Voľný pokec -
Zivot v Norsku - Co mne zaujalo.
Na co jsem reagovala, byla tvá poznámka o tom, že v Norsku se kvůli vysokému počtu lidi s downovým syndromem snižuje kvalita genofondu. Pokud by tohle byl oficiálně uznaný důvod, proč chodit na testy, bylo by to děsivé. Takhle to naštěstí není, jde o každou konkrétní ženu, nejde o to, aby se nezaplevovala společnost "nekvalitními" jedinci. Jen jsem si představila, jak by to asi dopadlo, kdyby se tenhle důvod uznal. Špadně by to dopadlo. To je celé.
Nevím co by se mnělo dít protože nejsem odborník.
Ale pokud by to byl trend, mněli by na to zareagovat politici a podniknout nějaké kroky, k čemuž dříve nebo později stejně dojde, neboť to začne být za néjakou dobu finančně núnosné. A to pak může být právé ten regulační důvod, že lidé začnou zvažovat zda jít do takového rizika. Možná že to je v tom norsku postavené celé na tom.
V indii se říká že děti jsou největší bohatství. Proto se tam lidi snažili mít co nejvíce dětí, i když na to nemněli peníze aby je uživili. Brali to naopak, mněli děti proto aby je živily ty děti. A to bylo otroctví a je dodnes.
vážení politikové co říkáte uděláte pro nás tuto laskavost?
a proč vlastně?
politici jsou přece v pořádku ne? dělají svoji práci.
každý má přece v této společnosti svoje místo.
postižený jako politik, ne?
Btw. koukám, že Zveroelipsa ti asi velmi zaimponoval, když už se snažíš napodobovat jeho svérázný pravopis :p
Protoze se chtel mit jeste lepe,tak si vynutil na svych rodicich cirkevni skolu pro decka z vyssich stredovekych kruhu.
Aby mohl maly tlusty Jan studovat.Prodal jeho otec pani Husovou Afganskemu obchodnikovi za stado Afganskych ovci. Toto stado potom Otec Jana venoval cirkevni skole.
I kdyz se Jan dostal do prestizni cirkevni skoly,pak svuj chudy puvod si sebou tahl jako Cejch.
I presto ze vystudoval z vynikajicim prospechem,pak ho mezi sebe vyssi cirkevni hodnostari nepustili.
Mlady jan zatrpkl takovym zpusobem ze prohlasil" Kdyz budu miti ja houno,budou ho mit hodnostari vsici!!!!!"
A zacal proti nim stvat a brojit.
Jakmile si Jan vzpomel na CUKRKANDL tak se mu zacalo lepit patro a pri kazani HUHNAL.
Aby nebyl smesny tak toto HUHNANI prosadil do chudinskeho jazyka ceskeho.
Myslím si, že je to o vnútornom vyzretí človeka, a samozrejme o stereotypoch v myslení celkového obyvateľstva. Sme národ nastavený na rýchlu dobu, všetko hneď, všetci musia pracovať a choré dieťa predstavuje nielen časovú záťaž ale aj finančnú, náklady na liečbu alebo udržiavanie pri živote...
V Nórsku som nikdy nebola, ale celkovo som počula, že v krajinách severských majú obyvatelia celkovo iný prístup k akýmkoľvek deťom, aj k zdravým. V Dánsku žije moja dobrá kamoška, má dve detičky, a keď ich berie vonku, tam matky nejačia na plačúce dieťa, alebo ak sa zašpiní, lebo vie, že je to dieťa, plakať bude, vzdorovať tiež a špiniť sa v blate rovnako, lebo spoznáva svet a buduje si imunitu a povahu... U nás mnoho matiek neznesie plač, lebo sa boja okolitých zazerajúcich ľudí, boja sa, čo povedia ostatní, a tiež je problém vybehnúť von s dieťaťom chorým, lebo neuveriteľne zazeráme na všetko, čo je iné ako normálne...
My sme už skrátka takí. Zazeráme, odsudzujeme, považujeme to za prekážku, námahu, sme zdebilizovaní západným svetom, kde sa všetko retušuje. Predstavme si len čisto americké filmy, kde nám nastavujú obraz Barbie, skupinky mládeže s rovnátkami, ako dokážu ľudia civieť na autistické deti, ľudí na invalidných vozíkoch...
A neviem, či je to otázka viery, lebo historicky sa mi zdá, že sme prevažne krestanského vierovyznania - hlavne Slováci... a mne to príde, že tu ani interupcia neprichádza do úvahy... a napriek tomu, nechcite vedieť, koľko sa ich vykonáva....
Možno by aj naši ľudia všetko inak brali, ak by vedeli, že okolie ich nebude odsudzovať...
Nezabudnem, ako som bola pred necelým rokom na jednej svadbe, kde v rodine majú vozíčkara... Stačí si predstaviť priemernú svadbu okolo stovky ľudí, a zatancovali si s ním asi ľudia, ktorých spočítam na jednej ruke... Skrátka ho prijali ako povinného hosťa, ale ak "zavadzal" na parkete, to boli pohľady... Vyskúšala som dokonca, či by nechceli na dve minútky povoziť mladého muža v rytme hudby... a pohľady a gestá stáli za všetky drobné... :/
Ale je to o povahách... Ja by som naopak povedala, že to choré dieťa dokáže dať viac lásky práve pre svoju napríklad retardáciu... Ono síce nezíska vysokoškolský diplom, ale jeho pudy na najzákladnejšej báze ukážu lásku. Nechcem takto prirovnávať, ale asi ako psík... úprimnosť a vďačnosť nadovšetko, lebo mu človek dá mištičku granuliek, vybehá s ním vonku, a pohladí ho....
Nevím z jakého důvodu ale dneska je tendence na naše národní hrdiny kydat hnůj.
Ha, už vím proč vzpomněl jsem si. Včera mně to napadlo. Lidé nemají rádi osobnosti. Protože jim připomínají jejich malost a neschopnost se měnit. Proto raději na ty co vyčnívali z řady naházejí hromadu smetí aby si je nemuseli připomínat.
Hus byl mimořádný člověk. Četl jsem jeho obhajobu, takže vím co říkal. Byl něco jako milada horáková.
Jeden z mála kdo se nebáli mluvit pravdu.
I jsem se na zakladce ucil,ze na hranici neco rikal.Ve skutecnosti ale na hranici nemel jazyk.
Neznal jsem osobne ani Jana Zizku,Julia Fucika,Jana Husa a jine "politicke osobnosti" o kterych mne za komunistu ve skole informovali.
Osobne mne spis rajcujou Komensky,Einstein,Behounek....aj.
Horakova zila pred nedavnem a existuje o jejim procesu spoustu audio a video dokumentu.
Jooo to je zivot.Byli doby kdy na krizich skoncilo tisice nevynnych lidi a na hranicich take.
Jestli byla objektivní anebo jestli něco jako pravda existuje není myslím si podstatné. Být pravdomluvný je říkat to co vidí slyší vnímá a dle svého nejlepšího úsudku je schopen analyzovat jako autentické, pravdivé.
Tak takoví většinou končili na nějakém tom kříži, hranici, vězení, kládě, mučidlech, špalku, šibenici, gilotíně, stahování z kůže, lámání v kole, trhání mezi koni, zastřelení, otrávení, vyhladovění, utopení, bičování ...jenom člověk dokáže vymyslet tolik rozličných způsobů jak trápit druhé. To je zajímavé. Toto je téma na diskusi. Co všechno se může člověku přihodit, když je nevinný. :)