Ezoterika a záhady -
Katastrofa v roku 2012?
zasadne nepouzivam diakritiku lebo ma to zdrzuje lebo aj tak radsej hovorim ako pisem. nie je nad rozhovor kde odpovede mozu byt okamzite.tak sorry. diakritika.
z mojich slo ale nevyplynulo ze sa z mozgom stotoznujem ja sa ho snazim pouzivat tak ako ty tto by bol omyl toto len rozdiel moze byt v tom ci ho nemam svrknuty ako hrasok ako povedala Alžbeta svojej neveste Diane. chi chi.
diakritika - nevadí. ja zas neznášam stláčať shift. :D
Kvôli tomuto som si myslela, že sa s ním stotožňuješ.
Čo sa týka veľkosti mozgu, tak najmenší má asi Homer Simpson.
http://obrazky.4ever.sk/pozadie-na-mobil/najlepsie/kreslene/homer-simpson-130105
Alebo výrok z jednej rozprávky, kde tetka hodnotila Dorkynu hlúposť a povedala:
"Keby jej mozog sliepke do hlavy vložil, tuším by ešte hrkal." :D
a pekla temnoty sa ja nebojim .to co som si prezila so svojou chorobou bola temnota jak vysita a potvrdia to vsetci co ju maju staci sa len pozret na nasu stranku.neviem ake vacsie dusevne utrpenie by som este mohla zazit to je temnota lebo musis zit ,lebo na dobrovolny odchod nemas silu a odvahu.tak odo mna asi tolko ale velmi rada sa s tebou porozpravam ak bude zaujem z tvojej strany na stretnuti lebo otazky sa stale vynaraju. mozno mi povies nieco co priniesie svetlo do mojej hlavy a pochopim dosial nepochopitelne. jana.
nemam este silu na to aby som si uvarila lepsi gulas lebo stale musim pridavat len nestastne ingrediencie nic dobre ma nestreta.:)
A prečo si pre ňu vybral práve slová HARE KRSNA? Prečo nie AUM či ÓM? Prečo jej napríklad neodporučíš odriekať Šému alebo rovno dať si talit a tefilin a zájsť si do nejakej progresívnej synagógy? A prečo by nemohol prísť do úvahy aj rímskokatolícky alebo gréckokatolícky kostol?
Ako si dospel k tomu, čo je pre ňu správne? To ju tak dobre poznáš?
myslím, že rady sa majú dávať tým, čo sa pýtajú. nemusia byť prijaté, ale mali by byť akceptované v zmysle názoru. janka nemusí jantschiho názor prijať, kľudne s ním môže aj nesúhlasiť. ak sa podľa zlej rady zariadi, je to jej voľba, že sa tak chcela zariadiť, nie jantschiho. a vydať sa zlou cestou nie je až tak nesprávne, pretože min. zistíme, že nie je správna a aj to je viac, ako zostať stáť.
myslím, že sme tu preto, aby sme si tie rady dávali. podstatná je informácia. či? (možno je môj názor nesprávny a teraz sa dozviem niečo nové,,,)
-HEART-
Pravdu povediac, neviem, aký názor je správny, tiež hovorím iba na základe svojej skúsenosti. Ale v podstate môže byť, keď si niekto radu pýta, prečo by ju nemal dostať. Ale Janka si ju nepýtala. No a ak nám na niekom vážne záleží, neviem, či je také jednoduché poskytnúť dobrú a rozvážnu radu, ako to bolo v tomto prípade. Niekto má proste toľko zlých skúseností s ľuďmi, že ďalšie nepochopenie je preň záťažou, že potrebuje už iba pochopenie, alebo radšej nič. Stretla som veľa takýchto ľudí..
Moja najlepšia priateľka - povolaním psychologička - a zhodou okolností narodená v ten istý deň a mesiac ako ty a moon_sun_stars (do tretice všetko dobre:)) - mi rady odmieta dávať s tým, že pravda je v srdci a jej odraz sa môže dostať najďalej do mojej hlavy. Jej analytické sondy - otázky, ktoré sa ma zvyčajne pýta, sú nasmerované tak, aby som si sama odpovedala a našla niekoľko alternatív a mohla sa rozhdonúť podľa seba... Ešte aj keď som bola v strese a žobrala som o jej radu, aj tak ma odbila slovami, že psychológ rady nedáva, že dobrý psychológ iba sprevádza. Niekedy som ju preto síce mala chuť nakopať do zadku, ale keď sa hlbšie zamyslím, malo to svoj význam. Proste sa mi to osvedčilo...
Naučila som sa, že ani psychológ ani priateľky ani nikto nevidí do mňa lepšie, ako ja sama, a to ešte aj tak bývam občas dobre slepá. Ak človek nie je aktívny, ak sa nepýta sám seba, ak prestáva v sebe hľadať, k čomu pasívne príjímanie rád často zvádza, môže jeho vnútorný život upadnúť do pasivity, čoho výsledkom môžu byť depresie. To je asi najlešia cesta k sebapodceňovaniu, k pestovaniu nedôvery vo vlastné sily. Ak sa ponúknuté rady neosvečia, môže to viesť tiež k pocitom vlastnej neschopnosti a ja proste verím, že každý dokáže pomôcť sebe a druhému vtedy, keď sa-ho pochopíme..
Neviem to inak vysvetliť, takto to pociťujem ja, možno moja priateľka by to vysvetlila lepšie, ale, žiaľ, ona neobľubuje tento typ komunikácie...
V jednom článku, uvedenom v periodiku Neuro (IV. ročník), bola spomenutá istá psychologická štúdia (autorom článku je Ján Zach), výsledky ktorej dokazujú, že ľudia, ktorí pravidelne navštevujú kostoly, mešity či synagógy sú optimistickejší, menej depresívni a žijú v priemere dlhšie ako ich rovesníci bez vyznania. Všeobecne však článok hovorí o tom, že nejde ani tak o samotnú vieru, ako o to, že sa ľudia pravidelne stýkajú s inými ľuďmi a majú tak skorej možnosť nájsť si prijateľné priateľstvá. V tomto článku sa však písalo tiež to, že byť "nedepresívnym optimistom nie je vždy výhodou, preto by sme to ani s tým optimizmom nemali preháňať. Ako sa ukazuje, optimizmus je v samotnej podstate neurologickou poruchou."
Optimizmus je v uvedenom článku lekármi definovaný ako "neurologická porucha, alebo miernejšie povedané anomália, ktorá nám bráni zapamätať si nežiaduce informácie...A práve preto ľudia zabúdajú dôležité informácie, ktoré by ich prinútili vzdať sa nereálnych optimistických odhadov. Ide o nesmierne stabilný mechanizmus vnímania, ktorý ji mimoriadne odolný voči zmenám. Existuje však jedna pozoruhodná výnimka - ľudia s klinickou depresiou nevykazujú žiadne príznaky tejto kognitívnej poruchy, ako jediní vnímajú veci presne".Lekári tým chceli vlastne povedať, že pesimisticky vnímajúci ľudia vnímajú iba fakty, prijaté a dešifrovateľné zmyslami a ráciom.
Ako príklad tekéhoto pesimistického, ale vzhľadom k súčasnej svetovej situácii presného chápania je tu uvedený "depresívny" výrok Woodyho Allena: "Skutočnosť, to je staroba, choroba, bieda, osamelosť a smrť - aj keď si niekto pyšne vykračuje v značkových džínsoch." Spojenie depresívne vnímanie je tu však chápané ako pravdivé, neprikrášlené vnímanie čistej reality. Dotyčný režisér a herec ju vníma takto: "Viac než kedykoľvek predtým v dejinách stojí dnes ľudstvo na križovatke. Jedna cesta vedie k úplnému zúfalstvu a hlbokej beznádeji, druhá k vyhynutiu. Dúfajme, že budeme dosť múdri a vyberieme si správne."
Hoci W. Allen je z môjho pohľadu fimový génius, jeho názor nezdieľam podobne, ako nezdieľam odkaz autora čánku, ktorý sa v závere vlastne prikláňa k pochmúrnej realite bez ďalšieho pokračovania, a ktorá je redukovaná na zmyslové vnímanie a racionálne uvažovanie, považované za holú skutočnosť. Pre mňa je to stále len viditeľná časť pravdy.
Mozog síce obsahuje emocionálne centrá - amygdalá, ktoré v oblasti spánkového laloka spĺňajú funkciu uchovávania emocionálnej pamäti, ale tieto sa dajú monitorovať z oblasti vedomia.
Čo je vlastne to, čo nám pomáha k syntéze myšlienkových a emocionálnych pochodov, alebo k selekcii na hodnotné, užitočné atď..? Do vedomia sa dostávajú aj nevedomé energie, ktoré sa v priebehu života učíme rozpoznať a využiť pre svoj spoločenský rozvoj. Veriť iba tomu, čo vidíme a čo chápeme, to je redukcia skutočnosti na aktuálny stav našej spoločnosti a nášho vedomia. V podstate je to taká istá lož, ako žiť v ilúzii, lebo každá interpretácia môže byť chybná a každá informácia o človeku, o jeho emóciách aj raciu, je vždy len subjektívna (ľudská) a môže byť prenášaním deformovaná.
Viera versus rácio stoja vlastne na rovnakom princípe, na potrebe združovania, potrebe vzájomnosti, potrebe medziľudského citu, ktorý nie je len v nás, ale aj mimo nás. Rácio citovú potrebu vypĺňa trebars aj náklonnosťou k iným ľudským informáciám, viera to robí bezprostrednejším spôsobom - spája ľudí priamo prostredníctvom jednotného presvedčenia. Aj tak je to vždy len medziľudský cit, ktorý potrebujeme a ten nevytvorí žiaden mozog, nie je to v moci tela človeka, ale v moci ľudských duší.
Optimum medicamentum hominy homo est. (Najlepším liekom pre človeka je človek) Toto je jednotný základ.