Ľudská duša -
NACHÁDZATE?
už dlhšie sa mi deje dáke ticho v duši. Pred časom sme tu mali plodnú diskusiu o egu. Spravilo to s vami niečo? Prišlo niečo nové, za čo ste vďační, čo vás niečo naučilo? Spoznali ste sa trochu viac? Ste si sami sebe bližšie? K ostatným? Ako vám je?
ebana-THUMBSUP-
PS: Smelo do odpovedí, ak je čo povedať, do toho....;)
Neviem, či som sama sebe bližšie, ale mám bližšie k Vám.
Lavondyss v jednom príspevku napísal - a toto som si silne zobrala k srdcu - že, "naše vzťahy sú odrazom nášho vzťahu k Bohu..."
Predtým som vždy myslela takto "Koľko ráz som niekomu pomohla a mne teraz nikto...
Lavondyssov príspevok mi dal silu robiť veci bez očakávania, že sa mi to vráti...
Znie to ako malichernosť, lenže nie je to také ľahké, robiť veci pre druhých len tak. (obyčajne očakávame za to minimálne dobrý pocit, alebo že budeme úžasní v očiach iných....) Som vďačná za to, že som sa naučila robiť dobro potichu a bezprostredne, pre vzájomnú spokojnosť, pre obojstrannú náklonnosť, spoločné šťastie.
Myslím, že ty mi budeš v tomto rozumieť, koniec koncov, ty sama si ma v mnohom posunula...momentálne ma štve jedine hokej, ale dnes to predsa musíme vyhrať !!!!!!!!!!!!!!!
takze obcas pri egu ostatnych ma zaujme, ze mam dost silny pocit, ze ti co by sa nim mali zaoberat, vela prace takehoto typu nevykazuju:)
Súhlasím, že takéto mediálne obrazy, ktoré sa úplne vymykajú redundantným omáčkam svojich predstaviteľov, ap. rétorickým aktivitám, ktoré vykazuje skupina štátnych predstaviteľov, nie sú zrovna najvhodnejšou alternatívou reprezentácie nášho štátiku...
Avšak trochu pochybujem o tom, že tí, čo dodržiavajú bontón (resp. sucho preukazovanú slušnosť), sú iní. Ak sa bontón aspoň trochu nespája s náhľadom do seba, neviem, či nie je skôr na prekážku (mnoho zakrýva pre tých, ktorí sú slepí)..
No a čo sa našej vládnej situácie týka, náš prezident sa mi zdal ešte celkom slušný reprezentant oproti minulým teatrálnym prezidentským "kiksom" (nedôvera slovenskému zdravotníctvu preukázaná liečbou inde, únosy prezidentských synov - "kvietkov", na ktorých bol vydaný medzinárodný zatykač - ak si to prehodíme do singuláru a pod..)
Celá táto situácia poukazuje akurát na to, že aj prezident je len človek a niekedy nevie udržať svoj hnev a, samozrejme, aj na trochu teatrálnu povahu našej národnej politiky. Tentoraz sa však našej "hlave štátu" ani veľmi nečudujem...(celý program sa totiž plní "retardačným" smerom...a on do toho nemôže veľmi zasiahnuť, ak-tak, iba takto)
V zdravotníctve si o chvíľu budeme platiť aj za "vycikanie", ľudia na dôchodku nepotrebujú žiadne valorizácie a vlastne, na Slovensku nie je vôbec treba piť (veď načo nám je pitná voda-NOOO- ), nie je tu treba ani jesť (podporovať malopodnikateľov, lebo polovica potravín je z dovozu a sami na seba si nezarobíme - polovica ľudí by musela vykapať, keby zopár štátov povedalo - na Slovensko nič nedovezieme), a vlastne, vôbec nič nám netreba, keď si nevieme urobiť poriadok...
My - Slováci predsa vyžijeme aj z okázalých rečí, ktoré už vyše dvadsať rokov predkladá tá istá banda egoistov, podporujúca akurát to, čo vyhovuje ich egu...
Áno, v tomto prípade si vlastne mala pravdu, ľudia tohto typu by sa ním určite mali zaoberať :) (len pochybujem, že sa niekedy budú)
Ale nie je to vec jednej diskusie, skôr všetkého, čo sa týka tuto Zverokruhu.
Ja som veľmi vďačná za ľudí, ktorí sem chodia.
Z nejakého zvláštneho dôvodu práve sem chodia takí, ktorí sú mi ľudsky veľmi blízki.
Nikde inde som podobnú vzorku nenašla.
Len mi chýbajú tie dni, keď to v diskusiách len tak fičalo. :)
K politike sa radšej nevyjadrím, politici sú bohužiaľ vzorka tohto národa.
Naše vlastné neduhy sú v nej okato zvýraznené a na svetle.
a veľmi mi pomáhajú pri menení uhľa pohľadu na veci, čo mi šteklia nervy,dušu, ego.
dosť mi to tu chýbalo, ako som už napísala zuzke.
všetko čo si tu napísala, vidím rovnako ako Ty. a dušu mi tiež tá istá veta od lavondyssa nakŕmila.
je mi teraz fajn. ticho v duši. nič ma nešteklí, alebo možno je to tým,že už to vidím všetko trochu z iného uhla. ako keby sa moja dôvera v boha posilnila. :)
už večer nesedávam na gauči a nečakám, kým ma duša dobehne.....
je ovladnutie svojich vasni...sama mam casto problem s touto fazou krotenia divokeho kona, ktory by sa bezhlavo zrutil dole priepastou, keby som mu nedrzala silno opraty a ked ich len chvilocku popustim v stadiu nedovery a emocii, tak to s nim nedopadne dobre...najradsej mam, ked je to krotky, mily, poslusny biely konik, ktory ma zavezie presne tam, kde je to bezpecne a mozem sa na neho spolahnut...a tak ma napadlo to prirovnanie, ze vlastne ludia na vyssich poziciach by mohli ist prikladom aj ked casto nejdu a to, ze ma niekto zbije a povie, vies, je to preto, ze som trochu teatralny a som len clovek a neviem udrzat svoj hnev, nie je ospravedlnitelne...viem, ze je to tazke a preto som to spomenula...
takisto, vacsinou je politika o tom, aky odtien pravdy sa predsuva, ci to bude milosrdne klamstvo so zvysovanim deficitov na ukor pracujucich ludi a kupujuci si ludi odkazanych na milodary krajiny, ktore ju vedu do zahuby, avsak o tom sa nerozprava...dolezite su dochodky a podpory terajsie a tym aj cielova skupina obyvatelstva, na ktoru sa posobi, to ci budu nejake v buducnosti je otazne...ako dopadlo Madarsko napriklad, krajina s velkozapadnym sposobom zivota, ktory im zavidela kazda vychodoeuropska krajina, no s nekonecnym dlhom, ktory ich zrazu cudujsasvete cucudujsa dobehol a so odkazani iba na finty ostatnymi interpretovane ako nepodareny zart...z minulosti vsetko co bolo spojene s velkosafarenim nejakej krajiny neviedlo k jej vacsiemu uspechu, prikladov mame neurekom, najma takych, ktorym sme aj my poziciavali peniaze...myslim, ze tak ako je to aj s clovekom, ak sa nesnazi pomoct si sam a vkuse sa stazuje, tak to nie je spravna cesta, takisto je to aj s krajinou, len uvazene a cielene kroky mozu viest k uspechu...
radsej suchy bonton ako nedostatok taktu a sebaovladania...
Bontón, takt, úcta alebo sucho preukazovaná slušnosť sú v podstate vonkajším výrazom medziľudskej dohody, ktorá pre spoločné blaho žiada, aby vzťahy medzi nami fungovali na akej-takej úrovni aj bez vnútornej zaintresovanosti...Ľudí je totiž mnoho a odjakživa fungovali na báze rôznych inštitucionálnych zariadení, v ktorých treba dodržiavať určité pravidlá (keďže je priam nemožné, aby sme s každým nadväzovali osobné vzťahy). Ich dodržiavanie súvisí s tým, aby sme sa mali dobre...aby sme nemali konflikty, aby nám tu bolo fajn, a predsa vždy nie je, alebo už nie je?...Otázne je totiž, či je nutná až taká byrokracia, ku ktorej sme dospeli dnes? Mne sa zdá, že dospela až k akémusi prenasledovaniu človeka človekom, bez nejakých hlbších vnútorných príčin...
Na rozdiel od tejto vnútornej nezainteresovanosti - pohodlnosť, mamonárstvo, chamtivosť, hrabivosť, egoizmus, príživníctvo - už nie sú plodom vonkajšej dohody. Sú to typy správania nami hodnotené ako ľudské neduhy, ktoré sú výsledkom osobitných, nie spoločných vnútorných cieľov, ktoré sa sa preexponovali pod maskou iných zámerov, pôvodne možno celkom ináč vyzerajúcich...(predtým ma v snahe o syntézu napadlo, že bontón možno slúži ako ich prekrývač, ale zrejme má celkom iný účel...)
Myslíš si, že tieto neduhy podnecuje v prvom rade vášeň...? Ja som si tým nie celkom istá, myslím, že je len plamienkom v ohni, nakoľko vášeň obyčajne rýchlo vyhasína a tieto ambície sú výsledkom dlhodobejších snáh, skrytejších vnútorných manierov, ktoré sa možno utajujú aj pred sebou samými...skôr by som povedala, že vášeň ako vzplanutie (či už hnevu alebo nejakej inej emócie), je iba časťou niečoho, čo nám zabraňuje tešiť sa z prostoty života, jeho Veličenstiev...ale tu už som zase pri Egu -SAD-
Ja ti vôbec neviem, ako to vlastne je... (poďme vzývať Lavondyssa :), aby sa vrátil a vysvetlil to )
Lebo pri tom premýšľaní mám niekedy pocit, že každá moja myšlienka, ktorú vytvorím praskne, keď príde ďalšia, väčšia..a namiesto toho, aby som sa čím ďalej, tým viac snažila držať svoje bubliny, ap. presvedčenia pevne pokope, namiesto toho už len hľadím ako praskajú...A najhoršie je, že sa mi páči hľadieť na ten bublinový zmätok, vyprázdňovať bublifuk a znovu ho plniť... a pozorovať ľudský bublinkový svet...ako všetko nafukujeme a praskáme... zvláštni sme my ľudia, nie?
Takéto pády nás upozorňujú, že niečo nie je dobré a treba to napraviť...takéto aféry slúžia aj na zamyslenie...jednotlivca, aj spoločnosti?...asi sa treba zastaviť a spýtať sa, prečo sa to stalo...a tu dochádza na Zuzanine slová: že celé toto divadlo sú len naše neduhy zvýraznené vo svetle...(nepamätám si presne,ako to Zuzka napísala)
A tak otázka na Vás: V čom, resp. kde sú zvýraznené naše klady?
tak to je aj umenie sportu dnesnych dni v mojom ponimani, bola by som rada keby som sa mylila-LOL-
Ale máme inú možnosť, pousmiať sa nad tým a povzniesť sa nad to...a či už plač alebo hnev, vždy je to len emócia v nás. V podstate, nikdy sa nehneváme na niekoho, ale sme vnímaví len k svojej emócii, ktorú v nás vyvolal nejaký objekt, resp. ktorý sme si vytvorili k niekomu alebo k istej skutočnosti...toto si hovorím vždy, keď ma niečo žerie...a zatiaľ vždy pomohlo :)
Mozno to vsak je uplne inak, a to tak, ze buducnost moze byt nevyspytatelna...v jednej dedinke s dost vyraznym zastupenim romskeho osadenstva, cez ktoru treba prejst, ak sa chce clovek dostat do polozapadnuteho no prijemneho kupelneho miestecka na juhu Slovenska s termalymi vodami, a v ktorej je policajna stanica obohnana ostnatymi drotmi, lebo naposledy tam bol taky masaker medzi miestnymi obyvatelmi, ktori hromzili a zahanali sa sekerami, a policajtmi, ze musela zasiahnut rychla vzduchova jednotka s kuklacmi.... tak v tej dedinke s napoly rozpadnutymi domami som sa cudovala, ked som cez nu prechadzala, ze skoro vsetci obyvatelia tam sportovali, korculovali sa na kolieskovych korculiach, hrali futbal, behali...to ked ide clovek cez ukazkovu slovensku dedinu podobajucu sa vykladnej skrini, alebo slovenske mestecko, tak nikde ani noha, obcas majitelia s nebezpecne vyzerajucimi psami bez nahubkov a volne behajucimi po prirode...socialny zivot sa obmedzuje na obyvackovy apartman pripadne vykosene travniky za domom...
Nehovorim, ze to nema svoje nevyhody, obcas, najma v obdobi socialnych davok, vyslovene citit v ovzdusi, ze aky je den, a to na poste, u lekara, v prostriedkoch hromadnej dopravy, ci v supermarkete, vsade je citelny specificky zapach v tom nasom malebnom mestecku, ktore ma aj napriek tomu svoje caro...uvidime co bude dalej...
a to, ked si zoberiem susednych ruskych obyvatelov, neraz som pocula, ze su vyslovene odolni voci konzumnosti zapadneho stylu, no ako sa to vezme. Hovori sa, ze ludia tam citaju knizky v elektrickach, na namestiach, na lavickach v parku...rusky hokej je stale uspesny, mozno aj vdaka ruskym oligarchom a magnatom a velkemu nerastnemu bohatstvu, ktohovie, ako to v skutocnosti je...toto vsetko ma vsak aj svoju odvratenu stranku, ked sme zase pri hokeji, tak prednedavnom vraj objavili v Rusku povalovat sa kdesi v prachu hlavu predsedu zvazu ruskej hokejovej federacie...no tak este sme na tom asi ovela lepsie, alebo mafiosovia naseho rangu su ovela sposobnejsi:)