NACHÁDZATE?

Každá veta, ktorú začíname oslovením, JA,hovorí naše ego. Všetko, čo je zamerané na nás, je ego. Aj bolesť hlavy je naše ego. Možno by nebolo zlé, prestať hovoriť, Ja chcem, Ja potrebujem, Ja nemám čas, Ja nemám náladu, Ja ťa nenávidím, Ja ťa milujem.... a zažať viac vnímať aj iných ľudí, ich pocity v jednote s nami. Aj takto začne strácať ego nad nami svoju moc. :-)

Ak budeme milovať sami seba, nebude nám vadiť, ak nám niekto ublíži svojim názorom, ohováraním, lebo budeme vedieť, že nás posudzuje podľa svojho obrazu. Budeme sa na tom vedieť zasmiať a Ego bude egom. A kto bude naplnený Láskou, bude ju vedieť dať...-HEART-

či ako?-BIGEYE-

ak niekto niekomu povie v hneve, nie si centrom vsetkeho diania , tak je to pravda, lebo ego tym centrom strasne chce byt......, a hovori sa, ze nezabudnite, co vam kto povedal v hneve, lebo to je pravda...a dalsia vec srdce si pyta potesenie ako prve, takze tazko mu niekedy doverovat aj ked je to nase vlastne srdce ...a dalsia, ak nam niekto hovori nieco, nerozprava len o sebe, ale trosku aj o nas, aj nase projekcie zavesene na inych nie su len nase projekcie, ale potrebujeme klinec, aby sme ich mali kde zavesit, ale to povedal pan Jung...ale ak sme naplneni laskou, tak nam to mozno vadit nebude, ci ich niekto na nas vesia alebo nie:)

Sčasti pravda, čo píšeš, pred časom som čítala tiež podobnú knihu, ktorá v podstate posudzovala Ja presne tak, ako ty. Keď som ju dočítala, normálne som sa bála slovo Ja vysloviť, bála som ho aj napísať, snažila som sa mu radšej úplne vyhnúť...aby som náhodou (Ja) nebola nástrojom egoickej mysle, aby som Ja náhodou nebolo vo svetle voči iným, aby ma nezabila Moja vlastná pýcha...a na toto Som prišla: :-)

Slová typu: Ja, Mňa, Mne, Som a ďalšie obdoby, sa vôbec nemusia vysloviť, aby narástli do siahodlhých rozmerov. Na ich rast stačí aj to, že si niečo príliš osvojíme ako dobré a potom to ostatné, čo je mimo nášho presvedčenia, začneme posudzovať ako zlé, egoistické, menejcenné...alebo si začneme predstavovať samých seba ako tých, ktorí už nie sú pod nadvládou Ega, lebo sa naučili nepoužívať slovné spojenia: Ja chcem, Ja túžim, Ja potrebujem atď...a pod vplyvom takýchto presvedčení začnú posudzovať iných. ..
Možno sa mýlim, ale môj rezultát z tohto pokusu (totiž, poprieť slovo Ja) je takýto:
Ak chcem niečo vedieť, je to v poriadku, lebo inak sa to
nedozviem a nedôjdem ďalej...(vnútri to zostane)
Ak nemám mať strach zo svojho ega, v prvom rade
sa nesmiem báť slova Ja
Ak niečo naozaj potrebujem, môžem pokojne požiadať
A ak sa budem chcieť na sebe smiať, zasmejem sa na svojom chybovitom Ja bez strachu, lebo viem, že ak je môj omyl plodom egoizmu, som iba človek a to sme my všetci.

A čo sa týka slov ľúbim a nenávidím, dosť často sa stretávajú na jednej lodi. Preto som si nie celkom istá, že existujú oddelene.




A

Inak, žiadať a chcieť, ľúbiť a nenávidieť, znamená tiež dôverovať iným, vždy je to o vzťahu, lebo v živote je všetko v jednote, nič nie je iba o nás.

Kedysi ma napríklad zaujali tieto slová: "Odi et amo.Quare id fáciam fortasse reqiuris? Nescio, sed fieri sentio et excrutior."

T.J. "Nenávidím a ľúbim. Prečo to robím, azda sa pýtaš? Neviem, lež je to tak - cítim to a trápim sa preto."

-YES--BOW-

Myslim, ze Valborg nechcela potriet funkciu ega ako takeho, urcite z vlastnej skusenosti vie, ze sa ho len tak lahko nezbavime, [b]Pochopila[b] som to tak, ze casto nas nase ego privadza k trapeniu, tak ako to pekne vystihuje tvoj citat v latincine, clovek je uz raz taky, naplneny chcenim a poziadavkami seba sameho. A aj v tomto stave trapenia, moze dojst k osvieteniu, ze je to trapenie, ktore si sposobujeme sami, ale bude tu stale. Mozno tam svita nadej, ze cez toto trapenie sa da preniest az niekam dalej, kde nebude nase ego centrom vsetkeho...:)

to pochopila som malo byt ciernym, ale teraz je medzi beckami-LOL-

Nevadí, nabudúce to určite vyjde :D

Neviem, čo presne chcela povedať Valborg, vysvetlila som len, že presne to, čo napísala, som pred časom prečítala v takmer rovnakej podobe (len v trochu obšírnejšej) v jednej knihe a skúšala som to realizovať s výsledkom uvedeným v predchádzajúcom príspevku...
V konečnom dôsledku išlo len o zistenie, že myslieť si, že sa zbavujeme ega vo chvíli, keď odpíšeme chcenia, túžby a potreby, je len zakrytie ega, jeho popretie života v nás...
Lavondyss to výborne opísal v jednom príspevku, kde písal o jednoduchých potrebách kvetín, o náročnejších potrebách zvierat...a napokon o "rozmere" človeka...o tom, že nemôžeme byť ľuďmi bez uspokojenia potrieb, túžob, že ich nemôžeme obchádzať.
Inak, deti medzi 2. a 3. rokom života sa naozaj vyjadrujú v tretej osobe, ale v podstate skôr preto, lebo sa učia adaptáciou, počúvajú, ako hovoríme o nich alebo s nimi, o niekom - o nej, o ňom...nemusí to byť preto, že nemajú ego.
Možno ak nechceme byť proti egu, ale ani ovládané ním, musíme byť nad ním. A to zrejme nebudeme, ak ho nevieme akceptovať (t. j. aj jeho potreby, túžby, priania...)

Ešte k tomu konzumnému štýlu...to je zaujímavá téma, vidím to podobne ako ty...Do tej dediny by som teda šla na dáky týždeň, myslím tam, na juhu Slovenska, kde si vravela, len si zakorčuľovať so spomienkami:) Ale niekedy mám pocit, že hoci by som to chcela, tiež sa prispôsobujem dobe (aspoň v niečom), napr. sedím pri počítači, potom idem na 3D - Piráti z Karibiku 4 a potom snívam o zamrznutých jazerách...:) Dobre, že si to spomenula, mám čo naprávať...(zajtra si kúpim pirátsku čiapku:D a šup ho na bažanty)

Naše konanie by malo byť v súlade s univerzálnou láskou. Tá zahŕňa aj nás samých, ale ako súčasť celku, nie ako náš kult uctievania. :-)

A ešte...Každý nám dokáže ublížiť len do takej miery, do akej mu to dovolíme mi sami.

V slove ja, sa zameriavame čisto len na seba. V každej oblasti. Skutočné ja, túži byť v harmónii s celkom a vtedy sme šťastní. Egové ja, myslí čisto na svoje uspokojenie. Pre menej chápavých, nezahŕňajte do toho jesť, spať, cikať, kakať... Aj milovať jednostranne, vedie k chorobe.

Prepáč, ale asi si ju nepochopila.Myslím tú knihu. Určite úmysel autora nebol nahnať ti strach. Skôr si myslím, že si sa mala naučiť rozpoznávať ego a svoje ja. Nemyslím, že sa ako ľudia dokážeme úplne vzdať svojho ega, ale môžeme zminimalizovať jeho vplyv na náš život. A to s tými vetami, na začiatku, tak to som použila len ako príklad, na jednoduchšie pochopenie ega. Samozrejme je toho oveľa viac, čo sa dá písať k danej téme. Ale zastávam názor, že radšej tak budem žiť, ako o tom len kecať.:-D :-D

alebo si začneme predstavovať samých seba ako tých, ktorí už nie sú pod nadvládou Ega, lebo sa naučili nepoužívať slovné spojenia: Ja chcem, Ja túžim, Ja potrebujem atď...a pod vplyvom takýchto presvedčení začnú posudzovať iných. ..

Pre mňa osobne vôbec nie je dôležité to zámeno, ale spôsob, akým sa tvoria celé vety. Môžeme byť akokoľvek obozretní, aby sme TO nevyslovili, v snahe pôsobiť
ako oslobodení od ega. Zámeno JA je úplne prirodzenou súčasťou slovného prejavu. Môžem sa k nemu postaviť tak, že ho budem obchádzať a tváriť sa, že pre mňa nie je podstatné, alebo ho prehnane zdôrazňovať na podtrhnutie vlastnej dôležitosti.
V konečnom dôsledku ide aj tak o to isté. :)

Áno, v podstate je možné aj to, že som tú knihu zle pochopila. Mimochodom, netvrdím, že je zlá, ale to, že sa s viacerými vecami v nej nestotožňujem, nakoľko som z nej mala pocit, že "zbavuje človeka ľudskej kože". A nemyslím tým, samozrejme, primárne potreby človeka, ale niečo, čo je súčasťou ľudskej cesty. A tá podľa mňa nekončí uprostred naplnenia univerzom, Láskou, alebo ovládnutím ega, ale je trvalým rozvojom, ako píšeš, vo vzťahoch.
Keď vie niekto žiť podľa toho, čo si napísala, je mu to len ku cti. Potom už naozaj stačí dávať pozor iba na to, aby sa nezačal cítiť lepší práve preto, že tak iní žiť nevedia. (to je totiž podľa uvedeného titulu skrytejšia forma egoickej skúsenosti)

Ku knihe som mala niekoľko výhrad (zvyknem si takto zapísať veci, ktoré mi nerežú, resp. nerozumiem im, pre prípad, že by mi ich niekto vysvetlil). Tieto som položila ako otázku viacerým ľuďom, ktorí mi však na to položili iba ďalšie otázky, alebo zaujali podobný postoj ako ja. Možno mi teda budeš vedieť odpovedať, tak ti tie výhrady sem skopírujem z mailu, tvoja odpoveď ma veľmi poteší...

1. Autor tu pojednáva o egoických formách predovšetkým ako o myšlienkových, ktoré sú ľuďmi mylne preceňované a chápané ako vedomie, hoci práve naopak, myšlienky toto vedomie zatieňujú, pretože vychádzajú z nevedomého, totiž, z toho, čo je za nimi, čiže z hladného Ega ( či už po biede alebo po sláve alebo po poznaní či uznaní)
2. Ak sú však myšlienkový proces, emócie, prežívanie a vnímanie posluhovačmi Ega, ako sa v knihe píše, na základe čoho autor posúdil? Ak táto kniha kritizuje ľudskú myseľ, ap. rozum, z čoho potom vychádza autorova kritika?
3. Autor tu hovorí, že aj východno-západná tradícia, resp. vzdanie sa majetku býva podmienené Egom, presnejšie, stotožnením sa s myšlienkovou egoickou formou, že práve týmto sa človek stáva niečím viac (je vo svetle), alebo sa niečím viac stáva jeho presvedčenie či jeho pravda... Nie je potom aj sám autor priveľmi upätý na svoju pravdu?

Tiež to tak vnímam, veľmi pekne vyjadrené.-YES-

Tiež si myslím, že ľudia ktorí chcú ublížiť, ubližujú prevažne pre vlastný pocit nenaplnenia. A naozaj, ak máme v sebe dosť Lásky, nájdeme pre nich aj dosť pochopenia, a tak sa nás ich ostrie nemôže dotknúť.

Veď sa nenadarmo hovorí, že kto veľa odpúšťa, veľa miluje-HEART-

co? som nejako nepochopila, co sa pytas, to si bola dobra, ked si dokazala knihu docitat dokonca-BIGEYE-, nevedome je hladne Ego?no autorova kritika moze vychadzat z toho, ze zazil vedomie bez myslienkovych egoickych foriem, ktore nie su prisluhovacmi ega, a vyplyvajuc z poznania tohto stavu vedomia je samym sebou opravneny na to, aby kritizoval ine formy dusevnych procesov, ktore su za tuto jemnohmotnejsiu ci aku formu vedomia mylne zamienane, lebo su naplnene myslienkami. To mi trochu pripomina vychodne filozofie. No a co sa tyka vzdania sa majetku, nemam pocit, ze by sa ho niekto vzdaval z egoickych pohnutok, skor nejakych fanatickych, to zjednodusene znamena ze ma vymetenu mozgovnu...
do dedinky na juhu Slovenska kludne zavitat mozes, len sidavaj pozor na lietajuce obusky...a to si mozeme zahrat aj rovno hokej v baganciach, lebo tento sport mi zasvateni nikdy hrat nedovolili-LOL-

Hmm, no môže byť, že zažil, ale potom by som predsa len očakávala od neho viac porozumenia, ako posudzovania, čo je a nie je egoické.
Krajší a láskavejší sa mi zdá prístup Chalila Džibrána, ktorý sa v prvom rade pýta na otázky, ktoré zaujímajú ľudí a odpovedá len na to, čo ich zaujíma, pričom sa neodtŕha od ich života na Zemi (lebo ten život pre niečo vedieme), berie tak na vedomie ich úroveň vývinu a života, a tým sa jeho radu stávajú pre ľudí realizovateľnejšie.
Čo sa týka spomínanej "východno-západnej" tradície, ale aj nejakých iných zaujímavých vecí, môžem napokon odcitovať:

"Preto zrieknutie sa majetku - rovnako na Východe i Západe - sa považovalo za duchovné cvičenie. Tým však, že sa vzdáte hmotných statkov, ega sa ešte nezbavíte. Ono sa totiž bude usilovať všemožne prežiť, nájde si niečo iné, niečo, s čím sa bude môcť stotožniť, napríklad mentálny obraz človeka, ktorý prekonal všetky materiálne záujmy"

Alebo:

"Odpor voči konzumnému spôsobu života či súkromnému vlastníctvu je len ďalšia myšlienková forma, ďalší mentálny postoj, ktorý nahrádza sa stotožňovanie sa s hmotnými statkami" (Eckhrat, 2010)

Chlapík nám to natrel, takže sme sa tu aj my našli:)