Voľný pokec -
Skoda tohoto webu a hlavne fora...najdise.cz !@$*$@$*@$&
A co sa tyka "od zvieratiek zakodovany zvyk oznackovat si teritorium" - tak my predsa patrime a sme sucastou prirody - takze sa netvarme ze nie.
Preco by sa inak vytvarali napriklad aj hranice statov - azda to nie je prejav ochrany svojho teritoria?
S týmto sa úplne stotožňujem. Často vidím, ako môj malý syn prevezme moc vďaka tomu, že ma vyhecuje ku zlosti a kriku. A keď vidí, ako sa dokážem vytočiť, uvedomuje si aj moc nado mnou, hoci si ešte neuvedomuje, že keby som zostala pokojná a vydlabala sa na veci, moc by stratil, ale zbrojil by pokojom proti sebe.
Takže netreba tiež zabúdať na ľudský faktor. Videla som teda už aj väčších duchovných pánov, ktorí zlyhali správaním, keď mali napr. bolesti. A to som bola pár ráz veľmi prekvapená, keď som videla, ako sa dokážu správať chorí ľudia..tam masky padajú.
Keď sme sa pár ráz nestihli v práci 12 hodín napiť a vymočiť, taktiež sme po sebe štekali, ale len preto, že sme nemali uspokojené základné biologické potreby. Sme proste ľudia a ten močový mechúr máme.
Posledne som sa napr. pohádala s kolegyňou, lebo prišla skôr z PN a nebola ešte celkom fit a vybíjala si na mne nervy akoby som bola vrecko s pieskom. Väčšinou som sa povznášala, aby bol pokoj a kľud, ale keďže sme už dlhú dobu ťahali, lebo tých chorých bolo viac, tak sa to odo mňa odrazilo a pani kritička dostala šupu vlastným bumerangom (aj to je zákon, že akcia spôsobuje reakciu). A tiež by som ju určite celkom inak chápala, ale aj ja som bola chorá, kašlala som a cítila som sa nevyspatá..atď..Nemôžeš vedieť, prečo je v ľuďoch nervozita a prečo sú niektoré reakcie búrlivejšie ako iné. Niekto má možno oveľa viac pohody a tak, prirodzene aj pokoja,ale u niekoho sa jeden stres a nervozita môžu podpísať pod druhý.
Pravda je taká, že väčšina z nás nežije v žobravých reholiach, tie boli, zdá sa mi, ešte za Márie Terézie zrušené a nie sme ani théravádske spoločenstvo mníchov a mníšok, nežijeme z milodarov, ale na chlebík si musíme zarobiť, takže rozjímať a nechať sa mlátiť obuškom, nám pripomenie ďalší zákon, a to zas len, že pasivita nás na ceste neposúva, ale prináša smrť.
Vím,že jsem tu jen chviličku,ale dovolím si s Tebou v jednom nesouhlasit,myslím,že prázdnota a Nicota se může zmocnit jen těch,kteří mají prázdná srdce.Pokud má člověk srdce otevřené dokáže ho mít otevřené pro ty,které na své cestě životem potkává.Jednou jsem četla povídku,nevím už od koho,ale bylo v ní asi toto.
U jedné moudré ženy se zastavil muž a při rozhovoru se jí svěřil,že se stěhuje do jejího města a že jediné co je mu líto je,že tam kde bydlel měl spoustu přátel a v novém místě nikoho nezná.Ta žena mu odpověděla,pokud jsi měl přátele tam kde jsi byl,najdeš je i tady.
Další den se u ní zastavil další člověk,který jí řekl,že se k nim do města stěhuje a že je rád,že se zbavil těch kteří v minulém místě bydleli kolem něho,že byli zlí a hádaví.
Ta žena řekla,pokud jsi v minulém místě nacházel jen zlé lidi najdeš takové i tady....
Myslím,že záleží na každém z nás na našem náhledu,zda v nových lidech kolem sebe nacházíme obohacení,nebo nicotu.
Vidíš, moje skúsenosti zasa sú, že čo neustojíš, to k tebe nepríde - samozrejme, obrazne povedané. Zažila som ľudí, ktorí boli skutočne na výške, ale na kolená ich väčšinou zrazila pýcha. A schopnosti sa im už nikdy nevrátili, nech boli potom hoci najsvätejší. Ale to sú samozrejme moje skúsenosti.
No, chýbajú ... ja som zvyknutá na tie, na Skype :)
Napsal si to moc krásně, já bych si s tím ale hlavu příliš nelámala. Jsme duše, které se stále učí, kdyby tomu tak nebylo, nebyli bychom tu. Právě na těchto vyhrocených situacích se nejvíce učíme, protože kdybychom v sobě necítili zlobu, vztek, strach a podobně, neměli bychom potřebu něco měnit. Takže to, že jsme se na vás z najdise takhle vrhli, bylo vlastně dobře, něco nás to naučilo o nás samých a to na obou stranách. Víš, co já už jsem v sobě objevila temných stránek tímto způsobem? Člověk si sám o sobě utváří spoustu iluzorních představ a o druhé se většinou zajímá víc než sám o sebe, takže pak bývá dost překvapený, když za tu oponu nakoukne.-SHINY-
Malo by sa dačo účiné vymyslieť. Napríklad sturenosprchovací smiley a ban na celý deň, kým nevychladne ... ale to aj na najdise :D a povinne -LOL- hihi, viem si predstaviť ksichtíky niektorých "obliatych" ľudkov ... by sa im kecy v hrdle zasekli-LOL-
Mne sa zdalo, že Jožko nám mal v úmysle pripomenúť vyšší filozofický a duchovný nadhľad, ktorý v svojom príspevku normoval jedným univerzálnym zákonom a my sme ho podľa neho prekročili. Tiež sa za to nehnevám, ale toto je môj dojem. Ak som to zle pochopila, nič sa nedeje, nejdem si teraz vymýšľať nejaké alibizmy, ale ten pocit, že to myslel práve takto, vo mne zostal. Možno ide len o rozličné vnímanie duchovnej stránky človeka, nakoľko skôr skôr vnímam veci tak, že počnúc pochopením ľudskej podstaty, ktorú človek má, začína narastať božský rozmer. Nie krivením úst a nosa. Mne moralizovanie príde úzkoprsé, nakoľko berie do úvahy len zásady, filozofie, vysoké ideály a nie celistvého človeka, ktorý má okrem duše a vysokých citov aj amygdala, mozgové centrá pre emócie. Takéto moralistické teórie len trochu inom prevedení som ako decko počúvala v kostole, kde človek-robot musel sedieť ako paralizovaný, lebo inak to bol nevychovanec. Našťastie dnes mi to tam už až také nepríde a aj tam z toho moralizátorstva čo-to upustili.
A tiež si vždy hovorím, že každý človek mi stojí za to, aby som mu povedala, čo si myslím, lebo ja verím, že v prvom rade schopnosť vyjadriť sa bez strachu a priamo integruje v sebe možnosť rastu, lebo človek dostáva protireakciu. Preto mám radšej, keď mi niekto nemaže med okolo huby (pardon za výraz), lebo potom mám z toho pocit, že tomu človeku ani za úprimnosť nestojím alebo že ma ten dotyčný pokaldá za niekoho s nedostatkom sebauvedomenia a sebarflexie.
