Temple Grandin - film

Neviete,či sa dá nájsť na nete tento film? po slovensky či česky...som totál počítačový antitalent,poraďte-BLUSH--FLOWER-

Prečo ťa zaujíma táto žena? Tiež o nej čosi viem, ale iba z kníh. :)

-BOW-
s egyptskými titulkami ?-ROFL-
radšej skúsim tie čeké:)dík-FLOWER-

mám syna autistu,a tento film-túto ženu spomínalo už viac ľudí,chcem nájsť cestu...aby nebol taký vymedzený,tak mimo spoločnosti

dala som stiahnuť,ale nič sa nedeje...nevyznám sa v týchto počítačových veciach-WALL-

tak som to skúsila znovu a napísalo mi to,že už to sťahujem:D
...tak to ma teší,ale kde?-YAWNEE-končíííím-COOL-

Ďakujem za veľmi dobrý tip... pozrela som... posunula aj ďalším... je to veľmi silný príbeh... a nielen pre tých, ktorí majú takúto skúsenosť konkrétne... veď, každý človek, bytosť... má niečo, čo sa dá dosadiť namiesto autizmu hrdinky... a je vecou životného postoja, ako sa s tým vysporiada... či TO "ukrýva" a neguje alebo prijme a pracuje s tým... a "rastie". Aj napriek nepochopeniu alebo odsudzovaniu okolia.
Vďaka -FLOWER-

Ten film som si dnes pozrela, oplatilo sa. :)
Aj na tomto skutočnom príbehu je zrejmé, že odlišnosť neznamená skutočný problém.
Ten má iba väčšinová neurotypická spoločnosť s prijatím takejto odlišnosti.
A je v podstate jedno, či ide o ľudí s autizmom, alebo čokoľvek iné.

A ešte som chcela, skús si zohnať knihu Aspergerov syndróm od Ioana Jamesa.
Tam sú príbehy ľudí, ktorí sa zapísali do dejín a ich spoločnou črtou boli práve autistické črty osobnosti.
Napríklad Albert Einstein, Andy Warhol, či Ramanudžan a mnohí iní.

Aká je to väčšinová neurotypická spoločnosť?

Počujem tento výraz prvý raz, čítam ho v súlade s kontextom už tretí raz a neviem teraz presne, čo si tým myslela.

Tiež som mala doma prefotenú knihu o autizme - myslím, že sú dva typy, hyperfunkčný a hypofunkčný autizmus. Ak to ešte nájdem, poviem ti, o akú knihu ide, veľmi dobré informácie tam boli aj rady ako pristupovať a rozvíjať takéto deti. Ale sa mi zdá, že som to niekomu požičala a sa mi nevrátilo...idem hľadať.

Pýtam sa preto, lebo som sa ešte nestretla s tým, že by niekto odsúval autistické deti. Naopak, mám priateľky, čo s nimi pracujú a majú veľmi dobré odozvy. Aj neďaleko bývala suseda s dievčatkom - chodila k nám, malá bola zlatá.

Mám skôr pocit, že súčasná väčšina spoločnosti je dosť naklonená a snaží sa prijať a pomôcť rodičom detí s autizmom aj samotným deťom.
Existujú spoločnosti a združenia rodičov autistov na Slovensku...

Keďže môj syn má síce miernu, ale podľa niektorých zdrojov predsa formu autizmu, ktorá sa volá aspergerov syndróm, tak ten výraz poznám. :) Znamená odlíšenie autistických a ostatných, neurotypických ľudí, ktorí myslia inak.
A je to naozaj tak. Sú ľudia, ktorí majú miernu formu autizmu a nikdy diagnostikovaní neboli, ale vedia to o sebe a dá sa to ľahko poznať, práve podľa spoločných čŕt.
A je pravda, že sú dva typy, tak ako píšeš, ale ešte je tu aj aspergerov syndróm, ktorý sa vlastne za autizmus ani nepokladá /nie je na to jednotný názor/, ale má s autizmom niektoré prejavy spoločné.

Ďakujem, budem o niečo múdrejšia.

Nemohla by si niektoré tie spoločné znaky nediagnostikovaných autistov sem napísať, ak budeš mať čas, prosím, táto téma ma mimoriadne zaujíma:)?

Pre deti s Aspergerovým syndrómom je náročné pochopiť ktoré správanie je primerané situácii a kontextu a ktoré nie. Nerozumejú významu slušnosti a zdvorilých gest, uniká im zmysel spoločenských formalít. Je pre nich problematické prijímať a primerane vyjadrovať komplimenty, kritiku či gratulácie. Ľudia s Aspergerovým syndrómom nedokážu byť flexibilní a prispôsobiví, zavádzanie zmien alebo nových aktivít je pre nich stresujúce. Jedinci s AS bývajú prehnane perfekcionistickí, často odmietajú začať s novou aktivitou pokiaľ si nie sú istí, že ju dokážu dokonale zvládnuť. Majú vysoké štandardy, sú extrémne kritickí k vlastným chybám i k nedostatkom ostatných. Medzi silné stránky ľudí s AS patrí čestnosť, rešpektovanie pravidiel, spoľahlivosť, dôslednosť, cit pre detail.

Toto som vytiahla z Wikipédie, je to časť s ktorou sa môžem stotožniť podľa vlastnej skúsenosti.
Platí to aj pre vysokofunkčný autizmus.
Ale nemusí to byť vôbec zrejmé ak takýto človek nenarazí na niekoho, kto v ńom vyvolá stres.
Ale čo je pre mńa osobne úplne jasné, je spôsob myslenia, ktorý je naozaj celkom iný.
Presne tak ako to bolo vo filme o Temple Gardin.
Je to myslenie v obrazoch, neskutočne dobre rozvinuté logické myslenie, cit pre detail a veľmi hlboké ponorenie sa do objektu záujmu.
A ešte jedna vec. Ten človek má potrebu neustále o svojich poznatkoch rozprávať. :)
Inak sa nemusí od väčšinovej spoločnosti odlišovať, alebo veľmi málo.
Nízkofunkční autisti sú poznaní hneď a to je práve skupina ľudí, ktorým je tak ako aj mentálne postihnutým venovaná v spoločnosti skutočná pozornosť.
Tí ostatní sa časom dokážu prispôsobiť.

A keď tak premýšľam, je ešte jedna črta, ktorá je veľmi typická.
Je to niečo ako neschopnosť tvoriť si nejaké psychologické scenáre, ktoré sa odlišujú od vonkajšieho správania. Nijaká ľstivosť, pretvárka, klamstvo ak tak celkom jednoduché :).
Ten človek je presne taký akým sa javí.

Uhm, ďakujem veľmi pekne, mnohé sedí aj na môjho syna. Ale nie všetko...

Toto ho vystihuje perfektne:

"Pre deti s Aspergerovým syndrómom je náročné pochopiť ktoré správanie je primerané situácii a kontextu a ktoré nie. Nerozumejú významu slušnosti a zdvorilých gest, uniká im zmysel spoločenských formalít. Je pre nich problematické prijímať a primerane vyjadrovať komplimenty, kritiku či gratulácie. Ľudia s Aspergerovým syndrómom nedokážu byť flexibilní a prispôsobiví, zavádzanie zmien alebo nových aktivít je pre nich stresujúce."

Aj ten dodatok, čo si napísala v druhom príspevku - vedľa tej svojej netaktnosti vie byť aj veľmi čestný. Ale on zas tak príliš nedodržuje pravidlá - neviem ako sa to myslí, a je veľmi čestný - pár ráz ma až ohúril tým, oklame síce občas - lenže sa k tomu vzápätí prizná, alebo sa potmehúcky usmeje. To je také čestné klamanie, vidíš to okamžite:)

Toto je skôr skutočná neschopnosť. Ako handicap. Môj syn nevie odhaliť také tie nevypovedané, skryté veci v ľudskej psychike.
Najlepšie to vyjadrila psychologička, keď povedala, že my "normálni" :D sme rodení psychológovia a oni /aspergeri, autisti/ sú rodení fyzici.
Pre nás je jednoduché tvoriť v psychologickej oblasti, vzťahovej, sociálnej, častokrát sa správať a vyjadrovať úplne premyslene a zložito v tomto smere, aj cielene inak, nepravdivo.
Pre nich je úplne prirodzené zase takto prirodzene sa pohybovať vo svete logiky a zákonitostí fyziky, matematiky, ale častokrát aj v umení.
Napríklad Albín Brunovský bol taký.
Častokrát sa hovorí v laickej verejnosti, že autisti sú citovo plochí a podobne.
Ale to je jeden z najväčších nezmyslov.
Iba je to pre nich svet, ktorý nedokážu tak zdieľať a vyjadrovať ako ostatní.

Chcela by som takého človeka poznať, aby som to vedela pochopiť, lebo takto si to ťažko dokážem predstaviť, ale mám jedného kamaráta, na ktorého by to všetko sedelo...

Ja už by som takého človeka dokázala odlíšiť, keby som s ním nejaký čas pobudla.
Vlastná skúsenosť je vlastná skúsenosť. :)
Ale častokrát to nevedia ani psychológovia.
Nedávno syn absolvoval psychologické testy profesijného zamerania, či tak nejako.
Robili to všetci deviataci kvôli výberu strednej školy.
Potom sme boli na pohovore, kde boli dve psychologičky.
A oni nevedeli, že má aspergerov syndróm a ani to nepostrehli.
Vyhodnotili ho ako cieľavedomého, komunikatívneho extroverta s nadpriemerným IQ a ako negatíva vyhodnotili to, že je bordelár :D a tvrdohlavý.
Podebatovali spolu, gymnázium odporučili s dodatkom, že si ho vedia predstaviť v diskusnom krúžku.
Nič viac "divného" na ńom nenašli. :)

Hm, to je zaujímavé - už som sa stretla s tým, že psychologické testy mnohé prehliadnu - sú to tiež len ľudské nástroje.

Príde mi v podstate prirodzené, že človek, ktorý sa má chuť podeliť o informácie, bude pôsobiť ako extrovert a bude mať IQ vyššie ako je priemer.

Tak syna pozdravujem;), máme niečo spoločné - ja sa síce na aspergerov syndróm necítim, lebo pocitový svet, myslím, zdieľam ako-tak s okolitým svetom - hoci občas mám pocit, že som nepochopená. Proste niekedy môže byť to nezdielanie aj na úžitok. Inak aj mňa takto zhodnotili kedysi na základnej a strednej škole, slušne som prospievala takmer bez námahy, no špatilo mi to práve to, že som bola hodnotená ako tvrdohlavá a bordelárka. Nie je tento tvoj syn blíženec? Aj keď, takto globálne sa to asi nedá posudzovať, lebo poznám aj puntičkárskych a extrémne pedantných blížencov. Aj tak si myslím, že je to taký minimálny handicap. Lebo život proste naučí poriadok časom každého, človek odkuká aj to, čo sám nemá v krvi, len to dlhšie trvá.
A ešte by som sa chcela opýtať - vidíš to nejako na jeho písme? Je rovné, s pravidelnými rozostupmi, s rovnakými odstupmi riadkov...alebo naklonené do zadu?
Nevieš náhodou, ako vyzerajú arkády v písmene m a n? Neviem si to predstaviť, čo sa pod tým myslí...

Môj syn je zas ambidexter, vraj pravý, skonštatovala to kedysi logopedička. Pozorovala som jeho písmo a možno to nie je toho priamym úkazom, ale s a z píše tak, že ich takmer nerozlíšim.
O grafológii by som sa jednoznačne rada dozvedela viac...