Svadba / Sobas

Chcela by som sa spytat, aky mate nazor na svadbu... Co je lepsie? Zit s niekym ako druh a druzka, alebo sa zobrat?

Ja osobne sa vydavat nechcem... Je to pre mna iba formalita, zdrap papieru... Pri pomysleni na svadbu ma hned napadne - dusenie, obmedzovanie slobody a veci podobne...

Co si o tom myslite vy?

v čase môjho vydaja to bolo pre mňa dôležité...možno viac ako ten papier zmena mena-prijatie mena milovaného muža-teraz mi to už dôležité nepripadá,myslím,že som sa dosť zmenila
Na druhej strane-v žene je asi zakorenená aj nejaká túžba užiť si svoj deň v svadobných šatách a ako to tak sledujem napríklad na sashe-nevesty vymýšľajú tak úžasne netradičné svadby-oblečenie,miesta....to je super,že sa to posunulo a nie je to iba o snobstve;)

Ja by som sa rada vydala, ale len raz v zivote. Musela by som to vsak naozaj tak vnutorne citit, ze to chcem a ze ten muz je pre mna ten pravy, s kt. chcem stravit zivot. No môj vyrazny 7. dom trva na serioznom záväzku vo vzťahu. Ale Ty mas tusim na Asc. ten Uran, tak asi preto mas taku tuzbu po slobode vo vztahu...

Taky jsem to tak cítila, když jsem se vdávala. Že to potom nedopadlo dobře, to už je jiná historie. Pořád si však myslím, že každá holka by se měla aspoň jedinkrát v životě vdát, aby potom v budoucnosti neměla blbý pocit, že o něco důležitého v životě přišla.-FLOWER-

Svatba je pro mne dulezita.
Oddeluje svobodne zeny od zadanych.-NOSMILE-

Kedysi som mala podobný názor, pamätám si dokonca, že som sa hádala na prednáške s profesorom politológie, že svadba je odrazom nahromadenej byrokratickej zložky v človeku, výsledkom potreby lipnúť na zväzkoch.

V súčasnoti dávam za pravdu profesorovi, ktorý mi vtedy oponoval jedinou vetou: "som zvedavý, čo mi poviete, keď budete mať 55 a začnú sa na vás sypať choroby, problémy a budete na ne celkom sama".

Je síce pravda, že väčšina párov má deti, ale tie budú starostlivosť vracať svojim vlastným deťom. Vzťah s partnerom, to je predovšetkým starostlivosť jedného človeka o druhého, ústiaci do obojstrannej spokojnosti. Starostlivosť skrýva v sebe nielen duchovnú zložku, ale aj vecné potreby, výdavky, budovanie domova, lieky, stravu, obliekanie...
Dávno nežijeme skupinovým životom, v kmeňoch, kde sa všetci strarali o chorého, človek môže ostať sám a poznám pár smutných prípadov, kde človek prišiel o druhého, ostal chorý a nemal na lieky ani na stravu, keď si z inv. dôchodku zaplatil strechu na hlavou...
Tým formálnym papierom sa viažeš voči tomu druhému po stránke vecnej a zemskej- ten papier je jednoducho súčasťou poriadku, ktorý vymedzuje práva a povinnosti človeka, a to aj po smrti. "Kvázi" demokracia, ktorá má svoje rezervy, znamená nielen to, že si niekoho môžeme vziať a nemusíme a že máme možnosť vyberať si, ale aj to, že si za ten výber potom nesiem svoju zodpovednosť.
Faktom je, že ak budeš žiť s druhom a ten druh, nedajboh, náhle umrie, ako družka nedostaneš žiadne vdovské, nehovoriac o prípadoch, kde smrť je predčasná a po druhovi ostávajú nezaopatrené deti. Môžeš tým jednak ukrátiť deti toho človeka, jednak jeho vlastnú spokojnosť, že jemu blízki ľudia ostanú zaopatrení.

V dnešnej dobe som teda za svadbu, samozrejme, s človekom, ktorému dôverujem, s ktorým mám niečo prežité a aspoň sčasti som si odskúšla, že pri prvej záťažovej situácii nezoberie nohy na plecia, hoci ani to nie je záruka.

Ano,a pro to je dulezita i druha strana mince - rozvod.

Velmi správně, dodnes tj. už skoro 20 let a pořád po muži beru vdovský důchod a je to velmi důležitá okolnost a pomoc pro další život. Beru to jako zasloužilou odměnu za mou péči, při jeho těžké chorobě. Stát člověku v těžko životní situaci moc nepomůže.-CONFUSED-

Ja sice nie som stara, ale uz ani najmladšia a tento nazor ma drzi uz roky rokuce... Ono to je sice pekne dat pred "Bohom" slub, ale aka je pravda a aka je realita???
Ked som bola mladsia a chodievali sme von s kamosmi ako partia, tak vsetci mi hovorili, ze ja budem prva, ktora hupne do manzelstva, alebo bude mat dieta... ( Nikdy som im to nemala za zle, lebo sama viem, aka som a ze som ako kinder vajicko = same prekvapenie...) Ale po cca 10 rokoch sa vsetko zmenilo... Vsetci moji kamosi maju minimalne 1 dieta alebo su zosobášení... :) Okrem mna...
Ako to tak sledujem, tak to je jedna velka katastrofa! Same klamstva, podvody, trapenie, tahanice - rozvody, majetky, atd... Cest vynimkam - ale takych je velice malo!

Je to smutne, ale vsetko to je uz iba o peniazoch a o sexe - krase...

Neviem...

Nehovorím, že menželstvo nemá svoje úskalia, iba to, že je veľký rozdiel prebíjať sa ťažkosťami osamote a prebíjať sa ťažkosťami vo dvojici a že formálna stránka v tomto ohľade určite nie je len zdrapom papiera.

Sloboda je veľmi relatívny pojem, veľa ľudí by do manželstva ani nevstúpilo, keby neexistovala inštitúcia rozvodu. Pravdou je, že formálne záväzky sú aj zdrojom majetkových konfliktov. Niekto môže mať odvahu a silu vstúpiť do manželstva a investovať doň svoje úsilie s rizikom, že to nevyjde. Iný sa môže nechať viac ovplyvniť nešťastnými manželstvami v okolí s vyhliadkou menšieho rizika, ak zostane "slobodný", ale to riziko sa iba posúva niekde inde. Môže ostať chorý, starý a sám, neskôr ľudovať, že nemal odvahu...
Hovorím predovšetkým o výhodách vo vzťahoch, kde dvaja ľudia uvažujú o dlhodobom vzťahu, kde obaja túžia nadobúdať veci spoločne, starať sa jeden o druhého a kde majú prísť deti. Veľa partnerov uteká zo vzťahu skoro, nie sú ochotní ustáť ani menšie konflikty, ten výber stavu ženatý/vydatá verzus slobodný a výber samotného partnera /manžela, stojí aj na samotnom človeku, koľko je ochotný momentálne riskovať, dať, zniesť a tiež o hraniciach, ktoré si dvaja ľudia určujú a ktoré sú z môjho pohľadu neskutočne dôležité.
Poukázala som len na to, že formálne záväzky majú aj výhody, čo, samozrejme, nie je zárukou šťastného manžestva. Záruky nie sú, sú len rôzne výhody a nevýhody, ktoré majú v individuálnych prípadoch rôznu kvalitu.

Dôležitá je asi v prvom rade vnútorná svadba. Ak je ten obrad spravený dobre, tak by im to mohlo pomôcť. Tiež to odhodlanie, žiť s niekým v dobrom aj v zlom do konca života a verejne to ukázať je určitá sila, to chce určitú vnútornú zrelosť, človek sa pozdvihuje nad to, len si vo vzťahu užívať, ale prijíma aj určitý záväzok, zodpovednosť.

V tomto mas pravdu... Je to urcite lepsie, ak vies, ze pri tebe niekto stoji, napr. pri chorobe, starobe... Urcite je pekny aj ten pocit, ked si dvaja ludia slubuju lasku, vernost... Ked maju spolocene sny a chcu nieco spolu nadobudnut - rodinu, deti, atd... Ale ako to dopadne minimalne v 95%???
Sny sa rozplynu a pride tvrda realita a bolestive zistenia... A clovek nakoniec aj tak zostane sam a este aj s podlomenym zdravím...

Počkaj ak stretneš svojeho osudového nebudeš proti svadbe a papieru-HEART-

Myslim si, ze mojho osudovo - karmickeho som uz pri sebe mala... :) Ale... Stat sa moze hocico... Ak by som sa mala zamilovat a stretnut "osudoveho", tak mu dam na vyber... Bud ja, alebo svadba, ale ked svadba, tak ta bude pravdepodobne s nejakou inou, nie so mnou...

Myslim si, ze by sa dal spravit kompromis pri ozajstnej laske... Ked nie, tak Bohuzial...

Na svadbu mám úplne rovnaký názor. Ľudia ktorí sa majú naozaj radi, zostávajú spolu preto, že im je spolu dobre a žiadny papier im na to netreba. Vzťahy umelo udržiavané manželstvom alebo zotrvačnosťou ku šťastiu nevedú, to je jasné.
Jediný význam tohto papiera vidím v tom, čo tu už bolo spomenuté - v úradných veciach.
Osobne by som do manželstva nešla. A nie preto, že by som mala pocit dusenia - parteri tohto typu ku mne neprichádzajú. Ale proste mi to príde ako pre mňa zbytočný výdaj energie.
Samota, chudoba, choroba? Videla aj zažila som už toho dosť, som s tým zmierená a vezmem čo príde. Ale podľa doterajšieho vývoja situácie v tomto štáte mi vychádza, že keď moja generácia zostarne, v 90-tich rokoch bude ešte v produktívnom veku a dôchodku sa nedožije, tak načo sa zbytočne stresovať tým, čo môže a nemusí nastať. V živote je istá len jedna jediná vec... :)

Svadby uznávam, sama sa teším na ten svoj deň. Ale neuznávam svadby kvôli tehotenstvu, dohodnuté svadby rodičmi (v iných kultúrach), svadby, ktoré majú ľudí priviesť na mizinu.... Ale uznávam svadobný obrad ako moment, kedy sa dvaja skutočne milujúci sa ľudia rozhodnú svoj vzťah spečatiť právne, nábožensky, "zlegalizovať" a samozrejme osláviť to s najbližšími. Je to pekná udalosť, a uznávam, ak sa oslavuje každá mimoriadna udalosť živote človeka...
Takže nepovažujem to za nutnosť, ale pre mňa je to intenzívny moment, ktorý potvrdzuje dosiahnutie určitého bodu.. Tak ako promócie pri ukončení VŠ, a akákoľvek iná situácia... Ja sa chcem vydať iba raz v živote. Nie som idealistka, manželstvá často v dnešnej dobe krachujú, ľudia sú sebeckí, neriešia problémy, ponáhľajú sa kamsi.. sama mám rodičov rozvedených od môjho predškolského veku. Ale ja si to chcem raz v živote prežiť. Ak by to neklaplo...už by som sa nevydávala, iba spolužila... ale uznávam to, podporujem to, ak majú dvaja ľudia naozaj pekný a intenzívny vzťah... :)

100% s tebou suhlasim! -THUMBSUP-

Kazdy mame slobodnu volu... Tak ti teda prajem, nech vam to vyjde...

poznam pripad, ked taketo spoluzitie bez papieru riadne skomplikovalo situaciu dietatu dvojice... totiz partner zomrel pri autonehode.... a partnerka bohuzial zostala vo vychove sama bez pomoci statu (ziadne vdovske a ani nic podobne).... samozrejme, ze dvojica mala aj hypoteku k tomu este...
takze ak nie su financne obidvaja "za vodou" a maju dieta, tak minimalne z financnych dovodov by ten zdrap papiera mali mat...lebo cert nikdy nespi...

Tvoji rodiče to měli jak?
Já si myslím,ze bys šla sama proti sobě, kdyby ses přizpůsobila "tradici". Přece bys nebyla ve vztahu, kterému nevěříš? Ale na druhou stranu ani bezmanželský stav tě neochrání před omylem, iluzí, podvody, lží...
Já to mám tak, že čím jsem starší, tim zraju k vlastní sebe+takový ty kladný vlastnosti.., že když už si teda jednou vyberu toho mého srdce šampiona, nebudu mít důvod proč si ho "nevzit". To ostatní už bude fakt jen formalita.