INTERUPCIA

Bez tela ale clovek neexistuje a timpadem ani lidskost. Tak proc neustale nadrazovat nad telo neco o cem nic nevime, nevime - pokud jsme k sobe dostatecne uprimni.
I kdyz jasne, jsou lide co vedi a budou o tom presvedcovat ty ostatni aby ve svem tvrzeni nebyli sami jinak to ztraci smysl..zejo.

Mozna ted na chvilku zde ale brzy stejne zase vytahnes nejake tema obzalujici eu nato brusel gender istanbulskou smlouvu..protoze jinak nemůžeš. :-)
Nebot jedes ve sve svate valce svym zpusobem dal a dale stale vpred..kupredu leva. :-)
Neda ti to ver mi jsou to tendence.

Ale ty vôbec nemusíš reagovať na moje témy, alebo žeby jinak nemužeš? :-)

No vidis ze nevydrzis. :-)

ja neviem či sú ľudia ktorí o tom, čo píšeš niekoho presviedčajú

ak si myslel na mňa, tak sa len snažím ozrejmiť to nedorozumenie čo tu zjavne vzniká, nemám najmenšiu ambíciu meniť niekoho názor, či ho o niečom presviedečať, šak diskutujeme a "obzeráme" si rôzne náhľady -COFFEE-

Tú vetu si napísala Ty, doslova. Neuvedomila si si, ako vyznieva v tom znení, ako je napísaná.

Život je aj telo, ak sa o ňom bavíme z pohľadu človeka, v tele. Život môžem nazvať aj Vedomie alebo aj Duša. A už dlhšie hovorím, že nie duša sa vteľuje do tela, ale telo sa rodí do Duše prípadne do Vedomia....do Života. To je ale len taký môj osobný názor.
Hanka ma minule upozornila, že niečo také povedal aj Jung, neviem už presne, ako to bolo :)

Píšeš asi niečo v zmysle, že ak človek tak neľudsky, z takých rozmarných dôvodov zničí život iného človeka (hoci aj svojho dieťaťa či vývojový plod), tak nielen že koná neľudsky, snaží sa zmariť vyšší plán a to telíčko sa bude musieť zrodiť zas, inej žene, niekedy inokedy a tak človek z pozície konania človeka vlastne zlyháva a nechápe, že len predlžuje cestu k....k čomu? K návratu k Bohu možno.
Neuvedomuje si, že takýmto konaním ide sám proti sebe.

To je pohľad človeka, ktorý je asi presvedčený, že mu ide o to vyššie hľadisko a súcit voči iným bytostiam je určite v poriadku a veľmi vítaný, dokonca aj vzácny.

Ovšem táto snaha vyplývajúca z dobrej vôle, no hlásajúca zároveň, že život nie je telo je vyhlásením proti svojej snahe (proti svojmu vyhláseniu vlastne), keďže to telíčko je tak dôležité v celej tejto snahe.


Z vyššieho pohľadu bez súdenia ide o proces, ktorý je nevyhnutný.

No dobre, kapitáň povedal, že nevydržím, tak nech má pravdu, poteší ho to. :-D

Odpoviem ti, lebo cítim ústretovosť.
Život nie je telo... znamená pre mňa, že telo je fyzickým vyjadrením života, takého aký je, neprerušený, neprerušitelný, len dočasne materializovaný, ale na živote ako takom to nič nemení, že si vzal dočasne hmotný výraz, nástroj na inú formu poznávania. Život nemožno zabiť, tým že sa zničí telo, zo života nemožno utiecť ani nikoho vypudiť s predstavou úľavy, že smrťou tela sa niečo vyrieši.
Telo je chrám, do ktorého smieme vstúpiť a malo by to byť s posvätnou úctou. Pretože je to darované. Nie je to špinavá košeľa, ktorú treba dať zo seba čo najskôr dolu.
Keď si spomenula mníšky, ktoré nepodali chorému utišujúci liek, z môjho pohľadu to boli ľudia bez súcitu, ktorí si nectili Boha. Dá sa to povedať aj jednoduchšie, boli kruté. Tento pokrivený názor na existenciu tela nezdieľam.
A čo sa stane so životom, ktorý nemohol pokračovať z rozmarných dôvodov egocentrického človeka, neviem čo sa stane, nepremýšľam nad tým, či bude musieť hľadať iné telo, inú matku, toto mi príde nepodstatné. Pre mňa je to zločin proti Bohu, proti tomu, z čoho skutočne pochádzame a čím sme.

Keď sa mi narodil druhý syn, stretla som v pôrodnici známu. Bola v 20 týždni tehotenstva a pre fatálne vývojové chyby dieťatka musela podstúpiť potrat. Celé týždne som pri myšlienke na nich plakala, sama som mala zdravé bábätko, ale plakala som. Nad ženou, ktorú som poriadne nepoznala a nad dieťaťom, ktoré som nikdy nevidela. Človek sa svojej človečiny nezbaví, môže ju iba umŕtviť, znecitlivieť, niečim prekryť, hoci aj prešibanými rozumovými dôvodmi. Ale nezbaví sa jej. Niekde v základe to stále je a bude. Hoci si tisíckrát povie, že všetko je nevyhnuté tak ako sa to deje. A hoci vie, že je to pravda.

Keď pochopíš, čo je smrť, prestaneš sa ňou dojímať.
Problémom je utrpenie a to sa deje živým.

Nerozumiem ale jednej veci - prečo si plakala nad ženou, ktorú si poriadne nepoznala a nad fatálne poškodeným plodom, ktorý nedonosila?
Dalo by sa to nejako vysvetliť, čo bolo spúšťačom toho plaču?
Rád by som to pochopil.

Až zakúsiš skúsenosť ženy, matky, tak pochopíš. To sa odpísmenkovať nedá. :-)

Kapitan ti tvou ideologii pravdy a lasky schvaluje. :-)

Len vieš....nemysli si o každom, kto sa hneď nerozplače pri stretnutí s takou ženou, že je necitlivý, nevnímavý, môže takým byť, ale aj nemusí.

Iné skúsenosti iných ľudia formujú tiež, možno inak ako Teba a tí ľudia môžu nahliadať na tú ženu síce empaticky a chápať ju, no plač už u nich nevyvolá, nie je to opakujem bezcitnosť vždy u každého alebo nevšímavosť.

Ja to určité prijatie práve života, ktorý nie je vždy podľa našich predstáv, ako by to malo byť. Života so všetkým, čo prichádza.

Všetko sa dá nejako opísať.
Myslím, že je v tom zakomponovaný najmä pud.
Žena je naprogramovaná na množenie a pokiaľ nemôže toto svoje predurčenie naplniť, je veľmi nešťastná.
Ty, ako empatická osoba, si sa vcítila do jej kože a prišlo ti ľúto samej seba v jej situácii, keby si nemohla svoj rozmnožovací program naplniť.

To je myslim si velmi presny popis.
Samice pak v ramci tohoto pudu obrazne jde a zakousne jine zvire nebo mlade aby nakrmila ty svoje.
Kazde z techto mladat pak klade na sve okoli stejne nekompromisni pozadavky na zajisteni potreb a dalsi vlastni reprodukci. A toto podlehani nekompromisnimu zivotnimu pudu je pak zakladem pro pachani vseho zla v ramci konkurencniho a teritorialniho chovani. Matky plodi dalsi a dalsi vojaky aby jedni utocili na druhe treba i pod zaminkou exportu miru expanzi a dominovali nad ostatnimi. Nebot tak veli pud, coby hlavni zivotni princip.
Taky nazor.

Možno je za tým túžba po láske.
Pri vzťahu ženy a jej dieťaťa je túžba človeka po láske možno najbližšie k jej dosiahnutiu.

Hrabeti dnes som prišla na to, koho mi tvoje názory pripomínajú. Film spaľovač mŕtvol s Rudolfom Hrušinským. Len malý uryvok z neho, celý som nenašla:
https://m.youtube.com/watch?v=JJ5nuJHj-MU

Hmm to mi přijde jako ideologizující fanatický postoj.
Stejnětak by se to dalo vidět i obráceně.
Jenže rozdíl mezi hrabeti a tebou je ten, že tobě nikdo takové dehonestující fašizující pohnutky nepodsouvá.
Mohla by jsi se nad tímto faktem možná zamyslet.
Je to hodně?

Jeho (hrabetiho) nazory, reakcie a odpovede plné očakávania až oslavovania smrti mi propomenuli tento film. To je všetko. Ja mu nič nepodsuvam. Ak by som mala tvoje myslenie, tak by som mohla o hrabeti povedať, že on nám tu podsúva svoje myšlienky, ktoré som taktiež možno mavala pred rokmi v čase hľadania vyslobodenia z utrpenia.... Chcelo to veľa meditácií, aby človeka takéto myslienky opustili a veľa viery a sebalasky a lasky a empatie.... Nakoniec podľa hrabeti nič nie je zlé, ani fašizmus, ani vraždenie novorodencov, su to len spôsoby ako sa oslobodiť, veď smrť je len vyslobodenim od utrpenia. Zvláštne, že teba sa to dotklo. Samozrejme nemala to byť urážka, ak to tak pochopil, ospravedlňujem sa.

Čo je to vlastne smrť?
A kde ju podľa teba oslavujem?
Je nenarodenie sa smrť?
Potom by sme asi mali začať bojovať za práva nikdy nepočatých detí.
Ako k tomu prídu tie nebohé deti, ktoré nikto nepočal? A že ich je.....

Zakazovanie, reštrikcia sú kontraproduktívne. Tlak vytvára protitlak.

Trpezlivá výchova. Dobrý vzor. Morálne autority.
Kultivácia, príprava pôdy, sejba, zavlažovanie, ošetrovanie, úroda, zber, hojnosť....