Voľný pokec -
Jak reagujete na nevoli či jízlivé poznámky okolí, když se "vymykáte"?
Ona | 5.10.2012 23:10
Ja si obvykle tiež nedám hovoriť do mojich vecí a dotyčných ľudí buď "usadím" mojimi argumentami v ktorých sa obhajujem, alebo im napadnutie vrátim a keď neprestávajú mať proti mne poznámky, tak som pri tom strašne sarkastická - takže zožnú posmech, ale najčastejšie vec ukončím tým, že všetkým pripomeniem, že žijeme v demokratickej spoločnosti a o mojich veciach si rozhodujem ja, a bodka - potom už s nimi na túto tému nereagujem. :)
neznámy | 9.10.2012 14:03
;) no to je to "riziko povolania", keď sa človek otvorí viacerým prúdom či názorom, že sa v tom stratí ten jeho...
Mne sa to veru stávalo (a niekedy aj stáva) s neptúnom na ascendente, že tá vnútorná stabilita zakolíše a keď počúvam druhých, nechám sa uniesť do vzdialených zemí, alebo aj odviesť k celkom inej téme. Ale to viac-menej vtedy, keď nemám v určitej oblasti vytvorený nejaký pevný názor a ani ho tam nejak nepotrebujem mať. A takých oblastí je v podstate dosť.
Tak keď som bola "menšia" (vekom aj vzrastom-LOL- ), tak som mala vo zvyku viac-menej druhým kývať súhlasne "áno, hovoríte pravdu", aby som mala pokoj od prednášok, ale potom som sa postavila a šup ho - hlavou proti múru, urobila som si po svojom. Tak som aj narobila celkom slušný kopec prešľapov a naučila som sa poradiť sa s druhými. Teraz oproti detstvu skôr dokážem zmeniť názor aj poslúchnuť radu druhých, ak sa niekde cítim neznalá a nerútim sa dopredu ako traktor. A ak už naozaj nemám v úmysle čosi meniť, tak si radšej vytrvalo stojím za slovom, opakujem, počúvam, opakujem - ak som o niečom naozaj presvedčená.
U niektorých ľudí, ktorých poznám v okolí to bolo aj opačne - ako deti počúvali dospelých na slovo a teraz v dospelosti sú majstri svojho presvedčenia a nedajú si to svoje vziať...
Mne sa to veru stávalo (a niekedy aj stáva) s neptúnom na ascendente, že tá vnútorná stabilita zakolíše a keď počúvam druhých, nechám sa uniesť do vzdialených zemí, alebo aj odviesť k celkom inej téme. Ale to viac-menej vtedy, keď nemám v určitej oblasti vytvorený nejaký pevný názor a ani ho tam nejak nepotrebujem mať. A takých oblastí je v podstate dosť.
Tak keď som bola "menšia" (vekom aj vzrastom-LOL- ), tak som mala vo zvyku viac-menej druhým kývať súhlasne "áno, hovoríte pravdu", aby som mala pokoj od prednášok, ale potom som sa postavila a šup ho - hlavou proti múru, urobila som si po svojom. Tak som aj narobila celkom slušný kopec prešľapov a naučila som sa poradiť sa s druhými. Teraz oproti detstvu skôr dokážem zmeniť názor aj poslúchnuť radu druhých, ak sa niekde cítim neznalá a nerútim sa dopredu ako traktor. A ak už naozaj nemám v úmysle čosi meniť, tak si radšej vytrvalo stojím za slovom, opakujem, počúvam, opakujem - ak som o niečom naozaj presvedčená.
U niektorých ľudí, ktorých poznám v okolí to bolo aj opačne - ako deti počúvali dospelých na slovo a teraz v dospelosti sú majstri svojho presvedčenia a nedajú si to svoje vziať...
Stránka:
Počítam horoskop...