej filozofie a toto slovo fakt nepoužívam...
Čo je to pýcha na bohatstvo Ducha? Žiť v Duchu, znamená byť mimo svoje ego.
A len to, čo pramení v egu, len to môže spôsobovať pýchu.
Ak Boh obdaruje človeka tým, že mu umožní poznať, čo znamená žiť v Duchu, na čo môže byť ten človek pyšný? Na seba a cez funkciu svojho ega?
Veď to nie on, ale Boh mu niečo daroval.
To je ako pýcha na "svoje" auto, ktoré som síce dostal, ale nevytvoril som ho ani nevyrobil. A to je dosť primitívny pocit pýchy.
inak je jedno, či to nazveš Pýchou, či nedorozumením. Obidve sa dá pochopiť, či odpustiť. Prepáč, nedá mi to nenapísať ( nehľadaj v tom iné ako pokus o pochopenie), ale latku by si mal nastavovať sebe a nie iným. lebo oni ti ju tiež budú nastavovať.
Lavondyss je náhodou fajn, tiež mi jeho prísnosť pripadá ako smilanova a s tým, že nekomunikuje úplne súhlasím. vieš koľko otázok mi nezodpovedal?
Ale inak ma dosť inšpiroval, toto ja sem chodím hľadať.....a ešte slová ZuzanKy, Atény, Soltery, Zdenky a iných fajn ľudkov. :)
Ak hľadáš to, čo sem vkladá Lavondyss, tak z kníh to budeš mať neskreslené a z prvej ruky...napríklad to, čo písal pri debate o Lune a iných debatách o astrológii bolo z knihy Astrologie a kabala od Shimona Halevi...to, čo predvádza smilan a on, to nie je prísnosť, to je niečo iné.... :)
áno, to je nastavenie latky na seba - čiže teba.
ale iskrivú výmenu názorov sme mali preto, lebo ťa pobúrila moja neznalosť a to už bolo o mojej latke. k svojej neznalosti sa priznávam.
ale preto sem chodím. lebo chcem vedieť... len hold astrologia ostane asi len mojou láskou platonickou. deň má 24 hodín, ja dve deti, jednu prácu a jedno chatrné telo. hups, takmer polnoc, čas vypršal....-BYE-
mňa prvé napadlo to, že sa myslí prvá chyba hľadajúceho. často sa to vraj stáva, ak človek postúpi na úroveň hľadajúceho, že sa začne považovať za viac, ako sú tí ostatní, pohŕda nimi. pritom Boh nás miluje všetkých rovnako. to je ale trúfalosť? čo?
v každom človeku treba vidieť tvár Boha. len túto časť nejak nechápem. sa mi nedarí. keď si mám tak predstaviť svojho šéfa. :D-BIGEYE--WALL-
Aj u mňa krása stojí nad poznaním..hoci, priznám sa, ja mám radšej tradičnú krásu a neveľmi rozumiem niektorým novodobým výstrelkom...Nerozumiem ani kráse oblečenia, aut, tieto veci pokladám za výsostne praktickú záležitosť...ani kráse šperkov, ale rozumiem potrebe byť atraktívny. Myslím si, že v tomto prípade ide o iba o pouhé potreby, ktoré niečo zakrývajú alebo kompenzujú (napr. perfektné oblečenie - potreba vyniknúť nejakým spôsobom). Proste si nemyslím, že tu ide o skutočnú krásu.
Veľakrát ani v umení nejde Krásu, ktorá nesie hodnotu očistenia. Často ide len o úsilie zaujať alebo dokázať niečo, ktorá je síce v istom čase prirodzenou, ale nemá šancu naplniť "kalich žitia". Snáď iba naoko...
Skutočná krása napĺňa človeka v plnej miere nedefinovateľným pocitom, ktorý si so sebou odnáša všetko jeho trápenie a prináša mu uvoľnenie. A dokonca, často ho odpútava aj od bežných potrieb. Často sa mi stáva, že aj na hlad a únavu zabudnem, keď počúvam hudbu. Pieseň je mojím spovedníkom, literatúra inšpiráciou, kde krásu hľadať.
Preto by som aj ja rada poznala miesto krásy vo viere, lebo u seba ho mám ujasnené. Ak svoje srdce napĺňame krásou, nezostane nám tam veľa miesta pre škaredosť. Krása je pre mňa skutočná vtedy, ak robí ľudí krajšími. :)
