Dokáže byť človek naozaj silný?

Ahojte všetci,

dokáže byť človek naozaj silný. Že premôže všetko. Lásky, odmietania, žiaľ, smútok, radosť
Zvládne na nohách stáť sám. Či musí to sám zvládnuť. Či keď chce vzlietnuť, musí druhého objať. Lebo ako sa vraví sme anjeli len s jedným krídlom. Ci urobiť rozhodnutia, zmeniť seba, druhých. Lebo láskou človek silnie. A byť trpezlivý. A nezabudnúť na toho koho chceli sme možno milovať, ale ...
musíme dozrieť a byť silný. Urobiť rozhodnutia a nebáť sa, a aj keď je to ťažké ....

dokaze byt dostatocne silny, ak ma silnu motivaciu a vieru v lepsiu buducnost. a kazdy si nesie svoj vlastny kriz, aj ked mnohokrat mu ho niekto pomoze niest a zataz odlahcit, tak aj napriek tomu musi ho niest sam na svojich bedrach az do konca...

lienocka, niekedy uplne postaci riadne od srdca si zanadavat. Aj to pomoze podla Mahábharáty:)))))
Z dlhodobeho hladiska to vsak asi velmi nepomoze, mozno pomoze toto:
Nikdy nie je neskoro stat sa tym, kym byt mozeme.
George Eliot

A čo láska? Lásky čo nemôžeme mať? Ľudí čo nemôžeme milovať? Zmieriť sa s tým? Byť silný. Je niekedy ťažké milovať človeka, keď niekedy bud lásku našu odmieta, alebo už dávno je s niekým iným/inou, alebo my sami milujeme a máme iného, aj ked cítite niekedy, že ste prázdny a preto sa utiekate k inému/inej. Ale nakoniec musíte urobiť správne rozhodnutia. Ale či sú správne? Kto vie?

Viem viera je silná, viem každý nesie svoj kríž, ale predsa je to oveľa ľahšie ak ho nesú dvaja.

stáli v rade pred nebeskou bránou farár a šofér autobusu a farára šupli niekde do očistca a šofér šiel rovno do neba. farár sa rozčúlil a pýtal sa "ako je toto možné, že ja farár, ktorý som svoj život zasvetil kázaniu a bohoslužbe ste ma teraz poslali niekam do prdele a nejaký ožran, vraj vodič autobusu šiel rovno do neba??!" svätý Peter hovorí: "nuž vieš, ty si kázal v kostole tak, že to bola rutina a ľudia sa často aj nudili a chodili do kostola z rôznych dôvodov a nikto vďaka tebe neprecítil lásku k Bohu. No zato šofér autobusu, ten ožran jazdil tak, že sa všetci cestujúci modlili!

mnohý ľudia nadávajú na Boha, že nemôže existovať keď dovolí, aby trpeli, ale kým netrpia, tak si na Boha ani len nespomenú a nemajú potrebu byť za svoj blahobyt niekomu vďačný.

... veru a na tomto zaklade vznikli vsetky tie najkrajsie a najlepsie umelecke veldiela v oblasti literatury - tragedie, komedie, dramy, poezia - v oblasti hudby, aj vytvarneho umenia a filmu atd., atd.
:)

no rada by som ta doplnila musi byt silny uz kvoli sebe a nemusi mat ani motivaciu ani dobru viziu v buducnost.lebo kazdy sme tu sam za seba pride moment a musis odist a sam. a sam si nesies svoj kriz a nikto ti nepomoze lebo sa to vacsinou neda .cize so vsetkym sa clovek musi vyrovnat sam lebo vzdy zivot ide dalej.

Ono láska, to že sme tu za seba sa dá povedať aj z tohto pohľadu; ako človek miluje druhého keď túži aby bol s ním? Viem túžbe byť s niekym sa dnes hovorí láska a ľudia radi nad tým nariekajú. Ale ak druhého milujem, plne ho rešpektujem ako bytosť - to že rešpektujem jeho vlastnú vôľu, jeho vlastný osud.
Ak sa trápim prečo nie je somnou, prečo je osud taký a taký, to je skôr sebaľútosť.

Veru máš pravdu. Preto je to život. Ja sama sa pasujem za tragika/dráma zmietaní v čiernom svete.

Mozno by si mohla tvorit - vyliat svoje srdce tvorivym sposobom v tej oblasti umenia ktora je ti najblizsia ...

Našu silu určuje skôr schopnosť prekonávať ťažké situacie, napr. aj ked chapeme že je niekde inde ako v nas prekážka že ľúbená bytosť nedokaže urobiť kroky aby bola s nami a rešpektujeme ju, preto cítime že sa s ňou musíme rozísť aj ked je to obojstranne tužobný vzťah. Nie je to trapenie ani sebaľutosť, iba čistá nefalšovaná bolesť v srdci....

Aj takto si môže človek vysvetľovať lásku, prečo nie, ako všerešpektujúcu silu, víťaziacu nad bolesťou aj sklamaním. Je to energická predstava, takže človeku v rozkvete zaimponuje. Ale určite by som to nekategorizovala tvrdením, že "túžbe byť s niekým sa dnes hovorí láska". Táto túžba je totiž tak prirodzená, ako plač dieťaťa po narodení. Takéto vymedzenie lásky mi príde ako vzletná filozofia mladosti, ktorá časom pomaly, ale isto ustúpi do pozadia. Lebo na sklonku života človeku stačí práve to, čo tesne po narodení - cítiť srdce a ruky blízkej osoby. A to som sa o starých ľudí starala, ver, že táto túžba ich živí viac ako jedlo.
Na svete žijú proste ľudia, ktorí neprežívajú a nemyslia rovnako, takže poniektorí túžbu po blízkosti inej osoby nekompenzujú formulovaním ťažkých filozofií a jednoducho sa viac orientujú na jej prežívanie. To ako lásku vnímame je tak individuálne, že prežívanie lásky nikdy nebudeme vedieť univerzálne zadefinovať aj keď ľudia tú potrebu z nejakého dôvodu majú. Aj preto ostane láska večnou inšpiráciou pre umelcov, lebo jej prežívanie nemá jednotnej podoby.
A možno práve kvôli strachu pred bolesťou a ponížením si niektorí mladí ľudia nedokážu pripustiť, že zrovna tej túžby byť s niekým bolo málo na to, aby sme prekonali prekážky na ceste. Radšej si budeme nahovárať, že to nebola skutočná láska a vezmeme do rúk jednu z tých moderných kníh, ktoré tak presne vedia zadefinovať, kedy u koho ide o lásku.
Tak v prvom rade si myslím, že priznanie túžby byť s niekým je odrazom zrelosti a odvahy, ktorá nepotrebuje celé litánie na to, aby sa vyjadrila a pri tom neutrpela porážku.

ano atena pekne si to napisala akoby mne z duse. moj nazor je ze ak niekoho lubime,milujeme treba mu to povedat a nemat strach z odmietnutia dolezitejsie je ze ten druhy vie ze je mu priate aj ked sa cesty nespojili ale naopak rozchadzaju.zijeme len raz a je skoda nevyjadrit svoje city. jana.

krásne napísané, presne to som myslela. Veď za to, že to povieme nič nedáme. A aspoň vieme na čom sme potom. Ja som žiaľ veľakrát vyjadrila a odhalila svoje city. Posledne až 2x. Ale už to neriešim, zbytočne sa netrápim, nebudem trápiť. Všetko je tak ako má byť, a ostane tak. Ale som rada, že som sa odhalila, i keď je to ťažké. Človek to potrebuje zo seba dostať, horšie ako sa trápiť, radšej vedieť ako ste na tom. Život je zložitý, láska ešte zložitejšia ...

Ahoj, asi jak kdo, je to na člověku, jak je sám silný... Někdo to sám zvládne, ale ne každý...
Jsou lidi, kteří jsou i závisláci v tomhle, ale zase záleží na situaci, někdo brečí a brečí a najednou ho nějaká situace nakopne... To je pak supr, ne...?
Celý život se učíme a to je dobře :)-YES- :)

Člověk ne že "dokáže" - člověk JE silný-HEART-:)
Každé naše nadechnutí je výrazem síly,vůle,touhy žít..:)

Ahoj, myslím si, že každé rozhodnutí je správné, protože to rozhodnutí děláme v tom daném okamžiku a v ten moment s těmi informacemi, které máme a každá zkušenost je pro nás přínosem. Vím, že je to někdy velmi těžké, ale nikdo z nás není postaven před zkoušky, které není schopen zvládnout. Takže ano jsme všichni dost silní, jenom nám někdy chybí víra a důvěra.
Je těžké milovat? Ne není, jenom je potřeba milovat bez očekávání, prostě jen MILOVAT. Ten samotný stav nás činí šťastnými. Pokud však toužíme mít, vlastnit, ovládat a říkáme tomu láska, mýlíme se.
Je to jen můj pohled a neříkám, že musí být pro každého ten správný, vždyť každý máme tu svoji cestu..-BYE-

Lítat se dá i bez křídel.
Jinak, s tím "přemůže" - ideální by bylo stále se vším nebojovat a některé věci prostě přijmout, povznést se nad ně .... povznesení má k letu blízko :)