Katarzné čistenie podvedomých blokov - nič pre sčítaných ezorických teoretikov.

Takto zvrchu sa to dá asi naozaj len rozumom polapiť.
Myšlienka bez emócie je podľa teba hodnotnejšia ako ľudský cit? Čo je vydláčtina? Ľudskosť?
Dostala som od jednej staršej pani CD ako prejav vďaky - ľudové piesne z Važca a dnes som si ho vypočula. Veľmi príjemné piesne. Bolo v nich veľa citu aj veľa múdrosti, takej životnej, nestarnúcej. Možno preto, že v nich nijaká myšlienka tak striktne nehodnotila cit a ľudovosť. Prišla som na to, že tým emóciám rada dám aj viacej priestoru, aby mi dokreslili témy života a budem hrdá, ak ma nazveš vydláčkou:)

tak ja sa ospravedlňujem. zo Slavomíra šlo veľa citu aj veľa múdrosti, takej životnej, nestarnúcej. možno preto, že v nich nijaká myšlienka tak striktne nehodnotila cit a ľudovosť. prišiel som na to, že tým Slavovým emóciám rád dám aj viacej priestoru, aby mi dokreslili témy života.

ak so mnou súhlasíš, stačí mi len odpísať kotkodá!!! -PUH-

Dík, že jsi to sem dal, mám od něj oranžovů knihu meditace a je to tam...fakt parádní, Osho prostě věděl co dělá...mám od něj hodně knížek a je to člověk, na správném místě, on tu totiž možná stále ještě je...co myslíš? -BIGEYE-

menovec zabudol na pokoru majstra :)

Hovorila som zo svojho hľadiska a za seba, nebolo to treba obracať.
Keďže nie som majster, ale iba človek, tak občas prežívam aj také emócie, ako je nevôľa, nesúhlas, nesympatia, hnev, vzdor... Tie som ako človek videla aj v tejto diskusii. Rôzne odtiene negatívnych emćií, od najslabších, po najsilnejšie. To je tá človečina, ktorú som mala na mysli,subjektivita vnímania, ktorá sa emocií jednoducho dotýka a z ktorej si sa ty vyčlenil.
Je to tá človečina, ktorú chápem a ktorú som predpokladala, že poznáš aj ty - ale keď nepoznáš, tak nič. Skúšam ťa pochopiť.

človečina je v poriadku a city sú jeden zo kákladných piliérov zdravej ľudskej existencie. ale podľa mňa by sme mali túto ľudskosť dvíhať na jemnejšiu úroveň. človek má schopnosť rozvoja vedomia na rozdiel od zvierat a mal by si byť vedomý čistej skutočnosti. mám tým na mysli, že by sa nemal nechať uniesť vlastnými emóciami na úkor svojich vlastných skotočných názorov a objektívneho rozhodovania. je to niečo ako určitý malý stupeň straty vedomia (slnko - vedomie, Luna - city - osobné nevedomie). tento fakt funguje v medziľudských vzťahových problémoch: ak chceme vyjadriť svoje skutočné stanovisko tomu druhému človeku, nie je to vôbec jednoduché ak sme pod vplyvom najmenšej emócie. to neznamená, že keď chceme rozprávať, alebo písať, nesmieme mať emócie. ľuďmi sme aj preto, aby sme sa vedeli vymaniť spod tohto vplyvu. aj každá nepatrná emócia môže sfarbiť naše zorhodnutie a naše slová natoľko, že až keď úplne vychladneme, zistíme, že to nie je celkom naše skutočné stanovisko a že určité veci, ak boli emócie silnejšie, sme povedali a urobili v afekte, ako aj rozhodnutia, ale nie vždy sa to dá vrátiť späť. a takto nás "človečina" môže dostať do ľútosti, neznášania samého seba a pocitu menejcennosti. na počiatku bolo slovo a slovo má vo vesmíre najväčšiu moc. jedným slovom môžme lásku získať, a jedným slovom ju môžme stratiť

Mám veľa ohnivých planét - snáď preto som s každým hneď hotový...
I keď teraz som už podstatne menej horľavý ako pred pár rokmi - asi tak
tretia odmocnina...
Máš pravdu o tej teórii - tiež mi trvalo niekoľko týždňov kým som začal piť svoj moč...

Vieš, moja, tí ktorí ma potľapkávali celé roky po pleci a chválili - to boli moji najväčší nepriatelia, držali ma na mieste...
Tí, ktorí my drsným spôsobom vynadali a "ublížili" - ma posunuli raketovo dopredu...

Děkuji, čekal jsem až se bratři Česi ozvou...
Představuji si, jak by asi tahle debata vypadala na nejakém českém portáli...
...nejspíš nijak, lidé to znají a dělají... toť vše

Srdečne zdraví Slavo

á vitaj Slavo! už som si myslel, že sme ťa načisto z tvojho vlákna vyčistili :) . inak, nemusíš si robiť starosti s šírením osvety, pretože ako si o tom sám pekne napísal "všechny zdi, na které narážíš jsou VE TVÉ HLAVĚ !!!" -WALL-

srdečne zdraví Kohútik -BOW-

Hm smutne,ze si vytvoris nazor,kde je tu zopar debatujucich.Bola som 2 roky na ceskom portali najdise.cz a ver tomu,ze aj tam mali rozdielne nazory.Aj medzi ceskymi sa hodne naslo co tomu moc sa nevenovali.Posledne to uz boli skor utoky a preto sa zrusil pokec.Treba respektovat a nie hned odsudzovat.Prepac ale ako pises tak duchovny majster by sa tak nevyjadroval,ten ma hodne pokory a citim,ze u teba to podla tvojich pismenok necitim

Prepáč, nemá asi význam ti protirečiť, máš svoje pravdy a tie sú asi nemenné a ja ti ich ani nechcem brať. Ale treba sa potom podľa nich aj správať, nie slová, ale skutky...aj to je jedna zo známych sentencií. A teda tvoj posledný komentár nepôsobí na mňa ako snaha dvíhať ľudskosť na jemnejšiu úroveň. Si môj kamarát, ale tvoj posledný príspevok na mňa pôsobí ako bohapustý výsmech.
Vôbec si nemyslím, že by sme si mohli byť vedomí čistej skutočnosti, pretože každá informcia a každý systém, aj jazykový, je vždy ľudský a teda hlboko subjektívny.
A ak je náš názor subjektívny, potom skôr my môžeme byť objektmi subjektu, ako to niekde povedal Jung, nie naopak - posudzovať objektívnu realitu. Veď čistá skutočnosť nie je oddelená od toho ako cítime a prežívame, čistá skutočnosť, to je skutočnosť so všetkým všudy, ako ju my - ľudia nevieme uchopiť vcelku. Odkiaľ ja môžem vedieť, že ak som práve podľahla nejakej udalosti a emocionálne som ju nezvládla, nemalo to byť preto, že som mala práve cez ten nezrelý skutok dozrieť? Ako môžem vedieť, že mi práve ten emocionálny krach nemal priniesť poučenie?
Tak áno, veľa ráz som si povedala, "toto som nemusela urobiť", ale čo sa dá robiť, ak som sa v tej chvíli inak zachovať nevedela? Nehľadám vo veciach absolútnu pravdu, som iba človek a nemôžem ju teraz pochopiť (a to mám často problém s nedostatkom pokory). Vo udalostiach hľadám to, čo mi môžu dať - hlbší význam a možno aj sebapochopenie. Takže ak sa niečo, čo sme urobili v afekte, nedá napraviť, nemôžem vedieť, či to tak z iného pohľadu nebolo správne, hoci ja to v tej chvíli vidím ako veľké zlyhanie. Možno je to práve moment, ktorý nás tej pokore učí, a to tým, že my nevládneme situáciám, ale situácie korigujú nás.
A ak láska neustojí jedno slovo, tak je to láska, ktorá nestojí za deravý groš. Ľudia niekde spolu musia prežiť také hlboké straty, pri ktorých padne toľko šedivých slov...a predsa idú ďalej. Takej láske, čo rieši každé slovo, takej ľudskosť nestojí za slovo. Tam hrá prvé husle úsudkárstvo a nie sila vyššej moci. A skutočná láska má tú schopnosť prekonať valy..
Dohadovať sa o tom, čo bolo na počiatku, je ako dohadovať sa o tom, či bola najskôr sliepka alebo vajce. O tom by sa dalo kecať hodiny - v archaických mýtológiách (indonézskych, indiánskych..) sa vznik kozmu naozaj zobrazuje ako vývin z vajca -prví vychádzajú ľudia - vtáci, niekedy aj bohovia, viď napr. boh Re.. V škandinávskej mytológii vzniká svet z obrovej obete - mäso sa stáva pôdou, lebka nebom, krv vodou, kosti horami. V staroindickom védskom mýte bohovia obetujú Purušu atď...Inak povedané, ešte pred vznikom tvrdenia, že ako prvé bolo slovo, bolo mnoho iných tvrdení. Netvrdím, že to tak nebolo, ale ani netvrdím, že viem, čo bolo. Je to veľmi všeobecné tvrdenie, o ktorom sa nemá cenu dohadovať.
Ak si chcel počuť iba potvrdenie toho, že si bol neľudský, tak áno - v posledných príspevkoch si naozaj bol. Umelo neľudský.

možno máš medzi riadkami pravdu v tom, že som aj tak neodhadol citlivosť situácie. ja len dúfam, že to moc nebolelo. to by som si zo všetkého želal najmenej. ak to niekde bolelo, tak mi prosím prepáč. nechcem vytáčať motor do takých obrátok, aby rotor vyletel z hriadeľa. maj radšej pravdu ty o tých slovách a ja budem "jazdiť pomalšie". mne osobne sa už stalo, že som slovami ublížil veľmi čarovnej duši, ktorú som chcel spoznať, ale už som ju potom nikdy nestretol ani ako priateľa. neboli tam ešte vytvorené pevnejšie vzťahy. možno som mohol poznať o jednu blízku dušu viacej, ale musel som sa na tom poučiť, aby som to už nikdy nerobil. aj preto si dávam pozor na slová. to som sa odvážil ti vtedy písať len preto, že som veril, že vieš, že to myslím v dobrom aj keď píšem tak jak píšem.

To až takto si to k srdcu neber, mala som na mysli, že výsmešný je ten tvoj posledný príspevok Slavovi, nie mne. Nie som až natoľko vzťahovačná a v týchto intenciách som neuvažovala, dúfam, že si ani nechcel trafiť klinček po hlavičke;)

Tak niekedy ublížia slová a niekedy mlčanie, to je práve o tej subjektivite, že každý robí to, čo najlepšie sám vie, ale nie je to vždy to, čo je dobré pre toho druhého. To je tá subjektívna hranica, ktorú málokto dokáže zo súcitu prekročiť.
Čo som napísala na margo slova, bolo skôr v súvislosti so skúsenosťou mojej priateľky, čo však nechcem veľmi rozpisovať...Niet nad individuálny prístup, všeobecné poučky sú akurát tak pre kazateľov morálky, ktorí neriešia osobné situácie a nemusia denne odovzdávať konkrétne city.

Tiež som poznala pre mňa čarovnú bytosť a najskôr som sa voči nej aj slovne previnila, ale tá čarovná bytosť zanechala vo mne svojim mlčaním toľko nedôvery, ako doposiaľ len jediná situácia v mojom živote.
Úprimné slovo mojej priateľky, čo sa tejto udalosti týkalo, bolo pre mňa v prvý moment tiež zdrvujúce, musela som si naň zvyknúť a prijať ho, ale práve moja priateľka je človek, o ktorom viem, že mu môžem dôverovať. Tiež som jej pár ráz tvrdo povedala, že si myslím, že urobila veľkú chybu a ona odišla s plačom a nahnevaná, že som jej vôbec nepomohla. Na druhý deň sa mi ale poďakovala. Tým, že moje slová prijala, stihla tú chybu ešte aj napraviť.
Raz, keď sme sa rozprávali o tom, že sme si ani jedna nenaplnili naše cestovateľské sny, mi povedala toto: "Mám Mexiko 2,5 metra cez chodbu". Moja najlepšia priateľka býva oproti mne a naozaj je to človek, ktorý si v mojom živote cez všetky tvrdé slová zaslúži čestné miesto a moju dôveru.

Ahoj Slavo, lenže ty tu hovoríš o dvoch extrémnych polohách.
Cukor, alebo bič.
Iné nepoznáš? :)

Prídi na cvičenie a môžeš zažiť - ak sa budeš snažiť - aj niečo HLBŠIE ako sú extrémy života.
A hlavne si daj dolu to falošné meno za ktorým sa skývaš a tiež masky "lásky" a "pokory"...
Slavomír Vodila

Mne sa to meno páči, ale ak chceš poznať moje krstné meno, tak sa volám Zuzana.
A nedám si dolu ani jedno meno. :)
Ďakujem za ponuku, ale nemám záujem.

Tvoja odpoveď ma neprekvapuje.

Na tomto fóre nie sú ľudia, ktorí by mali skutočný záujem a ODVAHU pozrieť sa do svojho vnútra...

Tvoj názor...
Môj názor je taký, že na tomto fóre sú predovšetkým ľudia, ktorí majú záujem a odvahu pozrieť sa do svojho vnútra a robia to svojim vlastným spôsobom.
Je tu veľmi veľa skutočných a vzácnych ľudí, ak to nevidíš, sú to tvoje oči, ktoré sa pozerajú. :)

čo je to s tebou?
kde berieš tú istotu že poznáš ľudí, ktorých si nikdy nestretol?
prečo ti tak záleží na mene?
prečo si tak veľmi nahnevaný?