Ľudská duša -
Odpor vs. nenávisť
Zabil vůbec Himmler někoho vlastníma rukama?
Fromm dal Himmlera do škatuľky análne-hromadiaci, satistický, autoritatívny charakter. Paradoxne, k podriadeným sa správal autoritatívne-otcovsky, pričom sám sa podroboval otcovským vzorom ( viď. autoritatívny otec).
Vyžíval v tom, že ovládal, pokoroval a ničil ľudí. Závidel im ich schopnosť žiť naplno, čo sám nedokázal.
S takýmto psychickým nastavením ho upaľovanie bosoriek muselo veľmi vzrušovať.-NOSMILE-
Ak si dobre spomínam, máme v horoskope podobne postavenú, silnú lunu, v 8.dome v konjunkcii s Lilith. A ty svoju matku vnímaš úplne odlišne ako ja.
Ale mám pocit, že podobne, naplno a zodpovedne, pristupujeme k materstvu. Aj keď inými výchovnými metódami, ty neautoritatívnejšie a slobodomyseľne, ja konzervatívnejšie a tradičnejšie (kozoroh-PUH-). Ale ten princíp luny je tam podobný. Máš dieťa a snažíš sa, v rámci schopností a možností, z neho vydolovať to najlepšie. Je to jednoducho poslanie.;)
Ale „Satan“ nepotrebuje popri sebe iné modly. Nacisti katolíkov iba využívali, tie ideológie sú nezlučiteľné, najkonzervatívnejšie kresťanstvo a neo-pohanstvo.
Je zaujímavé, pre porovnanie, že kým predmetom Himmlerovej deštruktivity boli živí ľudia, Hitler sa vyžíval v ničení ľudí aj miest. Megalomanský staviteľ túžil vystavať spolu so Speerom Berlín, a zároveň túžil zničiť konkurenčný Paríž. Fromm dáva Hitlera do škatuľky "nekrofília".
Títo diskusia je o nenávisti. Nacisti sú stelesnením praktikovania nenávisti. Nenávisti, ktorá bola nazhromaždená, potlačená pod povrchom a potom vybuchla veľkou, ničivou, nekontrolovanou silou.
Ďalší veľký psychológ, C.G. Jung o tom písal v rámci teórie o kolektívnom nevedomí. O tieni nemeckej duše, ktorá bola pokorená a ponížená Versailleským mierom a jeho následkami. Na svetlo sveta tento barbarský, pohanský, starogermánsky tieň vytiahli nacisti. Poslúžil na rehabilitáciu podupaného sebavedomia. Také má Jung vysvetlenie pre to nevysvetliteľné kolektívne poblúznenie, ktoré ovládlo taký kultúrny národ, akým sú Nemci.
http://www.osel.cz/4049-nas-mozog-ukryva-specificky-obvod-nenavisti.html
Vzpomínám, jak dr.Plzák vyprávěl o ženě, které se při vyslovení expartnerova jména - byli rozvedeni deset let - zvedl krevní tlak.
Ovšem neznamená to, že každý musí pociťovat nenávist.
Prosím tě, omluva za vykročení z tématu - když jsi psala o Luně v konj. s Černou lunou - zajímá mě,zda a jak tu konjunkci vnímáš, či interpretuješ.
„Amo et odi“ je Vodnárkin šarmantný žart. :) A ja som možno v záujme živosti diskusie preháňala. Žijem v láskyplnom vzťahu, sem tam nejaké Taliansko, no čo už ... Nikomu nerobí dobre, ak v sebe živí nenávisť. Ale rovnako škodlivá je potlačená negativita (a nemusí to byť iba nenávisť) ako súčasť tieňa.
Pýtaš sa na moju Lunu. Je v konjunkcii s Lilith a dokonca aj so Selenou. V 8.dome v býkovi, najvyššie položená planéta môjho horoskopu a zároveň Hyleg. V sextile na MC a v trigóne na Slnko na IC. Silná luna, hlavný princíp v mojom živote, ale nebolo to vždy tak, musela som k tomu dospieť.
Nikdy som nepripisovala veľkú pozornosť Lilith, skôr prevládala skepsa. Ani neviem, ako tú trojkonjunkciu mám vnímať. Mám vraj veľmi rozvinutú ženskú stránku a málo mužskú. Vraj som silná žena, čo v mužoch vyvoláva strach. Tiež to nebolo vždy tak. Žeby to robila tá Lilith? Neviem, veľmi neriešim. :);)
Já si s Lilith vůbec nijak nerozumím, žádné vyčtené vysvětlení mi na ni nepasuje, ale možná je to konjunkcí s Plutem, že se "sjely v jedno"...
S tím vším, co píšeš o negativitě a škodlivosti jejího potlačování, souhlasím, já mám tohoto divokého marse, takže slovem nebo písmem jsem nemilé pocity řešila hned a až příliš radikálně. Vztahy jsem měla láskyplné, i plné itálie. Možná, že nepociťovat nenávist může být součástí stínu? - Svůj stín znám...
Amo et odi - nemusí být jen šaramantní žert (nemluvím teď o Vodnářce), viděla jsem takové vztahy, psychologové tam nacházeli masochistickou vlohu, někdo tam může vidět romantické drámo...;)
A tak mi napadlo, že to Odi et Amo je porucha príjmu lásky, podobná bulímii.
Bulimička najprv do seba dostane obrovské množstvo potravy, ale nerobí to ako gurmán i keď ide o to isté, vášeň a slasť. Gurmán si to užíva, je pomaly v kľude, je vyrovnaný a v pohode, jedlo v ňom nespôsobuje pocit viny. U bulimičky áno. Bulimička trpí už keď konzumuje a následne trpí, keď to vyvráti.
Niečo na jej príjme potravy je choré a nie je to z tela, je to z duše. A je v tom utrpenie.
Podobne Odi et Amo. Keď nenávidím, odvraciam sa od toho pocitu slasti a ubližuje mi to.
Ako tak píšem a premýšľam v analógiách, všimla som si to slovo, vina. Cítiť sa vinný.
Ono s tým naozaj súvisí. Hm. :)
No a čo som vlastne chcela povedať, je že pokiaľ sa toto prijímanie lásky nezvrháva, nevyvrháva cez deštrukciu, tak až vtedy môže sila lásky skutočne a zdravo existovať v plnej sile aj v človeku, i keď dokonalá ľudská láska neexistuje. Ale aspoň nemusí byť deštruktívna.
Dokonalá Láska sa ale aj tak poznať dá a to je fajn. :)
Aj mne ešte ostáva dovariť polievku. :)
Všetko čo sa deje, sú len rôzne variácie toho istého podľa úrovne hustoty hmoty, alebo inak, prejavu energie. Od úplne hrubej, až po takú čo sa už zdá byť duchovnom.
Zase filozofujem, insomnia ma pošle do introspekcie. Variť treba. -YES-