Ľudská duša -
Viera v seba – ego – pokora
...tiež som si prešla zopár podobnými skúsenosťami,kým som pochopila, že všetko,úplne všetko čo sa mi deje,je predovšetkým o mne,až potom o tých druhých...najviac nešťastní sú tí,ktorí príčinu svojho nešťastia hľadajú mimo seba...to sa potom z večných problémov a nešťastia nikdy nevyhrabú
...pritom všetci tí mimo nás - najčastejšie práve naši najbližší - nerobia nič iné,len nám pomáhajú si uvedomiť práve túto skutočnosť - že za svoj život sme zodpovední každý sám..
...ja napríklad som presvedčená,že nikto nám neubližuje úmyselne...len sa proste v danom momente inak zachovať nevie...a to,že my si to vezmeme osobne,je len náš problém..teda,ono to problém vlastne nie je - len to momentálne tiež ináč zobrať nevieme :)))
Jednoducho sa celý život učíme žiť...a prechádzame rôznymi lekciami,stretávame sa s rôznymi učiteľmi...a mne osobne najväčší pocit slobody prinieslo práve poznanie,že vždy mám možnosť slobodne sa rozhodnúť,ako v ktorej situácii zareagujem a čo si z každej lekcie odnesiem...som tvorcom svojho života,nie obeťou...a keď aj niekedy mám pocit,že sa niekto nezachoval voči mne fér - hneď sa pozriem do seba,či som ja vždy férová k ostatným a hlavne sama k sebe...väčšinou prídem na to,že nie...nuž čo,tak si odpustím a o skúsenosť bohatšia idem ďalej :)))
Hlavne sa snažím nebrať sama seba až tak vážne...to dáva životu tak úžasnú ľahkosť bytia :)
Ja chapem ego ako sucast seba/JA/, ktoru som si o sebe /JA/ vytvorila ja sama, nie niekto iny. Tak sa v skutocnosti vidim len ja a podla toho sa aj chovam. Aj obranne, aj utocne. Toto sebaprijatie-ohodnotenie/tento koncept/ vsak moze byt mylne. Ini ludia vidia mna nie moje ego.
Freud ma este ID, EGO a SUPEREGO....