Viera v seba – ego – pokora

Pred pár dňami som súkromne písal a spomínal som pokoru, ktorú potrebujem v určitých situáciách. A ako naschvál som v inej situácii zažil tvrdú facku. Môj prvotný pocit bol, že si to fakt nezaslúžim. Predstavte si, že ste v situácii kedy potrebujete dať do nejakej činnosti všetku energiu a trpezlivosť, občas sa celodenná piplavá práca úplne zničí a môžete od znovu. Bez nervov a s kľudom som začal znovu, aby som nestratil psychickú energiu. Chytám sa aj stebla trávy a ten čo by vás mal podporiť vám šľahne ešte poleno pod nohy. Niekto blízky vás jednoducho vo vašich očiach hlboko podcení a neverí vo vaše sily, ktoré aj tak majú čo robiť, aby zvládli obrovský tlak. Bol som psychicky v bahne, pretože sa mi to zdalo smutné, aby som si mal podľa niekoho limitovať svoje schopnosti a púšťať sa do podradnejších vecí aj keď to nebolo priamo povedané. Vôbec nebol dôvod aby si to omne niekto myslel. Skôr som presvedčený, že práve naopak. Náš vzťah dosť utrpel, ale nedalo sa to riešiť, pretože nebolo čo. Na druhý deň pri rannej meditácii som zistil, že nebolo čo riešiť, pretože sa nič vlastne nestalo. Keď človek pochopí, alebo je mimo situácie, tak sa mu toto zdá jasné jak facka, ale keď je hodený priamo do situácie, sú to boľavé facky, v ktorých vníma seba a svoj smútok. Človek nikdy nevidí svoje nedostatky, keď je v nich totálne utopený. Keď sa v nich topí, vidí problém okolo seba. Dostať sa z takého bahna je podľa mňa požehnanie. Myslím, že v mnohých prípadoch ľudského nešťastia (ak nie vo väčšine) je problém práve v nich samých. Človek je nešťastný, lebo ON je ten čo trpí a JEMU bolo ublížené. Je to dosť sebecké takto uvažovať, keď si uvedomí, že ten čo napríklad neverí v naše schopnosti, má vlastne problém veriť sám v seba (existuje pravdivá fráza „súdim teba podľa seba“). Bolo by chrapúňstvo seba ľutovať práve v momente keď zistíme, že niekto iný sám v seba neverí a potrebuje našu podporu. Je to jeden zo životných paradoxov rovnako ako keď nám niekto úmyselne ublíži: „kto do teba kameňom, tomu v detstve chýbalo veľa chleba“. Ego je to čo nám najviac ubližuje. Môžeme veriť samy v seba, ale keď nám niekto trafí naše ego, budeme sa utápať vo vlastnom tieni ani o tom nebudeme tušiť. Ak človek odhalí vlastné ego (prejavy vlastného ega), uvedomí si čo je to vlastne pokora. Pokora je to čo nám dáva slobodu dýchať. To nie je sklopenie chvosta, sklopenie uší, stiahnutie hrdla a podrezanie vlastnej vôle a hodnoty. Presne toto nám robí naše ego. Našu hodnotu nám berie ego, nie pokora. Pokora nám dáva veľký priestor, pokojný život, svetlo a slobodu zdvihnúť hlavu – vnútornú slobodu.

Neviem nakoľko je to vhodné na diskusiu, keď som si už sám dokonale odpovedal, ale mal som potrebu to vypustiť ... „do vesmíru“ :D

ahoj a šak dobre si vypustil Viera v seba to ma zaujalo ja som musela začat verit v seba lebo sa to nejak stalo a to ze je to to co som, cim som ze to je viera v seba, ako sa chovam ako zijem ako prekonavam problemy to ze sa takto nazyva som zistila nedavno.
Ego - no to neviem ci mam kedze ako uz vacsina vie trpim javstvim cize nemam vlastne svoje JA v poriadku A JA je s egom jedna ruka takze ego asi pouzivam nespravne kedze nemam v poriadku JA.
Pokora no to je na diskusiu co pod tym jednotlivec mysli ja sa riadim jednym zi a nechaj zit, neposudzuj , neodsudzuj, atd. ale pravda je taka ze som clovek a toto aj veru porušujem ale snazim sa uvedomit sa aj to sa pocita nie. j.

Fuuu, tak toto si perfektne vystihol. Presne tak, pokora je vlastne to, co clovek nadobudne, ked sa prestane stotoznovat s egom. Nepride to len tak zo dna na den, je to dost piplava praca. Predchadzaju tomu mnohe a mnohe skusenosti.
Pamatam sa, ked som bola mlada, ze som bola alergicka na to slovo, zurila som, ked mi niekto povedal, ze trochu pokory by mi nezaskodilo. Mala som sto chuti kazdemu dokazat, ze ja sa pokore ucit nemusim, chcela som dokazat, ze som niekto. S odstupom casu si uvedomujem, ze to bol len jeden obrovsky nikdy nekonciaci boj. Trvalo mi dost dlho, kym som prisla na to, ze ten boj vlastne vediem sama so sebou, ale prisla som na to:-) A tam som uvidela prvy zablesk pokory. A potom sa zacali riesit vztahy s druhymi. Ako som sa dokazala dlho utapat, ked sa niekto na mna uz len skaredsie pozrel... nedajboze mi nieco povedal... Ani som zaspat nemohla :-) Teraz to vnimam len ako skusku, uz sa tolko nehaluzim, preco sa to stalo, ako som mala reagovat, co ma ten clovek proti mne. Len tu situaciu prijmem a to je cele, co spravim. A uplne ju oddelim od daneho cloveka, nesudim ho podla nej. A to dava tak obrovsku slobodu, ze az. Ked ma niekto do nepricetnosti vytoci, snazim sa prist na to, co vo mne ten clovek "trafil" ked ma dokazal takto vytocit. A su to zaujimave zistenia.
Takisto slobodu dava, ze si uvedomujem, ze nic nikomu uz nemusim dokazovat. Ze mam svoju hodnotu, ktoru si nemusim nicim v ociach druhych zasluzit. A to nie je egoizmus, to je prave ta pokora :-) Tento zivot je plny paradxov :-)
Pokore sa neda naucit, pokora je dar.
Za slobodu sa nebojuje, sloboda sa prijma.

Chvilku předtím než jsem otevřela tento Tvůj příspěvek jsem dočetla toto:
http://duchovno.doktorka.cz/nechte-sve-ego-rozplynout

Pamätáš sa, ako som Ti písala v správe to, čo si myslím o tvojom sne so Slnkom? Že to bude mať niečo spoločné aj s tvojím egom .... ? Tak práve to sa ti prihodilo. V podstate som mala pravdu. Nie? :)

Na toto téma je výborná knížka Nová země od Eckhart Tolle. Ta mě v tomto směru dost posunula.

Vnitřní svoboda je naprosto výstižný termín, přesně vím, o čem píšeš. Objevit mechanismy pomocí nichž naše mysl a pocity pracují (a že je za nimi hlavně ego) je neskutečně očistující a ulevující záležitost.

Pripájam ďalšie zaujímavé články k téme, od P. Bruntona
http://www.paulbrunton.cz/index.php?id=clanek38 /> Je to vážne paradoxne, že keď chce niekto nájsť pokoru a stiahne sa, vtedy okolie kričí, aký je sebec...robila som tak kedysi (manželovi) -SHAME- a po čase zistujem, že je to jeho (všetkých) právo, ak nie povinnosť -YES-

fúha to už dávno nemám v správach. musíš mi to trochu priblížiť o čom to bolo. hoď to sem ak si to ešte pamätáš. podstatu si určite pamätáš. dík

:) no ja to ešte v správach mám. Ti to prepošlem. čauko

Ja vidim trochu problem v tom,ze vubec nekdo slova EGO,POKORA vymyslel.

Pak jako lidi mozna i trosku zavodime kdo to slovo chape nejlip.


Tak si proste rekneme ze ty pojmy neexistujou a budme ZADNY (Z s hackem Y s carkou)-PUH-


Prave ted vymyslim nove slovo a je toooo...RURON

...sam ted nevim jeste co to presne je.Ale kaslu na to.At si RURON dela co chce.Nebudu ho dal zivit svyma myslenkama...-ROLL-

oceňujem ten článok vzhľadom na to o čom všetkom sa dnes píše. zaujímavé, že o tom expandovaní vnútra som počul/čítal teraz prvý raz (možno je to tým, že málo čítam-PUH-) v súvislosti s pokorou.

marikacontos písala poštu:

K tomu tvojmu snu ma ešte niečo napadlo. Slnko hovorí aj o podnikaní, ktoré bude mať úspech. No, keďže to tvoje Slnko bolo trochu narušené tým nárazom iného telesa, tak to by znamenalo, že v podnikaní môžu nastať nejaké prekážky. Ale to ma len tak napadlo. Lebo Slnko má aj viac významov. Napríklad by mohlo ísť aj o narušení nášho ega. Kedy človek môže zažiť takú skúsenosť, že mu jeho sebavedomie môže kvôli nej klesnúť.

Alebo, keď si už spomínal tvoj 7.dom partnerstva a s ním vzťah so svojou manželkou. Tak nemusí ísť len o manželku. Nie? Mohlo by sa to týkať aj verejných nepriateľov, alebo nejakých zmlúv, v ktorých by mohli vzniknúť nejaké zádrhele. No nechajme sa prekvapiť. Dúfam, že to nebude nič zlého.

Konik presne tak,tu ide oto,ze ked dame tam myslienky a zivime ich tym rastie a to ide.Vlastne sa potom tym zaoberame a davame tym ich velkost a silu.:)

..no a ty si mi vtedy na to odpísal:
slnko určite nebude súvisieť s nepriateľmi. to čo sa snívalo manželke Katke, tak to mi je jasné.. smrť znamená zmenu osobnosti - u mna kvoli vztahu a rodine

No a ja som ti potom naposledy odpísala ešte toto:
K tomu Slnku som ti chcela vysvetliť len to, že ho tiež neberiem za nepriateľa, ale skôr ten 7. dom. Napríklad slnko môže byť aj nejaká autorita, niekto, kto je nad nami. (otec, šéf,...) A keď je Slnko v 7-mom dome v nejakom napäťovom aspekte s inou planétou? Vtedy by to mohlo znamenať, že takýto človek môže podrývať aj našu autoritu alebo nám nejako možno slovne, ublíži na verejnosti. Nie? Proste môže sa stať niečo, čo otrasie naším egom. Pripomína mi to tvoje otrasené slnko v tvojom sne.

sokrates perfektne napisane

Ja som v seba akosi nikdy neverila-NOOO- Neviem preco - zacala som chodit v deviatich mesiacoch, chvilu nato som hovorila, v styroch rokoch citala atd...najlepsia ziacka na ZS. Potom prisiel pad. Mala som problemy v novom a cudzom prostredi, na Gymnaziu, prisli stvorky i patky/u mna neslychane/. Bolo mi spatne, mesiace som sa len pomaly zviechavala, no dokazala som sa opat vysplhat na vybornu ziacku, i na univerzite. Skoncila som s cervenym diplomom, naucila anglictinu a ziskala vyborne zamestnanie. Zacala som si verit. Aj som sa vydala....zo zaciatku som bola najkrajsia, najlepsia, najmudrejsia pre neho. No ziaden sex. Nechcel. Hned nato dostal pracu v zahranici, a ja som vahala. Isla som s tym, ze sa vsetko zmeni. Nie.
A v takom bahne v akom som bola 20 rokov, a nedavno...to by nikto neuveril. Nezachranila ma pokora, ale pud sebazachovy.
Som pokorna, no nie voci "abusu". Nie voci neludskym ludom. Vtedy bojujem, nie fyzicky. Mentalne. A tak stupa aj klesa moje sebavedomie. Pre mna su doleziti ludia, s ktorymi sa stretnem, zijem, prezivam a zazivam okamziky mojho zivota, bud krasne alebo nepekne.
-CONFUSED-

Teraz ma napadlo: ked meditujem a sustredujem sa na dychanie/ co je u mna nesmierne dolezite lebo roky som "nedychala"...az sa ma moji studenti pytali co je so mnou - uz neucim/, tak sa mi zda, ze vedome si pritahujem myslienky, ktore nechcem, a sustredim sa prave na ne...:):)-CONFUSED-
Mala som ale velmi tazke chvile...odputat sa mi pomohlo len citanie detektivok nonstop-YES-

Moc hezky napsáno, vlastně to odpovídá mé odpovědi na téma pokora. Co popisuješ také souvisí se zvládnutím emocí. Vždyt člověk ktery věří v sám sebe, má se rád( pochopení a přijmutí všech stránek v sobě) pak neřeší co si kdo o něm myslí, jelikož nikdo lépe než on sám neví jaky je. Já to říkam tak v těžkych situacích: To jsou tvé emoce a přesvědčení, přeji ti at najdeš správnou cestu a víc to neřeším. Samozřejmě si to řeknu v duchu poněvaž bych jenom zbytečně vyřila emoce toho druhého.

Ja si meditace uvedomuji zpetne.
Jsou to asi vsechny cinosti kde mi bylo velice prijemne.Mam spoustu meditacnich pomucek.Napriklad:dobrou snidani,dobry obed,dobrou veceri,krasny zazitek behem nejake cinnosti.To by clovek nerekl kolik existuje meditacnich pomucek....:)


jooo a orgasmus,to je ale meditace...-PUH-