obeta

Suhlasim s tebou. Na ziadne stupne vyvoja duse neverim, preto mam rad zapadnu astrologiu kde nic take neexistuje. Ziadne cakry a podobne ... Mam dost skatulkovania ludi a vertikalnych struktur okolo seba, nepotrebujem hierarchizovat aj vnutro cloveka. Ten ci onen ma malo cakier pojde do kanalu ...

poznať, rešpektovať a hlavne milovať samu seba, takú aká som.... , tak to sa dá jedným slovom pomenovať SEBALÁSKA

to budú tie nánosy asociácií a návykov, naučených vzorcov a predsudkov, ktoré nám bránia vidieť a vnímať slová (hlavne tieto abstraktné výrazy) aspoň ako tak rovnako a čisto :)

vlastne vôbec nechápem prečo sa slovo sebaláska stalo niečím nežiadaným a negatívnym, ale ako sa tak nad tým zamýšľam, nie je to moc dobre, že sa nám vidí že dobrý a správny sme ak sa vieme obetovať a ak netrpíme sebaláskou

mať rád sám seba sa stalo automatiky prejavom egoizmu
neochota obetovať samého niekomu či niečomu sa stalo automaticky prejavom egoizmu

a tak sa nám dokola deje to že sa cítime zle ak poviem NIE (lebo ostatní nás za to odsúdia) a ak vyhovieme iným, či sa prispôsobím situácii, ktorá je v rozpore s našou vlastnou individuálnou podstatou v danej chvíli, tak sa cítime rovnako naprd

sebaláska nie je synonymum pre egoizmus
rovnako ako obeta nie je synonymum pre osvietenie

vzniká tu z toho nejaká prekombinovaná debata
a pri tom je to tak jednoduché
ak sa človeku podarí milovať a rešpektovať seba samého takého aký je, a chovať sa sám k sebe s láskou a rešpektom, všetky ďalšie polemiky o obeti sú nepodstatné, lebo v tom momente dokáže rešpektovať a milovať i ostatných
a niektoré naše rozhodnutia sa síce naozaj môžu ostatných bolestivo dotýkať, ale zodpovednosť za svoje rany a to ako s nimi narábame si nesieme každý sám, nie sme povinný sa obetovať a nik to od nás nemá dôvod očakávať

no ale potom to už nie je obeta, ale vlastné rozhodnutie, lebo chcem...z lásky chcem niekomu niečo bez očakávania poskytnúť/urobiť/dať. nerobím to preto, lebo to ten druhý odomňa vyžaduje, alebo že to vyžaduje myslenie spoločnosti a ja chcem byť tá dobrá sama pred sebou a robím, ako chcú druhí a nie ja, aby som nakrmila svoje vlastné ego, že aká som ja len svätá...alebo na vysokom stupni vývoja, že viem splynúť s jednotou! mne sa veru so žiadnou jednotou splývať nechce, ešte tak s prírodou, sama so sebou alebo s niekým z koho ide niečo iné ako vlastná dôležitosť.
ale znie to super, že splynúť s jednotou, ale nemyslím, že je to možné v tomto svete a v tomto štádiu vývoja ľudstava. tak sme sa tuším zhodli, len som to dala inými slovami :D
no, idem sa radšej najesť, toto mám asi z hladu -YUMMIE-

presnééééé -THUMBSUP-
SEBELÁSKA je absolútne v poriadku, ako môžme milovať druhých, ak nemáme radi seba a lásku si potrebujeme dokazovať láskou druhých...
ak niekomu nevyhoviem a neobetujem sa pre neho, lebo to tak cítim, nechcem mu ublížiť, len nechcem ublížiť hlavne sebe. sme si predsa všetci rovní ;)

to je vsetko o chapani pojmu a nevidim to osobne ani vyslovene ako rozhodovanie ked to ide z cloveka automaticky....ja obetu nechapem ako vzdanie sa niecoho na ukor druheho, to je to, teda nechapem to ako taky pocit.....preco by to nebolo mozne? myslim, ze taky clovek vobec neriesi v akom stave je spolocnost a zije si svoj zivot bez ohladu na vsetko ostatne, na akekolvek materialno....a tak, no tiez sa pojdem najest :D

tak nejak....vyvoj, dusa, zmysel zivota, karma a myslime si, ze vieme ako svet funguje...a stale sme pritom aj tak hlupejsi ako si myslime :)

Hanka, Eva: Presne tak. Tato debata sa bohuzial zmotala tym smerom ze sa treba rozplyvat a davat sa lebo to je vyssia forma cohokolvek. Pritom o obetovani sa by sme mali hovorit vtedy ked niekto v nasom okoli trpi a my sa rozhodujeme ci prebrieme cast jeho tarchy na seba. Ci tak spravime alebo nie nevypoveda nic o nejakej vysske duse ci o vyvoji ja. To je podla mna blud. Prave schopnost vyvazene mat rad seba aj druhych a nepodliehat egoizmu ani rozpustaniu sa vypoveda o nasom osobnostnom vyvoji (duchovny vyvoj prenecham tym co na dusu veria). Ked sa niekto rozhodne opatrovat choreho blizkeho zasluzi si respekt a podporu ale netreba to idealizovat. Mozno to robi preto lebo ma sam potrebu s tym clovekom byt v akomkolvek stave sa uz nachadza a to moze byt jeho vlastna egoisticka tuzba, ziadna vysoka laska.

Klobuk dole Hanka, roztala si gordicky blabluzol.-BOW-:)

-THUMBSUP-

-THUMBSUP--BYE-
pravdu povediac nerád používam slovné spojenie duchovná úroveň pretože to nie je uzučká stupnica na teplomery a porovnávanie sa je vrcholne neduchovneého charakteru. úroveň používam len ako relatívny pojem, pretože určitá úroveň niekde existuje

udělat něco protože to druhý vyžaduje nebo že to vyžaduje myšlení společnosti je oběť?
já to vnímám jako přizpůsobení se...nebo vypočítavost...nebo strach...
nebo třeba i jako tu "sebelásku", protože když něco neudělám nebo udělám, musím přece čekat nějakou odezvu ; ) (třeba takové nevědomé oběti ze strachu sama o sebe)
a být uvězněný v takovéto sebelásce mi přijde mnohdy větší peklo, než přiznat sobě menší důležitost ve prospěch něčemu většímu, co nás přesahuje...

člověk přeci může zneužít všechno...to je v lidech : )
a ono co jeden nazývá obětí může být občas i obyčejná lidská blbost:D

-LOL-...-FLOWER-

zjavne si každý pod slovom obeť predstavuje to svoje, akú energiu si počas svojho života k tomu priradí prežitím vlastnej skúsenosti a dá tomu názov. niekto v tom vidí ako píšeš vypočítavosť, prispôsobenie, strach, vlastné výhody atď. je fajn, že sme si tu takto krásne všetko rozdefinovali a rozpitvali, názory všetkých mi pomohli pochopiť zase kúsok z toho, čo som pochopiť chcela a kvôli čomu sem vlastne chodím. myslím, že všetci hovoríme o tom istom, len to nazývame inými slovami, takže to moje pluto v konjukcii na slnko nebolo nakoniec o obete, o tom je neptún v kvadratúre na môj neptún, ale o sebahodnote, sebeláske, nakoľko mám slnko v druhom dome. v skutočnosti ju asi tú sebelásku nepoznám a preto sa okolo nej stále motám, lebo keby si si s ňou tykala, tak nepotrebujem k tomu toľko sebatýrania a pitvania a potvrdzovania od druhých, že to čo vidím a cítim je to, čo mám vidieť a cítiť. jednoducho by som s ňou bolo stotožnená a akceptovala by som samú seba takú aká som.
hanka: -BOW--FLOWER-;)

v religionistickém slovníku mě zaujalo, že se o oběti mluví významově i jako o nabídnutí (offering), které je chápáno jako nadřazené pojmu obětování (sacrifice)...
co takhle zkusit se na to podívat v i této rovině? pak to otevírá další dveře... také se ptejme, co obětovat, kdo obětuje, komu, za jakým účelem... co napadlo mě:

nabídnout sebe - sobě samému (potažmo svému životu)

zaujímalo by ma len, čo majú spoločné čakry s vývojom duše ..

-THUMBSUP- tento tvoj príspevok sa mi veľmi páči:)
V každom konkrétnom prípade slovo obeť naberá iné konotácie, takže snahy o všeobecné vymedzenie pojmu sa môžu v odlišných súvislostiach míňať účinkom.

Po založení témy som išla písať príspevok o tom, čo si myslím, že je obeť/obeta, lenže skončilo to predlhým elaborátom, ktorý som ani neodoslala, lebo som omylom prekĺzla k iným pojmom, ku ktorým má toto slovo blízko alebo sa s nimi v určitých prípadoch spája. Nakoniec som zhodnotila, že niektoré významy slov presnejšie vymedzuje až kontext, nedajú sa zovšeobecniť. Pohnútky k rôznym typom správania sú niekedy ťažko identifikovateľné aj pre samotného konateľa. Asi preto by bolo zbytočné dohadovať sa, akého atribútu by slovo obeta malo byť oprostené, aby obeta bola obetou.

Iný významový odtieň bude mať slovo obeta v náboženskej symbolike a iný význam v oblasti rodiny, keď trebars rodič obetuje čosi dieťa.
Podľa mňa sa slovo obeta odvíja najmä z náboženskej symboliky, kde sa vzťahuje najmä k slovu dar. Je to akoby vyšší level slova dar, pretože okrem toho, že sa dáva niečo z lásky, dáva sa zároveň niečo, čo je aj pre samotného človeka veľmi cenné, nenahraditeľné a často nenavrátiteľné.
V kresťanskej tradícii význam slova obeta odkazuje predovšetkým na Ježiša Krista, Božieho syna, ktorý prišiel na zem ako obyčajný človek, žil ako obyčajný človek, prežil bolesť a utrpenie, odpustil krivdu a hriech v zmysle darovania vedomia o existencii hodnôt nadpozemského života a možnej nápravy ľudstva. Je tu prítomné aj dúfanie a viera v premenu hodnôt, no pozemské ľudské očakávanie je tu prijaté. Keď tak uvažujem, darovanie svojho tela tu splýva so zmierením a prijatím takej prítomnosti, aká momentálne je, nakoľko vopred neexistuje nijaká záruka, že sa niečo naozaj zmení.

Tak já jsem se rozhodl, že dneska nebudu filozofovat, ale jenom trapně a líně házet smajly:D
Takže: -THUMBSUP--FLOWER- (tenhle druh myšlení je mi prostě blízký)

tiež ma napadla aj takáto súvislosť obete, ale vzdal som sa nakoniec príspevku, vymazal som to včas, lebo si myslím, že to je svojim spôsobom nad moje chápanie, hoci to neodcudzujem. v duchovných systémoch sa pred jedlom modlí, ďakuje sa za jemnú energiu - pránu, ktorá udržiava život a potrava aj vegetariánska je pre duchovne vnímavejších obetovanie. jedlo predstavuje obeť a slovná podobnosť so slovom obed zrejme nebude náhodná.

Z akeho uhlu sa bere obeta.Ak nieco mam obetovat aby som mohla sa posunut dalej aj napriek tomu ako mi bolo blizke tak ja to nevnimam ako obetu.Skor,ze som obetovala pre vyssie dobro.Zalezi na kazdom ako to vnima.Zase ak sa niekto obetuje pre druheho a pritom to robi,ze musi,lebo niekto to ziada tak to berem,ze sa prisposobil.Kto ma rad sam seba tak robi co ho naplnuje a robi mu radost.Niekedy sa obetujeme ak citime,ze ten druhy nas oto prosi tak skor to berem,ze potrebuje pomoc.Zase kazdy v zivote sa obetuje,ked ma rodinu,pracu ale zase to robi z lasky a pretoze mu zalezi

hmmm....mě to přijde podobné coby opravdovost, či "život v pravdě", chceme-li se vyjadřovat nábožensky... jeví se mi to jako zajímavý pohled, hodný k zamyšlení, ale i procítění...
obětovat neboli nabídnout sám sebe - sobě.... ztráty? zisky? přeměna? proč vlastně (motivy) ?

jen tak házím do placu, co ve mně lítá

dobrovoľná a súčasne vedomá obeta je bezpodmienečná láska

....si myslím:D-COFFEE-