Voľný pokec -
Co si predstavujete pod pojmom "duchovny clovek"???
Spirituálne zmätky
Ľudia si často mýlia duchovný rozmer s čistým materializmom. V domnienke, že sa duchovne rozvíjajú, často iba viac upadajú do materializmu. Upadať do materializmu nemusí nevyhnutne znamenať strácať na hodnote ako je to často chápané, ale stávať sa emocionálne závislým na vonkajších okolnostiach a vonkajšej forme, ktorá sa často zamieňa s obsahom – so skutočným šťastím. Jedna z častých vecí, ktorú si ľudia pletú s duchovnou vyspelosťou sú ich schopnosti. Ak má aj niekto výnimočnú schopnosť, to neznamená, že on, alebo ona sú naozaj výnimoční. Je to ich schopnosť, ktorá je výnimočná. Ak nám niekto daruje vzácny dar, tak hodnota samotného daru sa nikdy netýka nás. A to najvzácnejšie pri akte darovania je osoba, ktorá nám ho darovala, ale nás samých sa táto hodnota nemusí vôbec týkať. Našu skutočnú hodnotu si musíme vybudovať sami. Tú nám nikto nedá ani nezoberie. Takže čo sa týka pre nás vzácneho daru, v hodnotovom rebríčku sme možno až na treťom mieste. A ak nám niekto daruje iba kompliment, alebo urážku, je to vždy naše ego čo sa chtiac-nechtiac (vedome-nevedome) stotožňuje s týmto darom. Naše ego a to s čím sa stotožňuje ale nie je naša hodnota. Ego je opak lásky, nie pravé sebavedomie, alebo vedomie svojej skutočnej hodnoty. Ego nás oddeľuje od jednoty a láska naopak spája. Ak sa začneme stotožňovať s tým čo máme a čo sme dostali od Boha, stávame sa materialistický bez ohľadu na to či máme drahé auto, talent, alebo „duchovné“ schopnosti. Materializmus by som v tomto bode definoval ako "ja mám". A potom aj naše šťastie sa stáva závislé na tom čo máme, ale aj to je zakaždým len krátkodobé a potrebujeme stále viac. Výnimočné „duchovné“ schopnosti ľudí priťahujú v podstate väčšinou len preto, aby sa naplnili niektoré z ich zmyslových túžob, prípadne pošteklili svoje ego. Všetky schopnosti ale časom stratia význam, pretože všetky je možné nahradiť vyspelejšou technológiou - HMOTOU a pritom naše skutočné šťastie sa dá naplniť bez zvláštnych schopností a vyspelejšej technológie. To čo je dnes samozrejmosťou by bolo pred niekoľkými storočiami, alebo iba desaťročiami zázrak. Veda, alebo kvantová fyzika smeruje k takému teoretickému vrcholu, že sa raz bezdrôtovo napojíme na prístroj, ktorý nám naše predstavy prenesie do hmoty - zhmotní ako „tlačiareň na naše predstavy“ na základe toho, že hmota je tiež len forma ilúzie. Vtedy už zázraky nebudú existovať a schopnosti už nebudú potrebné. Ale jedna vec, s ktorou nepohne žiadna veda, technológia ani špeciálne schopnosti bude naše skutočné šťastie. Aj keby sa reálne uskutočnila predstava o zhmotnení predstáv, v konečnom dôsledku by človek aj tak nedospel k duševnému naplneniu. Žiadna technológia nepriniesla a ani neprinesie nášmu srdcu skutočné naplnenie. Hmotný svet, vrátane nášho fyzického zdravia je dôležitý, ale sám o sebe je len prázdna forma. Je nevyhnutnou podmienkou ku šťastiu, ale nie je šťastím samotným. Hovorí sa, že nájsť šťastie v sebe je ťažké, ale nájsť ho vonku je nemožné. A presne o tom je duchovný rozvoj. O poznaní nemennej skutočnosti, ktorá priamo súvisí s trvalým vnútorným šťastím a hlbokým vnútorným naplnením. Toto naplnenie je ako pokojné dno oceánu. Na povrchu sa počasie z času na čas mení a voda sa môže aj rozbúriť, ale podstata – pokoj v duši a pohľad na svet zostane nezmenené.