Svadba / Sobas

K tomuto sa viem len velmi tazko vyjadrit... -NOSMILE- Ale napisem si svoj nazor...

Tiez som si uz presla kde cim... Treba dat hlavu hore a postarat sa! Nic ine neostava...
Ak by som sa dostala do takejto situacie, tak by som pracovala odnevidim - donevidim... Asi tazko by som vedela uniest to, ze by som nevedela dat dietatu to, co chce a potrebuje... To by bola asi dalsia "smrt"...

A presne toto vsetko len utvrdzuje moj nazor, ze je dobre sa nikdy nevydat a deti planovat asi tak v buducom zivote...

To mas pravdu... Nebola by som vo vztahu, kde by nebola dovera... Ja viem, ze bezmanzelsky stav ma neochrani pred omylom, ilúziami, atd... Ale vies kde je rozdiel? Ked nebudem mat doma ten zdrap papiera, tak sa mozem kedykoľvek zbalit a odist... Bez zbytocnych sudov a dotahovaciek... Jednoducho sa zoberiem a nezastaví ma nikto a nic... A ked stretnem toho mojho srdca sampiona a budeme sa navzajom lubit, tak pri ozajstnej laske nebudeme potrebovat razitko a prstienky...
Tot moj nazor a tiez ti dakujem za ten tvoj...

Podle mne je manželství zcela bezvýznamná instituce, zvlášť v dnešní době, kdy je tak jednoduché se zase nechat rozvést, je jeho hodnota téměř nulová. Slib jež je slovem pouhým bez obsahu.

Kdysi jsem byla taky názoru, že je to formalita, bohužel znám ale úplně stejný případ jako Rudi a to pak fakt není sranda. Co se týče majetku a přežití pak jde o hubu a z formality se stane velký problém.
Taky si myslím, že tenhle obřad (nazvěme to tak, pro tuto chvíli) má za sebou obrovské množství energie (neříkám, že vždycky jen pozitivní), která nás ovlivňuje po generace. A faktem je, že jsem začala mít pocit, že je to důležité. Ani neumím vyjádřit proč. Stále neuznávám slibování "na věky věků ámen", ale uznávám ten krok ve smyslu: "Přeju si, abychom byli rodina a přijímám tě do svého života se vším všudy a jsem ochotná překonat jakékoliv problémy, pokud nám to bude souzeno".
Je to takové zpečetění toho, že jsme pár. Nevím, teď vyloženě píšu co cítím, aniž bych to uměla logicky (ten obrat ve mě) vysvětlit.

pre mna najpodstatnejsia v mojom zivote bola VNUTORNA SVADBA.
bolo to vlastne MOJE odhodlanie odovzdat sa cloveku, ktoreho lubim.
a aj ked to bola v poradi druha svadba..
bola to vlastne PRVA OZAJSTNA svadba...

Můj skutečný názor je, že až si za tím bude člověk vnitřně stát, že toho druhýho miluje v dobrým i ve zlým a chce si ho do svýho života neodvratně vzít, tak nebude přemejšlet nad tím jestli je svatba dobrá věc nebo ne i kdyby si o tom kdokoliv cokoliv myslel nebo to jakkoliv zneužíval.
A můj skutečný názor taky je, že když někdo uvažuje nad tím být ve střehu a pak prásknout do bot kdyby něco náhodou neklapalo, tak prostě vztahům nevěří všeobecně a je pro něj nějaká svatba pasé, leda by si z toho chtěl udělat živnost ^^

Spousta věcí v dnešní době je falešných....záleží, kde/v čem sama sebe hledáš ; )

Každopádně, jedna důležitá věc asi. Rozdíl vidím v těch dětech. Pokud bys děti chtěla nebo měla hodně by se ti změnil život a člověk i tady na ty věci kouká jinak.

Naštěstí všichni nejsme stroje, nejlepší udělat podle svého vlastního svědomí...

kedysi som mala úplne rovnaký názor ako ty, teraz vekom a časom sa prikláňam ku Xibalbe a hoci rada by som svadbu brala ako väčšina žien, trošku viac s ružovými okuliarmi, bohužiaľ ju ešte stále beriem ako určitý druh zabezpečenia a materiálnej istoty do budúcnosti, ve dvou se to lepe tahne :) Majetkovo som narovnako s partnerom, aby to niekto nepochopil zle, ale ak bude dieťa atď., naozaj by sa lepšie spávalo s tým zdrapom papiera :) Druhá vec, uznávam rozvody...

Dakujem za nazory...

Inak zaujímavý pohľad na vec. Vzťahy umelo udržiavané manželstvom. Tá doba je tak neuveriteľná, že už neexistujú názory prirodzeného šťastia, len prirodzeného nešťastia. Jasné, že svadba je formalita, a dvaja ľudia, ktorí sa milujú ju pre svoje šťastie nepotrebujú, môžu tak prežiť celý svoj život, a nič sa nezmení, ak sa nevezmú.
Ale existuje v hlavách dnešných mladých zamilovaných aj niečo ako prirodzene chcené manželstvo, bez umelých prísad? Keď dvaja chcú spolu žiť ako rodina, a aj krajina, v ktorej žijú o tom vie, a dokáže im vychádzať v ústrety, alebo zachráni v istej životnej situácii?
Ak s niekým človek žije v manželstve, je síce zložité ho potom rozvádzať, ak neklapne... ale na druhej strane človek má aj nároky... Keď opusti slobodnú matku partner, je pre neho ľahšie ju opustiť, a nechať ju tak... nemusí uznať dieťa a podobne... Ale ak opustí ženu manžel, už má tá žena aspoň istotu, že mu to tak ľahko neprejde.... alebo aj naopak. Neopúšťajú iba muži...
Skrátka pre mňa je manželstvo ako záväzok, a pre lásku potrebné nie je, ale pre život je užitočné, a ak to ľudia uskutočnia, lebo naozaj chcú, tak je to aj prejav úcty, istoty, a v neposlednom rade aj veľkosti osobnosti, veď ak si ťa muž berie, tak ti niečo preukazuje, odovzdáva, zaručuje.
Teraz ale nehovorím o tom, čo ľudia robievajú v skutočnosti... ale o význame tohto slova. Možno práve takí ľudia, ktorí ho nemajú povolené (u nás) by vedeli rozprávať, na čo je manželstvo dobré. A síce ja s tým nie som vnútorne stotožnená, ale narážam na homosexuálov :)

Aj keď v dnešnej dobe žije veľa ľudí bez svadby, určite je lepšie ju mať, keď spolu žijú dlhšie a ide im to spolu lepšie ako samému, príp. už majú aj dieťa.
Ten doklad je potrebný aj pri rôzných vybavovačkách, napr. bytu, pôžičkach a pod.
Nemal by to byť len sľub bez obsahu. Tí dvaja, ktorí do nej idú by mali mať podobný názor nato, že chcú žiť spolu dlhšie a nemajú záujem meniť partnerov a niečo aj vydržať a nie hneď to riešiť rozvodom (lebo obyčajne aj v ďalších partnerstvách to nie je len ružové a aj tam sa vyskytnú problémy).
Ja som mala svadbu a našťastie nám to vydržalo už 24 rokov. Som veriaca a mali sme svadbu v kostole, pretože to je aj o tom, že pri tej príležitosti sa odpúšťajú všetky doterajšie hriechy a tí dvaja vstupujú do ďalšieho života akoby čistejší -
je to jedna zo sviatosti. Celkom sa mi ten obrad páčil, ako nám farár posväcoval obrúčky a záver povedal "tak Vám Pán Boh pomáhaj."
Je dobre veľmi rýchlo sa do nej nehrnúť a dobre si to rozmyslieť - hlavne mínusy,
lebo niekto si hovorí, že to sa zmení, zlepší, ale obyčajne sa nezmení.

Súhlas :)

No vieš, je viac tých odstrašujúcich príkladov, ako tých pekných. Či som bývala na severe, juhu, v strede, atď., za celý ten čas som sa stretla možno len s tromi dlhoročnými manželskými pármi, kde sa majú obaja naozaj úprimne radi a to šťastie aj na nich vidno. Skôr je to tak, že jeden má toho druhého rád, ale ten druhý si ho neváži (toto bývajú tie umelo udržiavané vzťahy - možno sa vyjadrím tvrdo, ale naozaj je to v tých vzťahoch akoby založené na nejakom vzájomnom obchode), alebo je tá neúcta aj obojstranná. Dnešní mladí nemajú veľmi ani príležitosť taký prirodzene šťastný pár zazrieť. Ale to len tak konštatujem - som len taký nezúčastnený pozorovateľ. :)
Nemáš celkom pravdu s tými istotami. Ak opustí ženu s dieťaťom manžel (alebo aj naopak), až takú istotu finančnej pomoci nemajú. Vlastne úplne žiadnu. Keď sa on odmietne starať o dieťa, prispievať na jeho výchovu a výživné, môžu ho zavrieť akurát tak na chvíľu do basy. Ale tým sa nerieši ich finančná situácia, aj tak si bude musieť život zariadiť rovnako, ako v tom nezosobášenom prípade. Žiadna exekúcia v prospech ublíženého sa nevykonáva.
Ale samozrejme, píšem tu o extrémnom prípade.
S poslednými odstavcami sa dá len súhlasiť. A každý vie najlepšie sám, čo mu prináša radosť.

Odstrašující případy z lidských vztahů nedělá svatba ale vůbec ti lidi/vztahy samy o sobě. A kde bylo peklo předtím nebude to jiné ani po rozvodu/rozchodu.
A ohledně tady těch bojů vůči neplatičům alimentů mám setsakramentsky ostrý názor, nicméně nepřikláním se ani na jednu ze zúčastněných stran kupodivu.
Je to v lidech, v ničem jiným.
Kde není dobrá vůle, kde není vůle k lásce, tam nikdy nebude štěstí.
Kde jsou slepí a hluší, tam nebude pochopení.

Učí nás někdo k ohleduplnosti? K úctě? K pochopení?

Kterej soud má úctu k rodině jako základu společnosti?? Kterej jako první navrhne třeba mediátora, manželskou poradnu, psychologa jako základ pro to, aby se hlavně ty děti! dotčených rodin nestaly cílem teroru? Protože ony jsou semínko pro to jak to bude dál.

Společnost jede setrvačně přes šablonu už hodně dlouhý čas. A bohužel mrzí mě to, lidé stále nejsou připraveni přijmout zodpovědnost za to být sví a živí. Žít svobodně znamená sloupnout ze sebe tady tu masku šedých ovcí a začít řešit problémy konstruktivně a vlastním úsilím, ale to člověk musí jít hlouběji než k pevným strukturám na povrchu....k tomu svýmu nejvnitřnějšímu svědomí, k tomu zdroji....

To není jen k tobě....jen držím vlákno...

Vobec nepises o extrémnych prípadoch... Ale o cistej realite... Proste ono to tak je...

Bohuzial co vidim v mojom okoli, alebo bars kde inde... Vsetko to je falos a pretvarka a klamstvo... To prvotne "stastie", ktore trva mozno cca 2 roky prejde a vsetko sa meni... Vsetci hovoria o laske a ucte ale spravaju sa ako hovada... Davaju sa sluby, maze sa "med" okolo ust ale to je tak vsetko, realita je ina, len sa na nu treba pozerat lepsie a nie cez ruzove okuliare...

Tak.
A vieš veľmi dobre, prečo nás nikto k ohľaduplnosti, úcte voči všetkému živému a k pochopeniu neučí - k čomu by to viedlo a pre koho by to v tomto systéme bolo a nebolo prospešné. :) Nech ťa to nemrzí. Ty žiješ určite v súlade so svojim svedomím, chápeš dôvody iných ľudí na ich správanie. Tak ťa nemá čo mrzieť. Vieš, že robia vždy len čo vedia, čo sú momentálne schopní robiť.
Teraz by mi Baraka oponoval, ale aj tak: je to tak, ako to má byť. Ľudia potrebujú spoznať aj to zlé, aby si uvedomili cenu toho dobrého. Ale oddeliť ich navzájom sa nedá, pretože v tomto svete existuje len to dobrozlé, radosťotrápenie.. A zakrývanie si očí pred jednou polovicou celku je odmietanie jeho vlastnej súčasti.
Ale teraz som už veľmi odbočila. Už som ticho... -NOSMILE-

Naprostý souhlas, i když je to pro mnohé jen formalita, je ten papír důležitý zejména z materiálního hlediska. Kromě toho svatba patří mezi tzv. rituály přechodu jako například křtiny, pohřeb... v náboženské oblasti jich najdeme taky dost.:)

Pre mna je to dozivotny zavezok k sucitu a pochopeniu.a dufam ze sa raz vydam.iba raz.-HEART-

Pekne si to napisal..to nieje zdrap papiera.ale oslava lasky,ritual.a manzelstvo?ake si urobis take mas.hadam nebudem riesit ostatnych kto sa chce klamat a podvadzat nech tak robi.kazdemu co jeho je.

vsetko je take ako je a tak to aj musime prijat.
prijat seba so svojimi plusominusmi znaci rovnako prijat toho druheho s minusoplusmi a naopak.
a potom uz pojem manzelstvo nie je ziadny problem.
ale ani ciel, samozrejme)