Cesty tela i ducha -
POZERANIE SA DO OČÍ
mám to tak nejak s tým spojené-veľmi nerada telefonujem,lebo tomu človelku nevidím do očí,musím sa veľmi sústreďovať,aby som rozumela-WALL-
ale možno som len nahluchlá-BYE-aj to je možné
...a tiež som si všimla,že sa pri rozhovore vždy pozerám do ľavého oka,ak má človek zrovna to poškodené ,aj tak neviem prejsť na pravé,aj keď cítim,že mu je to nepríjemné.Dokonca som ako decko so svoju hluchonemou tetou komunikovala tak,že ona dosť nezrozumiteľne rozprávala /nepočula svoj hlas/ a myslím,že by mi dosť pomohlo,keby som jej skôr odčítala z pier,ale aj tak som sa jej musela pozerať do očí,inak som sa nedopátrala toho,čo mi chce povedať.
a ešte mám jednu poruchu,keď sa rozprávame niekde viacerí,a je tam napríklad pustené rádio,tak mi slová začnú splývať do jedného zvuku a neviem ich rozlišovať jednotlivo...to bude asi nejaký syndróm-BIGEYE-
:D