Temple Grandin - film

Samozrejme, že blíženec :) a ešte dvojnásobný. Aj Slnko aj ascendent.
Lenže on je bordelár v istom zmysle, ale v inom je nesmierne precízny a puntičkársky.
Pokiaľ ide o poriadok v byte, v taške, na stole, v poličkách, tak máme medzi sebou zásadný rozpor. Ja som podľa neho posadnutá poriadkom. :D
Ale pokiaľ ide o to, čo robí, čím sa zaoberá, vo svojich záujmoch, tak tam je ťažko perfekcionistický. dokáže pracovať skutočne systematicky, vytrvalo a do totálnych detailov.
Píše tlačeným písmom, v škole mu to tolerujú.

Ambidextri majú sklon písma dozadu? Ja som čiastočne preučený ľavák, asi nepravý ambidexter, sama neviem, čo robím ktorou rukou, niečo aj oboma.
Tak neviem, či som vôbec niekedy bola "pravý" ľavák. Ale moje písmo je rovné a spájam vpodstate tiež tlačené písmená.
Písaným písmom ale píšem vtedy, keď píšem oboma rukami naraz. Pravou doprava a ľavou doľava.
Alebo iba ľavou doľava.
Keď som mala na strednej škole zlomený palec z pádu z bicykla, písala som pár týždńov poznámky v škole ľavou rukou, ale zrkadlovo. Tak mi to ide rýchlo.
Učitelia tiež neprotestovali, hlavne že som poznámky mala. :)
Takže aj takáto odlišnosť je vpodstate celkom prospešná.

No, myslím, že to bordelárstvo je naozaj tak trošku blíženecká vlastnosť, ktorá sa rôzne prejaví - ja mám slnko v 6. dome - tak sa tiež prejavuje v každodenných činnostiach-PUH-
Ale zas aby som si nesypala popol na hlavu:D
Až taký neporiadnik zas nie som - poznámky z prednášok, skriptá a prefotené dokumenty mám úhľadne uložené, obratne a rada sa v nich pohybujem, presne viem, kde čo mám. Skôr je to asi u nás "schizoidných" tak, že to, čo máme radi, tomu venujeme až príliš času a to čo až tak nemusíme, máme dosť na háku:)

Sklon dozadu vraj poukazuje na logickosť, systematickosť, zdržanlivosť, menšiu spontánnosť, kým sklon do prava vraj väčšiu emocionalitu, impulzivitu, hlavne ak je písmo veľké...

Synátor je teraz už pravák, naučil sa písať tak, ako mu vyhovovalo v lavici, tak som sa ho nesnažila preorientúvať. Ale keď mal 5 rokov, ktorou rukou zobral pastelku, tou kreslil a keď mu logopedička dala kaleidoskop, tak si ho predložil pred nos - nevedel, pred ktoré oko ho dať. Pár ráz som tiež spozorovala kým bol menší, že nevie, ktorou nohou vykročiť na prechode. Tak ma napadlo, že či tá jeho hraničná pozornosť a roztržitosť nesúvisí práve s týmto. Asi by som ho preto niečím iným už ani nemýlila....Aj keď je asi super písať oboma rukami.

Tak tu sú nejaké zaujímavosti o grafológii - treba si nájsť niečo staršie písané bez riadkov, napr. z prednášky, pre istotu, aby si písmo podvedome nemohla zmeniť (na boku si preklikaj, ak ťa to zaujme)...
http://ografologii.blogspot.sk/2007/10/podpis.html
http://ografologii.blogspot.sk/2007/10/sklon.html
http://ografologii.blogspot.sk/2007/10/vazani.html

Tak jednu vec som si všimla už dávnejšie. Že moje písmo sa podobá skôr na mužské ako ženské.
Chodievam na školenia, kde sú obyčajne skoro všetko ženy a keď si píšeme poznámky, všímam si, že ženy okolo mňa majú skoro vždy sklon písma doprava a písmo je písané, nie tlačené a je previazané.
A keďže pracujem zase v mužskom kolektíve, tiež som si všimla, že muži píšu zväčša inak. Ich písmo je obyčajne bez sklonu, kolmé a veľmi často nespájané, tlačené.
V tom linku, čo si priložila je to zrejmé, prečo ženy píšu zo sklonom doprava a muži kolmo. :)
Hm, je to zaujímavé.
Inak syn píše tiež kolmo.
Lenže...keď píšem zrkadlovo, ľavou rukou, moje písmo je /cez zrkadlo/ práve úplne ženské. Previazané a zo sklonom. Ktovie, či to tiež o niečom vypovedá.

Keď tak nad tým rozmýšľam, možno ten rozdiel medzi tým, ako píšeš ľavou a pravou rukou, je určitým signálom vyrovnanosti/harmónie medzi rozumom a srdcom a zároveň znakom danosti rozmýšľať v osobitom priestore a cítiť v osobitom priestore. V podstate by mi to k tebe sedelo.
Ohnivýkun by mal z tých androgýnnych čŕt radosť :D

Pred nedávnom ma to začalo zaujímať, zobrala som si zošity z prednášok a pozerala som, porovnávala. Písmo mám kolmé, miestami mierne naklonené doprava. Ani malé ani veľké, stredné a úzke, s veľkými a širokými slučkami dole. Riadky sú až podozrivo rovné, aj na čistom papieri akoby som mala podložku, ani dohora ani dodola, primerané a rovné okraje, slovné rozostupy takmer rovnaké, a to aj napriek tomu, že som písala pomerne rýchlo. V porovnaní s písmom spred niekoľkých rokov je toto písmo menšie, pravidelnejšie, nemení sklon. Tam, kde píšem tlačeným, tiež spájam písmená ...
Podľa toho by som mala byť vyrovnaná, poriadkumilovná, cieľavedomá, racionálna, stabilná a vytrvalá - lenže nesedí mi to, tá vyrovnanosť a poriadkumilovnosť absolútne nie-NOOO- Racionalita tiež za posledné roky utrpela srdcovú porážku a že by som šla za svojim cieľom, nemôžem povedať, lebo v súčasnosti vlastne nemám konkrétne ciele, iba sny. Tak neviem, grafológia ma trochu sklamala, alebo mám v sebe niečo potlačené...?

A zo základnej školy som našla zošity, kde píšem ako teta medvedica. Guľaté, veľké, okrúhle písmenká...už len tanier s buchtami a obrázok je hotový.
A keď si vezmem zas zošity zo strednej - písmo rozhádzané, zakaždým iné - raz sklon doľava, raz doprava, raz veľké, inokedy malé, akoby som písala za behu. Riadky raz smerujú hore, potom dolu, rozmiestnené ako príde - proste chaos.

Vybrané stránky si dám asi zarámovať - ako postupný vývin osobnosti, len škoda, že výsledný efekt nesedí-CONFUSED-

Možno keby si si dala urobiť grafologický rozbor písma nejakému naozaj dobrému odborníkovi, tak by bola grafológia presnejšia.
Asi to bude ako s astrológiou, že ten kto s tým pracuje, vidí jednotlivosti v celku a potom môžu dávať aj iný význam ako keď sú vyčlenenené a zhodnotené zvlášť.
Niekde som raz čítala, že v niektorých firmách zamestnávatelia požadujú životopis písaný rukou, kvôli tomu, že uchádzača vyhodnocuje aj grafológ.
Ale u nás to asi nie je. :)
Ja som kedysi skláňala písmo doprava, ale postupne sa z neho stalo strohé, kolmé písmo. Lenže ono to nesvedčí o zmene osobnosti, ani o tom, že by som sa stala rozumnejšou, menej emocionálnou. Svedčí to skôr o tom, že som práve dosť extrémne citlivá a vnímavá na mnohé a bez stability a zracionalizovania by som to zvládala ťažšie.
Takže to kolmé /mužské/ písmo je skôr taký pancier, ochrana navonok. Snažím sa taká byť, beriem to vo svojom živote ako veľmi podstatný postoj.
Ten skrotený, alebo krotený/?/ kôň je veľmi dobrý obraz. :)

"Svedčí to skôr o tom, že som práve dosť extrémne citlivá a vnímavá na mnohé a bez stability a zracionalizovania by som to zvládala ťažšie....Takže to kolmé /mužské/ písmo je skôr taký pancier, ochrana navonok. Snažím sa taká byť, beriem to vo svojom živote ako veľmi podstatný postoj."

Tak toto si výborne vystihla.
Skúsim pozisťovať, čo sa tu tým niekto v okolí bližšie nezaoberá;)

to je zaujímavé-to čo píšeš s tým tvojím písmom-LOL-
syn je tiež asperger a písmená /píše tlačeným/ píše všelijako a najmä číslice od spodu...učiteľka mi povedala,že by sa to mal naučiť "normálne"...a veľmi sa čudovala,keď som ho to odmietla preučiť,a často píše zrkadlovo.
On tomu rozumie a basta.Keby si videla jeho zošity-stále si do nich kreslí-minulý rok mal dva mesiace pani učiteľku,ktorá mu rozumela,dovolila mu odpovedať kreslením,veľmi ju mal rád...
a tomu by som chcela porozumieť,tomu mysleniu v obrazoch-neviem si to jaksi predstaviť,to by mi pomohlo,na chvíľu sa privteliť do jeho mysle a pochopiť to.
Neviem,či je zrovna aspergerov syndróm šťastne zaradený k autizmu,sú tam samozrejme nejaké rysy autizmu a aj asperger môže byť ťažší a ľahší,ale keď niekomu poviem,že syn je autista,tak si pod tým predstavia čosi strašné-WALL-

Hej, svätá pravda. :) Slovo autizmus v mysliach ľudí je čosi strašné, hoci vo svojich ľahkých formách je takmer nepoznateľný.
Ale aspergerov syndróm sa v podstate za autizmus ani nepovažuje, mne psychologička povedala, že sa k autizmu priradil iba preto, lebo je nový a nebolo ho kam zaradiť.
Kvôli spoločnej sociálnej "slepote". Oni sú aspergeri veľmi bystrí a schopní ľudia, len akokeby boli na tejto planéte prvý krát. :D
A sakramentsky záleží na tom, s kým sú. Zlý učiteľ v ich prípade dokáže urobiť hotovú spúšť.
Aj môj syn kreslí od malička, myslím že naozaj pekne. A trojrozmerne. Lenže to je tiež prvok, ktorý je typický aj pre autistov.
Pokreslené zošity veľmi dobre poznám, to si buď istá. :D
A tvoj syn je ľavák, keď píše zrkadlovo? Asi by sme si rozumeli. :)

syn je pravák a od malička kreslil-aj dve tri hodiny denne,tiež kreslil trojrozmerne,kreslil si počítačové hry a potom ma "nútil" ich s ním hrať:D
ja som im nerozumela,ale on bol " v nich",myslím že si to v hlave dokonale predstavoval...aj teraz hráva majnkraft a stavia-všelijaké vynálezy,keď stlačí tamto,posunie sa mu tamto a to vyvolá tamto....no,proste dokonale prepracované...
voľakedy ma tá diagnóza veľmi deptala,teraz už to beriem normálne /až na školu/ a veľmi často si v poslednej dobe uvedomujem ,v čom je on oproti nám popredu a čo sa môžem od neho naučiť.On nemá strach robiť veci po svojom,nie je ovca,ktorá sa iba prispôsobuje,neide v tých našich naučených programoch /je mimo matrixu/ a tým je aj slobodnejší...my sa snažíme z matrixu dostať a pritom len jeho do neho chceme natlačiť...všetko,čo si napísala o aspergeroch naňho sedí,okrem toho nemá pud sebazáchovy a teda nemá ani strach...a má problém s autoritami,pretože veľmi nerád ale naozaj veľmi nerád prehráva.

uvedomujem si tú "neprispôsobivosť " na takých bežných veciach...nechce sa dať ostrihať-to je mnohoročný problém /teraz má 9 rokov/...nedá si siahnuť na vlasy...jemu je jedno,či u nás je to zaužívané tak,že baby môžu mať dlhé vlasy a chalani krátke,jemu sa to páči takto a basta.A ja si pri tom uvedomujem,že naozaj odmietame všetko,čo je iné.
A že je tu prvý raz?Mám presne taký pocit.Keď bol malý,tak som mu zo srandy hovorila mimozemšťan,teraz som si istá-YES-
moja teória je taká-COOL-,že prišiel zo sveta,kde bol zvyknutý na vyspelú technickú civilizáciu,kde bol zvyknutý,že myšlienky hneď tvorili,že nemusel čakať a ani nič robiť ako tu na zemi,a že sem prišiel preto,že sa má dostať viac do hmoty-povedzme presvetliť hmotu,naučiť sa myslieť "srdcom" ,zblížiť sa s prírodou,to mu robí veľký problém.
A ten film som ešte nevidela,lebo ja som na rozdiel od neho totálny technický antitalent-WALL-

Pekne si to napísala o tom matrixe. Tak je.
Ale aj tie vlastnosti ako problém s autoritami a absencia strachu má /mal/ aj môj syn.
Píšem v minulom čase, lebo je predsa len starší, už bude mať 16 rokov.
On už ten Matrix pochopil, prijal ho natoľko aby nevytŕčal. Už rešpektuje systém, ale nevstúpil do neho.
Jeho spolužiaci sa naučili školské vedomosti z fyziky, matematiky a jeho doposiaľ udivuje, ako to, že sa to musia učiť. Že to je prirodzené a netreba. Že stačí uvažovať a vyvodzovať.
No a on sa popri nich učil a učí sociálnym vedomostiam, ale tu je on v pozícii, že sa to musí nabifliť.
A čo sa týka neschopnosti prehrávať? Čerstvý zážitok. Nedosiahol v Monitore z matematiky plných 100 percent, lebo si v úlohe zle otočil uhlomer. Bol z toho úplne nešťastný. A spolužiaci si z neho uťahovali, keď si zaväzoval šnurky na topánkách, že aby si ich nevytiahol a zo zúfalstva sa neobesil.
Veľmi necitlivé, ale to mu bolo fuk.
A ešte mám otázku. Aj tvoj syn má tak rád astronómiu? Myslím, že to je tiež jedna vec, ktorá ich spája.
Inak ten film Temple Gardin sa oplatí pozrieť, ale nie je o aspergeroch. Ona bola skutočná autistka.
Ak chceš vidieť niečo podobné ako máme doma, tak si pozri film Adam.
Je to síce o dospelom chalanovi, výraznejšom v prejavoch aspergerovho syndrómu ako má napríklad môj syn, /mne to pripadalo akoby žil v izolácii, keď sa až v dospelosti učil sociálnej adaptácii/ ale aj tak je zarážajúce akí sú si napriek tomu veľmi podobní tí naši mimozemšťania. :)

syn veľmi málo so mnou zdieľa svoje pocity-ale teraz pred nedávnom mi povedal,že má v sebe dve polovičky,50% chce byť dobrá-chce chrániť prírodu,správať sa dobre k ľuďom a tých druhých 50 % je pravý opak...
a že má v hlave strašne veľa myšlienok,že myslí naraz na 30 vecí a nevie to zastaviť...
neustále skáče po nábytku-z kresla na stôl,potom na gauč a na stôl a stále dokola,ja myslím,že mu to pomáha sa sústrediť.S tou astronómiou to asi podobné nemáme,mal obdobie,keď ho lákali návody,staval veľmi zložité legá-keď ich postavil /trvalo mu to aj niekoľko hodín/ potom sa už o ne nezaujímal...vtedy chcel byť v dospelosti konštruktér lega
v oblasti vzťahov je určite problém,s prejavovaním citov,s pravou hemisférou a občas mám pocit,že by preňho bolo prijateľnejšie,keby sme boli bezpohlavní-androidi-COOL-
a ešte som dosť často rozmýšľala nad tým,prečo si vybral mňa-teda čo si vzájomne zrkadlíme-tak ako v každom vzťahu...mnohé roky som nevedela prejavovať city,bola som vďaka pomerom v detstve uzavretá do seba,bolo pre mňa bezpečnejšie nič necítiť-dlho som sa z toho dostávala-možno práve to-naučiť sa cítiť,milovať,komunikovať,neoddeľovať sa....ale mne veľmi záleží /alebo skôr záležalo/ na tom,čo si kto o mne myslí,robila som všetko ako poslušné dieťa,ktoré zo strachu pred odmietnutím spraví všetko,čo treba...on je pravý opak,povie všetko na rovinu a bez servítka...

idem na toho Adama:)

Môj syn, keď bol malý, vždy pri rozprávaní chodil po miestnosti. Alebo dookola.
Už to nerobí.
Rozprávame sa spolu veľmi veľa, aj o úplne abstraktných filozofických témach, aj o Bohu, o všeličom možnom, on uvažuje a uvažoval na svoj vek veľmi nezvyčajne.
Keď som mu ako malému rozprávala rôzne príbehy a tak, hovoril, že to má veľmi rád a že má z toho husiu kožu. :)
Keď bol úplne malý, skutočne vedel prijať len dvoch ľudí. Mńa a moju mamu.
Aj ja som už premýšľala, prečo si vybral práve mńa. A myslím, že preto lebo som sama tak trochu mimozemšťan a sociálnu fóbiu a neschopnosť v tomto smere mám ja sama. Som introvert a nemám odvahu robiť presne to, čo on.
Postaviť sa za seba.
Ale aj keď je iný, som rada, že je taký. Hlavne, keď vnímam také krivé ľudské vlastnosti ako sú pretvárka, faloš, klamstvo, nečestnosť a podobne. To na mńa potom on pôsobí ako čerstvý vzduch v zatuchline.
Som rada, že ho mám. :)