Ľudská duša -
Odpor vs. nenávisť
neznámy | 1.2.2017 08:39
Ja by som chcela vedieť, čo tým slovom nenávisť vôbec kto čo myslí. :)
Asi by sme mali v prvom rade rozpísať, čo to je a ako to kto vníma.
Hnev, podráždenosť, odpor ako píše Boen sú normálne reakcie, hlavne pokiaľ ide o nečakaný útok. Ale nenávisť je už vzťah k niekomu, je to puto.
V tej ľahostajnosti, čo sa tu píše, môže byť prítomná láska, alebo potlačená nenávisť nech to znie akokoľvek čudne.
Ja pokiaľ by som puto nenávisti dokázala mať, čo ja osobne nedokážem, tak po odoznení, či ako to končí, neviem... pri tej "ľahostajnosti", by som sa sama seba opýtala, či som schopná tomu človeku vyjsť v ústrety a pomôcť mu, keď by moju pomoc potreboval. Či som schopná obyčajnej ľudskej súnaležitosti, teda lásky k tomu človeku, rovnako ako k ostatným.
Ak nie, možno je to stále nenávisť, iba sa maskuje ako ľahostajnosť.
To slovíčko ľahostajnosť je také, hm, nič nehovoriace. Ja by som povedala, že ani do vzťahu ku komukoľvek nepatrí. :)
Asi by sme mali v prvom rade rozpísať, čo to je a ako to kto vníma.
Hnev, podráždenosť, odpor ako píše Boen sú normálne reakcie, hlavne pokiaľ ide o nečakaný útok. Ale nenávisť je už vzťah k niekomu, je to puto.
V tej ľahostajnosti, čo sa tu píše, môže byť prítomná láska, alebo potlačená nenávisť nech to znie akokoľvek čudne.
Ja pokiaľ by som puto nenávisti dokázala mať, čo ja osobne nedokážem, tak po odoznení, či ako to končí, neviem... pri tej "ľahostajnosti", by som sa sama seba opýtala, či som schopná tomu človeku vyjsť v ústrety a pomôcť mu, keď by moju pomoc potreboval. Či som schopná obyčajnej ľudskej súnaležitosti, teda lásky k tomu človeku, rovnako ako k ostatným.
Ak nie, možno je to stále nenávisť, iba sa maskuje ako ľahostajnosť.
To slovíčko ľahostajnosť je také, hm, nič nehovoriace. Ja by som povedala, že ani do vzťahu ku komukoľvek nepatrí. :)
neznámy | 1.2.2017 09:03
Každé je u mna o niečom inom...odpor je krátkodobý pocit, ktorý vo mne vyvolá nieco, alebo niekto...je to ale len na chvilku, pokym to vnimam nejakym svojim zmyslom. A to doslova: zrakom, sluchom, čuchom, chuťou, hmatom. Poviem si osobne, že sa mi to, alebo niekto bridí:)
Nenávisť je u mna o niečom inom. Je to pocit, ktory vyvolava moja mysel a je dlhodobejsi ako odopor. Nenavist vo mne , aj ked malokedy ale citila som ju uz, sposobili pocity, nie zmysly.
V poslednom case ale nepocitujem nenavist vobec.:)
Nenávisť je u mna o niečom inom. Je to pocit, ktory vyvolava moja mysel a je dlhodobejsi ako odopor. Nenavist vo mne , aj ked malokedy ale citila som ju uz, sposobili pocity, nie zmysly.
V poslednom case ale nepocitujem nenavist vobec.:)
neznámy | 1.2.2017 09:21
kamarát nenávidí svojho brata, vždy keď sa stretneme ho nezabudne spomenúť že aký je to satan že čo zas spravil alebo povedal, stále hľadám odvahu ako mu povedať že keby ho (v srdci) nemiloval tak je mu úplne jedno čo robí a kecá že nijak by ho brat nevzrušoval))) len musím nejak opatrne bo je to velký chlap a lev tak aby som nedostala papučou po lebôčke -LOL-
... noa k tomu odporu, vadia mi prejavy napríklad mi vadí prejav syrečka z olomouca ten smrad, no ak je dobre prichystaný tak dobrééééééé
... noa k tomu odporu, vadia mi prejavy napríklad mi vadí prejav syrečka z olomouca ten smrad, no ak je dobre prichystaný tak dobrééééééé
neznámy | 1.2.2017 09:46
Ja mám pocit, že je to taká romanticko plutonická predstava. Aj ja som ju kedysi mala. Dodnes patrí medzi moje najobľúbenejšie knihy román Emily Bronteovej, Búrlivé výšiny.
To je taký ukážkový príbeh veľmi hlbokej lásky a nenávisti, ktoré sú ako metamorfózou toho istého.
Rozumiem tomu, ale už mi to nie je blízke.
To je taký ukážkový príbeh veľmi hlbokej lásky a nenávisti, ktoré sú ako metamorfózou toho istého.
Rozumiem tomu, ale už mi to nie je blízke.
neznámy | 1.2.2017 09:52
Určite sa naša nenávisť sa týka hlavne nás samých. Ak niekto má schopnosť vyvolať v nás taký hlboký negatívny cit, musí nájsť živnú pôdu v nás, v našom osobnostnom nastavení.
A je to na nás, ak v sebe nechceme živiť negatívne city a emócie, musíme ich spracovať a aj zneutralizovať. Ak si nechceme škodiť., sebe aj iným. Niektoré vzťahy treba jednoducho odložiť ad acta, vo vlastnom záujme. A rozvíjať vzťahy, ktoré sú pozitívne, ktoré v nás podporujú pozitívne emócie.
Pre mňa s „odložením“ vzťahu prichádza a vyvíja sa ľahostajnosť. Tiež môže mať rôzne štádia, úrovne, odtiene a prímesy. Od vlažnosti, akceptujúcej neutrality až po úplnú ľahostajnosť, nezáujem.
A ke teda píšete o syre, ponúka sa mi takáto alegória... Párkrát sa mi stalo, že som v rakúskom supermarkete mimovaľne kúpila taký fajný, nevinne a neutrálne sa tváriaci syr. Ani neviem, o aký druh syra ide, pravdepodobne sa mi vizuálne páči, keď ho zakaždým kúpim. No a na druhý deň nám vždy zasmradne celá chladnička. Chodíme, čucháme a nakoniec muž povie, aha, ty si zase kúpila ten syr a šomre na mňa. Syr putuje do vzduchotesnej krabičky a smrdí si tam, pristihnutý, uzavretý vo svojom vlastnom smrade. Nikto ho neje, nikto na neho nemá chuť. Potom sa pokazí. Až potom sme schopní a ochotní ho vyhodiť... Prečo sme to neurobili hneď? Asi sme verili, že ho niekto zje.
A je to na nás, ak v sebe nechceme živiť negatívne city a emócie, musíme ich spracovať a aj zneutralizovať. Ak si nechceme škodiť., sebe aj iným. Niektoré vzťahy treba jednoducho odložiť ad acta, vo vlastnom záujme. A rozvíjať vzťahy, ktoré sú pozitívne, ktoré v nás podporujú pozitívne emócie.
Pre mňa s „odložením“ vzťahu prichádza a vyvíja sa ľahostajnosť. Tiež môže mať rôzne štádia, úrovne, odtiene a prímesy. Od vlažnosti, akceptujúcej neutrality až po úplnú ľahostajnosť, nezáujem.
A ke teda píšete o syre, ponúka sa mi takáto alegória... Párkrát sa mi stalo, že som v rakúskom supermarkete mimovaľne kúpila taký fajný, nevinne a neutrálne sa tváriaci syr. Ani neviem, o aký druh syra ide, pravdepodobne sa mi vizuálne páči, keď ho zakaždým kúpim. No a na druhý deň nám vždy zasmradne celá chladnička. Chodíme, čucháme a nakoniec muž povie, aha, ty si zase kúpila ten syr a šomre na mňa. Syr putuje do vzduchotesnej krabičky a smrdí si tam, pristihnutý, uzavretý vo svojom vlastnom smrade. Nikto ho neje, nikto na neho nemá chuť. Potom sa pokazí. Až potom sme schopní a ochotní ho vyhodiť... Prečo sme to neurobili hneď? Asi sme verili, že ho niekto zje.
neznámy | 1.2.2017 10:00
Nie, film, ale knihu som myslela. :)
Tak sem s tou tvojou inou predstavou. Ale myslím si, že v podstate to bude o tom istom. Pretože nenávisť je puto, teda Pluto. :-) Ide o závislosť a silné emócie, potrebu mať niekoho a nepustiť a do veľkej miery o sebestrednosť.
Takže Pluto, Pluto a ešte Pluto. :) Keď sa to ešte dofarbí romantizmom, tak sa to dá spojiť aj s predstavou skutočnej lásky.
Tak sem s tou tvojou inou predstavou. Ale myslím si, že v podstate to bude o tom istom. Pretože nenávisť je puto, teda Pluto. :-) Ide o závislosť a silné emócie, potrebu mať niekoho a nepustiť a do veľkej miery o sebestrednosť.
Takže Pluto, Pluto a ešte Pluto. :) Keď sa to ešte dofarbí romantizmom, tak sa to dá spojiť aj s predstavou skutočnej lásky.
neznámy | 1.2.2017 10:38
Rozumiem Tvojmu výkladu :)
K tomu syru...u nás, ak sa také niečo kúpi, tak sa to aj spapá, u nás také máme radi :)
A raz sa mi stalo, že som raz v piatok kúpila už dosť vyzreté syrečky a hodila ich tak narýchlo len do kabelky. Zabudla som na ne a pripomenuli sa mi až v pondelok, pri otvorení kabelky....si vieš predstaviť tú facku :)
K tomu syru...u nás, ak sa také niečo kúpi, tak sa to aj spapá, u nás také máme radi :)
A raz sa mi stalo, že som raz v piatok kúpila už dosť vyzreté syrečky a hodila ich tak narýchlo len do kabelky. Zabudla som na ne a pripomenuli sa mi až v pondelok, pri otvorení kabelky....si vieš predstaviť tú facku :)
Stránka:
Počítam horoskop...