Ľudská duša -
Úloha otca
tiez nechapem jej poziadavku masirovania a to "dohodneme sa" a ani tvoj postoj "rozkazovanie je len vec nedokončenej výchovy, slovník takisto - ona ešte nemá pocitovo vžitý význam toho slova úplne (predpokladám)", pre mna je to cele nejake.....no....divne:D taky zvlastny pristup spolu so zvlastnym odovodnenim jej spravania
velmi zvlastna interakcia oboch stran, trochu vesmirne, neviem si to premietnut do vztahu "otec-dcera"
S tou rukou som to myslela tak, že prečo si chcel, aby ti dávala ruku po tom, ako si konečne zhasol a ona súhlasila, že bude spať. Plus prečo si spája podanie ruky tebe s podaním ruky k maminke v noci.
Na také malé dieťa sú to zvláštne asociácie. Preto sa mi to zdalo pritahnuté za vlasy - proste ako celok.
keby si sa len trochu zamyslela nad povahou tých astro postavení čo som tu už podsunul, vedela by si si vysvetliť celú "bizarnosť" a vedela by si aj to načo je dobrá astrológia
Tak jiné je to v tom, že o nějaké naše citové pohodlí se táta nestaral, nechodil za náma, nemluvil s náma moc, a když už tak si povětšinou vzpomínám jen na kritiku. Jiné je to v tom, že tady to máte přehozené, tvoje dcera se s tebou tónem a způsobem, jakým by se dítě z rodičem bavit podle mě nemělo. S náma se takhle bavil otec, ale otec je otec, není to čtyřletá dcera. I když i tady se mi osvědčilo se mu postavit a říct, že takhle se se mnou bavit prostě nebude. Jestli chce mít se mnou dobrý vztah, tak přizpůsobí svůj slovník tomu s KÝM mluví. A ono to zabralo, teď, po letech máme pěkný vztah. Ty to své dceří nemůžeš takhle říct, ale něco s tou komunikaci bych vymyslela, tak aby tomu rozuměla, protože to může takhle opravdu skončit blbě.
Úloha rodiče je stoprocentně nelehká úloha...
moje dieťa vyrastá aj pri svojom dedkovi, ktorý má iný spôsob výchovy a samozrejme že podiel mám na tom aj ja. nie som s ňou toľko čo by som mal, nebudem sa vyhovárať, že aj to má svoje dôvody, ale nie je jednoduché nájsť mieru pre všetko, dostatočne zarobiť a venovať sa aj ostatným veciam... ja jej určite neustupujem, to robí moja manželka. a okrem toho mám s ňou úplne normálny vzťah a má ma rada. iba jej občas "prepne"
Pretože sa pamätám na obdobie, keď moje deti začali do škôlky chodiť, koľko cudzích vecí prenášali domov a experimentovali s tým. A boli to častokrát práve výrazy, ktoré doma nemali kde pochytiť.
Pre malé dieťa je všetko nové, nezvyčajné možnosťou na experiment a stretávanie s inými deťmi z úplne iných prostredí to poskytuje.
ja ani nechcem od teba vysvetlenia alebo ospravedlnenia spravania, len som napisala, ze do buducnosti je dobre sa pri dietati zamyslat nad pricinami hlbsie a nehodit to na astrologiu alebo na to "ze je to len dieta", deti byvaju casto podcenovane v tomto zmysle, niekedy si aj menej ako stvorrocne dieta vie vyvodit urcite zavery alebo utvorit nazory, ktore nie su chvilkove a nezmiznu zo dna na den
Keď si dieťa zvykne na taký spôsob jednania, tak je to navonok naozaj dobré a dobre vychované dieťatko, vzor a pýcha rodičov.
Nebude predsa riskovať prizabitie.
Dôležité sú hlavne Tvoje pocity zo vzťahu s Tvojou dcérou a Ty si vnímavý dosť, ako Ťa poznám.
Ja osobne by som sa bola zamyslela práve nad tým, prečo Ti povedala, že jej vadíš. Čo tým myslela, že jej na Tebe vadí.
Nemôže troška žiarliť na maminku? :)
najhorsia reakcia je podla mna podrazdenost alebo dokonca este nejaky krik
nie je vzdy nutne ani uplne utat komunikaciu s dietatom, len si myslim, ze treba takym nenasilnym sposobom docielit aby pochopilo kde je chyba, za seba si pamatam, ze som k dospelym citila najvacsi respekt ked si u mna neskusali nic vybojovat silou, akonahle zacali hystercit, prestala som si ich vazit a robila som co sa mi chcelo
Vyjadriť moje sklamanie dieťaťu asi moc nepomôže, lebo to je o Tebe, nie o ňom. A mňa zaujíma viac, čo sa deje v ňom, nie aby ono chápalo, čo sa deje vo mne.
