Ľudská duša -
Odpor vs. nenávisť
Nenávisť je hlboký cit, opak lásky, a nezriedka je aj súčasťou lásky.
Viem, že mnohí na tomto fóre majú na to iný názor. ;) Nemám na mysli tzv.všeobjímajúcu ezo-lásku, ale obyčajnú ľudskú lásku. Ak sa teda láska dá nazvať obyčajnou.... :)
Nenávisť je hlbšia, vzniká v hlbšom vzťahu. Hľadala by som za ňou také príčiny ako sklamanie, zranenie, odmietnutie...
Nenávisť cítime k niekomu, kto nám nie je ľahostajný. Odpor sa s ľahostajnosťou nevylučuje.
Príklad: vizuálne /zrak/ môže byť niekto sympatický, ale zároveň môže mať nepríjemný hlas /sluch/ a pod.
Takto chápem odpor - lebo toho človeka inak nemám prečo nenávidieť..
Obe veci pre mňa súvisia s astralitou tak či tak...
Človek s 5xP nemá byť prečo odporný, inak by nemal 5P :-), ale ak spravil v minulosti skutok, ktorý považujem za zlý, môže vzniknúť nenávisť.
Dľa synonymického slovníka je nenávisť - silný citový odpor spojený s neprajnosťou.
Ako je tu u mňa ? No v minulosti som možno niekoho nenávidel, ale tým, že som robil rekapituláciu - čistenie mysle, tak to postupne odvial vietor.
Dnes mi už nedáva zmysel, načo je dobré niekoho nenávidieť ?
Ostala už len ľahostajnosť - resp. to, čo nazýval Castaneda bezcitnosť - nemať k spomienke citový vzťah, ale byť len ako nezúčastený pozorovateľ :-)