NACHÁDZATE?

Ešte mám výhradu, voči vlastnému komentáru:)
Porovnala som dve knihy, ktoré asi nie je veľmi dobré porovnávať, lebo Chalil Džibrán má blízko k človeku ako takému a Eckhart poukazoval len na ego, resp. snažil sa ho vykresliť, takrečeno, ľudovo a zrozumiteľne tým, že odhalil mylné myšlienkové vývody, ktoré sa skrývajú za určitým konaním.
Tak či tak, s vyslovovaním zámena Ja úplne súhlasím so Zuzkou.

Ano! Je to všetko o nás. :-)

Neviem presne, ale možno autor nedal priestor čitateľovi, na jeho vlastný názor...?
K bodu č.1Ego nás v myšlienkach dokáže presvedčiť, že trpíme nedostatkom a my mu uveríme. Asi to myslel autor. V skutočnosti nás takto vzďaľuje od toho, čo je nám oveľa bližšie ako moc, sláva a peniaze. A to je láska, šťastie a harmónia.
bod č.2 Tak tomu fakt nerozumiem. Myslieť je správne. Ale človek by sám mal vedieť posúdiť, či jeho myslenie je v súlade s jeho podstatou. Použijem príklad. Je ľahké niekoho odsúdiť pre jeho spáchaný čin, ale je ťažšie vcítiť sa do jeho kože a pochopiť, aké okolnosti ho k tomu viedli. Ego si vyberá tú ľahšiu cestu. Keď som tučná a moj vnútorný hlas mi vraví, aby som sa prestala napchávať a začala cvičiť, zamieša sa do toho ego a to mi povie, že aj tak to k ničomu nebude viesť, lebo aj minule to tak dopadlo, a ešte som aj nabrala,a ja uverím viac egu ako svojmu ja, dovolím myšlienkovému vzorcu, aby spustil reťazovku. Nielen že ostanem tučná, ale aj depresívna, zlostná a závistlivá. A ego si bude krochkať od šťastia, ako supre ma v myšlienkach ovláda.
Ak autor, čo píše o egu, súdi a posudzuje... neviem, ale asi by nemal. To je môj názor. Človek, ak má niečo pochopiť, nesmie mu to byť dané príkazom.
bod č.3 V tom prípade, ako píšeš, je naozaj otázne, aké dôvody ženú ľudí, zbaviť sa majetku v prospech svetla. Všetko je to o svedomí a morálke v nás. Nemyslím, že je správne, hádzať všetkých do jedného vreca.
Zo života. Poznám človeka, ktorý 15 rokov pracoval na svojom osobnom úspechu, žil firmou a hromadením majetku. Kade chodil, tade sa chválil svojím úspechom a čo on všetko má, ktorá ho ako chce atd... Po ťažkej autonehode sa všetko otočilo. Jeho život a on sa úplne zmenili. Keď som sa s ním o tom rozprávala, tak mi povedal, že si odrazu uvedomil niečo viac, sám to nevedel pomenovať, ale odrazu zistil, že nie dotyk smrti, ale deficit lásky mu otvorili oči. Uvedomil si , že úprimne nikoho nemiloval, ani tie peniaze. Mal všetko, ale nebol šťastný. Sám sebe sa hnusil z toho, koľko žien mu prešlo posteľou. Behom týždňa sa zbavil všetkých záväzkov a odišiel na samotu do hôr. Tam bol asi tri mesiace a dnes je z neho úplne iný človek. Vždy sa poteším, keď ho stretnem. Je vyrovnaný, oči mu žiaria šťastím, vo vlastnej firme pracuje ako radový zamestnanec, má manželku, ročného syna, raz za rok dovolenku. Jeho srdce bije ohromnou silou. O tom, čo zažil, keď bol na chalupe,nechce hovoriť. Len povedal, že tam sa naozaj narodil. Síce mu to poriadne dlho trvalo, ale začať žiť sa dá ja po 45ke.
On sa vzdal všetkého a získal oveľa viac, takže, všetko je to o úprimnosti k nám samím a k vášmu svedomiu. A o pochopení samích seba.
TREBA PREČÍTAŤ LEPŠIU KNIHU !!! :_D :-D

Ďakujem za názor, mám v podstate podobný. Naozaj pekný príbeh muža a s tým hľadaním samých seba úplne súhlasím. Lebo náhľad do seba je pre pochopenie samých seba nesmierne dôležitý. To je podľa mňa stav vedomia, ktorý umožňuje ovládať ego.

Tiež som žila nejaký čas na samote v severnom Rakúsku, asi pred 7 rokmi, ale skôr z pracovných dôvodov - chodila som tam vlastne na tri týždne v priebehu pol roka, ale bola som tam vlastne väčšinu času sama.
Keď som tam prišla prvý raz, napadlo ma oprostiť sa od vecí, ktoré ma zbavujú osobnej slobody, aby som mohla cítiť iba prostú esenciu života...
Tiež som si odtiaľ odniesla prekrásne zážitky, takže tomu človeku sa vôbec nečudujem. Tie poklady, ktoré odtiaľ uchovávam v pamäti, sú mi dodnes nesmierne vzácne, lebo mi ukázali, že každý život si zaslúži najsvätejšiu úctu a poklonu, lebo v jeho plnej podobe každá sťažnosť stráca váhu.
Pozorovala som tam bažanty, ako lietajú blízko pri zemi, počúvala som spev vtákov, očami som pohládzala rady slnečníc a vdychovala život v jeho najčistejšej podobe. Ešte aj srnky pobehovali blízko domu a nemali strach, lebo boli vo svojom prirodzenom prostredí. Úplne najkrajšie sa mi zdalo sypať ráno vtákom krmivo, aby sa potom zhŕkli pokope a štebotali pri raňajkách...:) Neskôr som odišla do ďalej do Álp, aj tam bolo prekrásne -HEART- tite miesta majú svoju dušu:)

Určite ich odporúčam ako prirodzenú terapiu, a vlastne všetko, čo sa hemží životom, hoci naše cesty vedú kľukato a my musíme ísť a dúfať...Dum spíro, spero, aj tom je život.

Ak máš typ na dobrú knihu a nevadí ti ho zverejniť, urobila by si mi veľkú radosť:)

Ja som raz sa prechádzal tiež lesmi a po poliach u nás, na Slovensku, aj tu je pekne.
A bola tam taká osada, zopár domov.
Pri potoku v kroví som našiel ležať psa, krásneho nemeckého ovčiaka. Ležal, dýchal sťažka, nevyzeral v poriadku, keď ma zbadal, pokúsil sa zdvihnúť. Vtedy som videl, že nemá zadnú nohu, bola odtrhnutá alebo odhryznutá, neviem, visel mu tam na šľache iba taký pahýľ.
Išiel som k najbližšiemu domu, povedal som ľuďom, že v kroví je zranený pes, či niekomu z nich nepatrí. Povedali mi, že o ňom vedia, že tam je už päť dní, ale nepatrí nikomu z miestnych.
Volal som nášmu vtedajšiemu veterinárovi, povedal, že psa má zastreliť najbližší poľovník.
Volal som teda mestskú políciu. Prišli dvaja, jeden namieril revolver. Nevidel som to. Počul som len výstrel a zavýjanie. Druhý výstrel, ticho.

Aj o tom je život. Ak máme krásu a idylku, musíme mať aj protiklad.

Neďaleko našej chalupy v jednom starom dome pred pár rokmi zomrela babka.
Dedka si príbuzní odviezli do mesta. Dom ostal prázdny, len pri ňom sám pes, uviazaný na reťazi. Stará teta z vedľajšieho domu mu dávala jedlo, hoci sama chová dvoch psov. Pri každej našej návšteve sme psíka nachovali aj my a čakali sme, kedy si ho už odvedú. O pár dní nám stará teta povedala, že sa s ňou tí ľudia
vadili, prečo ho chováme, že oni ho tam nechali zdochnúť. O pár dní psík zmizol, neviem, čo sa s ním stalo a nemala som ani tú "česť" stretnúť tých ľudí a vyjadriť "hlboký obdiv k ich ľudskosti."

Dobre, že spomínaš, aj my máme prekrásne polia a lesy.

Áno, aj takéto stránky sú súčasťou života. Hreje ma pri srdci, že sú ľudia, ktorí ich neobchádzajú a dokážu dať súcit.

nase domace zvierata dost casto usli hrobarovi z lopaty a bolo ich dost vela, moj otec, sice povodom nie veterinar zachranil psa, bola to fena, taky biely spic, ktoru zrazilo auto, nejaky cas lezala v bude a potom sa z toho vystrabila a bola nasa, a potom cierny kocur, ktoreho tiez nieco zrazilo, otec mu rozrezal na krku velku hrcu, z ktorej vytieklo plno hnisu a potom to bol tiez niekolko rokov nas kocur, sice sa bil s druhym kocurom a v laske sa nemali, no a potom naraz zmizli obaja, nikto nevie kam...ale to sa nam stalo so vsetkymi kocurmi, ktore sme kedy mali. Nase zvierata nemali nikdy rodokmen, nikdy nam nezalezalo na rodokmenoch, no niekedy sa mi zdalo, ze rozmyslaju ako keby mali desat rodokmenov, sice nase pietrene tusim mali, cize jedine cistokrvne boli prasata. Obcas mama nasla na ulici nejaku macku a zavrela ju do garaze, ze uz bude nasa, ale otec ju odtial vypustil, ze aby sa susedovci nehnevali. Na dedine je totizto lahko zistitelne, ak niekto niekomu slohol nejake zviera.-LOL- Nechapem preco niekto chcel odstrelit psa za to, ze nemal nohu, uz som stretla plno psov bez nohy a ich majitelia by ich nevymenili za nic, ale to su uz moderni dedincania dnesnej doby, co chcu mat vsetko utesene...moja znama dala svojej macke vymenit bedrovy klb, a niekde zvieratam venuju viac lekarskej starostlivosti ako ludom..

to rozobera to, ze ega sa nezbavime, lebo bude stale, ci sa zriekneme majetku alebo nie..
v podstate mal pravdu, co sa tyka ega, ale toto tu uz rozoberal Lavondyss, a to ze ego by malo byt sluzobnikom, no casto si uzurpuje pravo prvych husiel, aj ked je vo svojej naivite nevedome a skutocne vedome vedomie je obchadzane,... to vedomie co je v nasom nevedomi a ktore prostrednictvom nasho ega, ktore je len pomocnikom a odrazovym mostikom sa mozeme prehupnut niekde, kde uvidime to vedomie,... ale nebude to nase vedomie, je to len nieco, co vidime, vdaka nasho ega, lebo my vidime nieco, co nie je nase...chalil je prozaicky basnik, ktory ma carovny dar slova,... A ak je váš dom hocako vznešený a krásny, nech nevlastní vaše tajomstvá
a neukrýva vaše túžby, lebo to, čo je vo vás večné a nekonečné,
býva v nebeskom dome, do ktorého vstupujete bránou rannej hmly a ktorého oknami sú piesne a ticho noci.

Bez ega sa nepohneme, ak sa nenapapam a budem hladovat, tak moje fyzicke telo daleko nezajde...vydrzi bez papy nejakych 40 dni, v Indii chlapik nejedol par rokov a pohybuje sa medzi zivymi, ale to by som radila medzi tie ich indicke ctiziadostive zartiky...bez vody vydrzim este menej, daleko by som nedosla...Ja ako osoba, ak nemam naplnene zakladne potreby a tuzby, tak sa neviem odrazit dalej...takisto mam potrebu sebauplatnenia, potom potrebu sebazdokonalovania, potrebu vedomosti...takze tietio potreby nie su zbytocne, ale nevyhnutne, aby sme sa mohli MY, JA, VY pohnut dalej...potrebujeme naplnat potreby naseho ega, len niekedy ich naplname spravnym a inokedy nespravnym sposobom, ale o tom tiez pisal lavondyss. Cielom nie je zbavit sa nasho ega a jeho potrieb, ale spravne naplnanie jeho potrieb....napr. chcem stale nieco ine, chcem toho vela, tvoj priklad so znamym bol prikladom toho ako sa nespravne naplnane potreby mozu zmenit na spravnejsie.:)

"Kurz zázrakov č.1" _ Kniha, ktorá je síce ťažšia na čítanie, ale to čo je tam napísané, mňa osobne sa dotýka niekde poriadne v hĺbke. Je tam písané aj o Egu. Kupovala som ju síce pre niečo iné, ale myšlienkovo mi sadla.
Skús si ju prelistovať v kníhkupectve,ak máš záujem. ;)-BYE-:)

dikes, kuknem, ked budem mat poruke nejake slovenske knihkupectvo-YUMMIE-
zatial by si mohla poskytnut nejaky citat, ktory ta najviac oslovil z danej spominanej publikacie, ak sa bude dat. D.(ako skratka dakujem)

58.kapitola proroka Izaiaša:

Vtedy budeš volať a Hospodin ti odpovie,

budeš volať o pomoc a On ti povie:

Tu som!

Ak odstrániš zo svojho Stredu jarmo,

ukazovanie prstom a zlomyseľné reči,

ak sa k hladnému štedro zachovaš, ubitú dušu nasýtiš,

potom vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie.

Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať,

tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach,

spevní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú.

Vybudujú sa tvoje dávne rumoviská, bude sa stavať na základoch dávnych pokolení.

Budú ťa volať Opravár trhlín a Obnovovateľ ulíc na obývanie

Žiadalo sa svetla a pozrime že: žiara!!! Tak ešte raz verejne: VÍTAM ŤA, PRIATEĽU!

Kniha prísloví, 19. kapitola:
"Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu;kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré."

Ano, v zrkadle Ducha rozumu je možné vidieť obraz toho, čo je dobré? Prečo hľadáme dobré? Možno banálna otázka na prvý pohľad, ked sa však sústredime...hmmm

Ako vieme, že je to "dobré" ? či už myšlienka, spôsob naplnania túžob, spôsob ako sa zachováme uprostred udalosti.....

Tuna dole, na zemi, stačí ak sa sústredime na dve veci. Symbol a ritual. Nimi je pokryté všetko na Zemi, aby sme mohli pokračovať. Čo je správny symbol, to niečo na križovatke vedomia zameraného navonok a zameraného dovnútra....

Čo je správny ritual, aby sme správne naplnili symbol a mohli pokračovať? a dať Egu jeho správny charakter/kvalitu.....

Čo predchádza všetkému, aby sme sa mohli vôbec vybrať zo zeme, skrze svet myšlienok smerom k Duchu? Prečo sme odmietnutý a nedokážeme natiahnuť ruku ani k spodným konarom Stromu Života?

Spomienka na Eden nas sprevádza celý život, aspon niečo.....

Izaiaš, 53. kapitola, štvrtá pieseň, tam to všetko začalo, bolo povedané, ale neuverili...viera je totiž dar

Ján Smrek by rád odpovedať:)

Hovorí Izaiáš

Psí národ sme: tu jeden misku líže,
tu druhý korbáč líže pri teple.
Kto korbáč lízať vie, má za hrsť ryže,
kto misku líže len, má erdeple.

Že taký národ sme? Nie, ja sa rúham,
tá hŕstka prašivcov to národ nie je.
Krásny ľud srdca môjho hľadí k dúham
a jeho zástava sa bielo skveje:)

Nemôžem zlorečiť nad jednou rotou,
nemôžem síru volať na Sodomu.
Tu jeden nemravník je a sto Lótov,
nemožno skazou hroziť mestu tomu.

Ja som mal priateľov: tí prepadli sa.
Ale mám príbuzných: tí ovce pasú.
Prekliaty, kto tam beží, kde je misa.
A blahoslavený, kto žije z jasu.

ak som to dobre pochopila, ak niekto veri...tak to dostava do daru...a dar nezavisi od naseho snazenia, ani nicoho nami ci nenami obvplyvnitelneho, bud pride alebo nie...mozeme my nieco osobne urobit, aby sme dar dostali? asi nie...lebo je to predsa len dar...

Prichadza Hospodár s čerstvo nadojeným mliekom, ešte teplým a potrebuje ho vyliať do nádob. Vojde do komory, kde stoja pripravené nádoby. Hospodár obzrie nádoby. Niektoré su uzatvorené vrchnákmi. Pokúša sa vrchnáky odstrániť, neda sa (ego drží pevne. pýcha nepustí otvoriť nádobu). Obzera tie, kde sa vrchnák dá odstrániť. Pristupi, odstráni vrchnák a pozrie do vnútra, či je nádoba čistá. Ak je v nádobe špina, vyhne sa jej a hľada čistú nádobu. Niektoré z nich maju už vrchnák odsunutý, ale stále su špinavé. Vyhne sa im. Pristupi k tým, kde je vrchnák odsunutý a vnútro je čisté. Hospodár vyleje mlieko do nich. Zavolá sluhov a nariadi odstrániť nadoby, z ktorých nejde odstrániť vrchnák. Potom nariadi vyčistiť špinavé nádoby. Tie, ktoré vyčistiť nejde, nechá odstrániť. Ponecha tie, ktoré očistiť ide a vyleje do nich mlieko.

Alebo, pozri podobenstvo o rozsievačovi, to je dokonalé, aj vysvetlené....

To, ked milosť prichádza sa dá cítiť, ked sme zbavení milosti, tak isto.....

naplniť sa dá len prázdna nádoba, skúsila som ako to funguje, lebo každému podľa jeho viery. teraz už nevravím: bože daj, aby.... ale už sa modlím, aby som vedela, pre čo sa mám modliť ( inak sa to dá povedať aj: pozor na to, čo si želáš!) :-)

Symbol a ritual. Nimi je pokryté všetko na Zemi, aby sme mohli pokračovať.
Spomienka na Eden nas sprevádza celý život, aspon niečo.....

Tieto dve vety hovoria za všetko, čo je potrebné, aby sme poznali , že nádoby nie sú čisté a otvorené a mohli ich vyčistiť a otvoriť.
Lebo treba najprv uvidieť. :)