Ľudská duša -
Úloha otca
Osobne sa mi správanie tvojej dcérky tiež nezdá štandardné, neviem to inak vyjadriť, hoci správanie hlavne môjho syna má úplne ´daleko do štandardu. a teda som konfrontovaná so všetkým možným :) Ale je tu fakt, že žijeme tu a teraz a musíme sa zapasovať do istých "noriem" nazvime to
a takéto uspávanie (sama uspávam každý večer už 10 rokov a dvoch) by ma asi dosť rozladilo, prekvapilo a určite by som s takým Božským kludom nenechala dieťa sa realizovať vo vývine -LOL-
Ja ked si neviem rady, tak sa vždy utešujem presne tými minulými životmi, že to niečo rieši.. lebo inak by som sa zbláznila, prevalcoval(i) by ma úplne, človek ked naznačí len že nevie odpovedať, alebo nemá navrch, zaváha čo len na sekundu, tak si ho títo novoveké Bytosti vychutnajú jak zákusok -YUMMIE-
muj tata ma ted 50 a je uz uplne jinak vyzraly, nez kdyz mel treba 35
nemuzu po nem vlastne ani ocekavat, aby byl dokonaly uz v bode meho narozeni, deti se plodi kratce po te, kdy se rodice sami teprve stavaji dospely a vse je vlastne "pokus omyl" :)
a ja mam take uz jine naroky na nej nez treba v puberte :) a samozrejme i on na me ..a co vic, nebude trvat dlouho, a ja se zacnu stavat jeho "matkou" a on bezmocnym starym "ditetem"
vztah se vyviji a jedina uloha otce si myslim je, ho zachovat -HEART-
výchova, jej malomeštiacky ideál harmonickej rodiny, tak ako sa zhruba definuje, je osvietenským konceptom.. starým tak koľko? 2-3 storočia? toľko chytrých knižiek sa napísalo, toľko debát, prípadových štúdii a eh.. rodinných konštelácii sa spočítalo.. hehe
že dnes nemajú rodičia na deti čas? a koľko ho mali kedysi a ešte otcovia? ako sa využíval? ak si nepatril k privilegovaným, makať sa muselo! a od mala, aby sa sa prežilo.. žiadne pitvanie a analytické rozhovory, rečičky a ťuťuli-muťuli.. deti sú dnes síce stále viac a viac inteligentnejšie ale ľudsky zároveň dospievajú oveľa neskoršie ako kedysi.. čím viac menej sa rodí pevných charakterov, osobností imúnných voči "duchu doby" sa mi zdá.. vzhľadom na minulosť a jej oveľa tvrdšie podmienky - zvláštny paradox..
nuž pekný článok a vcelku by som súhlasil, len nepreceňuje toho otca nejako? obdobne sa zvykne rodinná klíma.. akoby so ženy či dieťaťa dcéry nerobil akúsi nesvojprávnu bytosť! ak mám parafrázovať:
"nikto z ľudí ženu nepredurčí, neposilní alebo nezraní viac.. než ona sama."
pretože, celé mi to zaváňa syndrómom obeti..
no a čím otec by mal podla môjho gusta, byť pre deti, v niečom sa s článkom kryjem:
- predovšetkým by mal garantovať a chrániť osobnú slobodu dieťaťa, nezasahovať do jeho života, nezneužívať svoju vôľu na predstavy a činy aký by mal jeho život byť, nedávať žiadne direkcie - naopak tvoriť možnosti výberov..
- mal by žehnať, podporovať v záujmoch a inšpirovať
- predovšetkým by mal predstavovať dnes už vágny a vyprázdňujúci sa pojem spravodlivosti, on, možno jediný aj oproti matke by mal mať právo trestať.. žiadne "berme deti aj s tým zlým".. tak jasné berme ale neamnestujme - otec má byť prísny ku zlému a zlé trestať.. poslať odkaz: urobíš niečo zlé a neprejde ti to! zaplatíš.. tak ako sa potom deje či skôr nedeje v našich životoch v rámci spoločnosti..
- mal by predstavovať oporu v ťažkých časoch kedy sa nedarí.. vždy veľkorysú ponuku bezvýhradnej loajality, vernosti.. inak by vyšší bod stratil platnosť..
- nemal by byť pre dieťa idolom, pretože tie sa vždy zboria - tak ako by sa nemal báť ukázať silu svojej osobnosti, nemal by sa báť ukázať aj svoju slabosť, tiež je "iba" človek.. ktorému môže práve jeho dieťa pomôcť.. mal by sa snažiť byť zakaždým skutočný - iba tak dieťa ušetrí sklamaním či dezilúziám.. hoci práve otcovstvo prináša mužovi šancu stať sa lepším človekom, než ním bol doposiaľ..
no a tam kde píšem mal, môžte rozumieť - by som chcel.. pretože na otcovstvo neexistujú nejaké všeobecné predpisy.. je totiž veco uosobného svedomia každého chlapa, ktorý na seba vezme takú zodpovednosť..
/a dcéry môže sem tam rozmaznávať -PUH-/