Láska a vzťahy -
Svadba / Sobas
Najmä to posledné, obsahuje v sebe všetky tie z matky na dcéru z otca na syna prenášané "pravdy" o čom to celé je a potom niet divu, že to vnáša strach z obmedzovania slobody a ako píšeš..veci podobné.
Skús sa skôr zamerať iba na partnera, predstav si ho ako spolu fungujete bok po boku, pričom okolo Vás je určite vami pestované puto/zväzok pomenovaný manželstvo (prostredníctvom obradu - svatby - ktorá, len v krátksoti nie je obrad hmoný ale duševný).
Síce som si to nikdy nedovolila pomenovať ako ľudská blbosť, ale presne toto mi otvára nožík vo vrecku a ježia sa mi z tých slov všetky chlpy na tele :)
S obľubou používané staršími ročníkmi hlavne a za účelom prevychovávať mladších a viesť ich tak v ich obraz dokonalosti. Samozrejme s dobrým úmyslom, lebo veď odovzdávajú to najlepšie zo seba, čo bolo vštepované do nich celý život ich rodičmi a spoločnosťou. Častý jav hlavne z rodín, kde sa nútene chodilo každú nedeľu do kostola.
Niektorí dokonca odpočítavajú podľa rokov, keď už je najvyšší čas sa usadiť a ísť podľa učebnice vzorného človeka...."tak je to správne soudruzi, tak to máá býýýt"
Ale tiež nepochybujem, že je to ako píšeš, že sú aj takí, čo tak nešťastne konajú v najlepšom úmysle....hold aj oni sú iba obeťami svojich rodičov/blízkych/známych -WALL-
Raz to ale treba zastaviť a ponechať možnosť slobodnej voľby za podmienky, že osoba je ochotná za tútu voľbu niesť aj zodpovednosť ;)
Nie je to pre mňa, celý život som presvedčená, že ak svadba, tak v malom casual štýle niekde buď na chalupe na dvore. Tým chcem povedať, že pokiaľ by sme sa mali rozrásť, chcela by som rodinu, je to tak správne, ja viem, že netreba sa riadiť tým čo je správne a čo nie, čo sa očakáva a čo nie, ale o tom to som presvedčená, že rodina má byť "úplná", a samozrejme už spomenuté praktické výhodu sú dostatočne presvedčivé. Ale každému podľa chuti samozrejme. Ak to pre toho oného nie je dôležité, tak to nie je potrebné, je to o pocite. Ak je človek šťastný slobodný, tak nech zostane slobodný! Ale nemyslím si že manželstvo je obmedzovanie slobody, s týmto nesúhlasím.
Vydala som sa aj druhýkrát, hoci nešlo o deti, dodalo to istotu a šťastie mojej ťažko chorej láske, vlialo nádej, hoci nebola šanca, na obrade v nemocnici plakal dojatím ako malý chlapec... Skrášlilo a uľahčilo nám to posledné spoločne prežité chvíle...