pridám trošku reality do tej rodinnej nostalgie o rodičoch a deťoch. akurát včera jak naschvál som uspával dcéru. no začalo to tak, že som mal kopec roboty ešte večer (aj teraz) a potreboval som aby šla hneď spať. chcela aby som ju pomasíroval pred spaním. keď som nechcel, začala sa obúvať, že ide preč lebo že ona nezaspí. povedal som no dobre budem pri tebe teraz a ona splietala ešte čosi že sa dohodneme. mal som na jazyku, že my sa nemáme čo dohadovať, že ona má poslúchať, ale povedal som si že ma určite potrebuje, tak som jej ešte spravil dôkladnú masáž nôh a chrbta. ona si presne povie kde ju mám masírovať a ako ju mám masírovať. Potom som sa jej spýtal či môžem zhasnúť svetlo. Povedala áno. Povedal som jej ešte chyť ma za ruku a ona na to: toto mi nerob! Ty hnus. Nebudem ťa mať rada keď ma budeš chytať za ruku. Chytaj si maminku v noci za ruku. No a potom vstala a začala sa obúvať. To už nemalo nič spoločné s tým čo povedala. Jednoducho šla preč tak ako na začiatku a potom začala viesť nejaké reči o tom že jej vadím. Ja som si z ničoho nič nerobil, lebo ona má len ťažké reči. Iba som sa jej spýtal či vie čo hovorí. Odpovedala áno.. a šla preč... takže dohoda, ktorú mi navrhovala na začiatku bola v prdeli -BYE-
dievčatko bude mať 4 roky