Ľudská duša -
co vam najviac vadi na druhych?
O tom pohŕdaní je to tak, že - to netreba vyslovovať, ani nejako otvorene dávať najavo. Je to v človeku, tak ako sa s niekým cítiš dobre a nevieš to vysvetliť, tak ako pre niekoho stratíš hlavu a miluješ ho bezpodmienečne, tak druhého nemôžeš ani cítiť - (navonok) nevysvetlitelne.
Aby som nebola premúdrelá len ja, tak citujem znova iných čo tomu rozumejú viac :) -
Pohŕdaním inými pohŕdame sami sebou
Pohŕdanie je najsubtílnejšia forma pomsty.
(Baltasar Gracián)
Pohŕdanie je opovržlivý vzťah ku komukoľvek alebo k čomukoľvek. Je vyjadrením odporu, nesúhlasu. Často týmto neduhom, zlozvykom trpia ľudia, ktorí sa usilujú o „správny" morálny spôsob života. V momente, keď nadobudnú pocit, že už sa o kus cesty smerom k morálnejšiemu spôsobu života pohli, začnú sa porovnávať s inými ľuďmi, aby si udržali sebaúctu. V ich zornom alebo kvantovom poli sa ocitnú ľudia, na ktorých akoby bolo napísané, že konajú nemorálne. Oni tú nemorálnosť na nich už vidia, lebo ju rozpoznali v sebe.
Práve snaha udržať si sebaúctu a oceniť sa za úsilie o zmenu človeka chytí do pasce tým, že inými začne pohŕdať. Je to istá forma prenosu trestu za svoje chyby a omyly na iných. V iných vidíme to, čo sme rozpoznali v sebe. Či už za ne pohŕdame sebou alebo inými, pohŕdanie sa stáva pomstou či trestom za tieto omyly.
Pohŕdanie je hlbokým nesúhlasom s existenciou inej bytosti
Pohŕdanie je krajne nebezpečnou emóciou. Keď niekým pohŕdame, chceme, aby navždy zmizol z nášho života. Je to extrémna podoba neprítomnosti lásky. Jej pravý opak. Nie sme schopní prijať človeka takého, aký je, želáme si jeho úplnú zmenu, premenu. Je to forma nevedomej čiernej mágie, keď pohŕdaním prejavujeme vôľu na zmenu (premenu) niekoho iného v súlade s našou vôľou. Neprijímame ho takého, aký je. Teda nie sme schopný bezpodmienečnej lásky k blížnemu, ktorý je súčasťou toho istého kvantovo-inteligentného poľa ako my. Pohŕdaný je odrazom našich pocitov a myšlienok. Keď niekým pohŕdame, ničíme samých seba. Za pohŕdaním je nevedomosť o vzájomnom prepojení, je to vedomie oddelenosti, povyšovania sa, pokladanie iných za nehodných a seba za lepších, teda dôsledok pýchy.
(opäť výňatok z textu pána Červenáka)
