to najlepsie z uvah co som sem mohla dat.......neutekajme pred nou,,,,,,,,,,,,,,

Pozrela som si to od tej 43-tej minúty. Možno si to tu dala aj pre mňa. A veruže padla mi aj nejedna slza. Len škoda, že niektoré momenty sa už nedajú vrátiť späť, aby sme ich mohli napraviť. Možno by bolesť ozaj nebola taká veľká, aká bola. Ja som prvýkrát videla zomierať svojho dedka, keď som mala 15 rokov. Vtedy som si uvedomila, ako môže byť smrť zomierajúceho ťažká. Tak veľmi chcel odísť na druhý svet, až dvíhal ruky k nebesiam a prosil Boha, aby to trápenie ukončil. Dovtedy som si naivne myslela, že ľudia zomierajú iba starý a počas spánku. No skutočnosť je iná.

dakujem vidis si len jedna co si to pozrela ale som velmi rada aj za to ludia nechcu niekedy pocuvat. parvaroma-FLOWER-
a pritom toto je velmi velmi dolezite.

Týka sa nás to všetkých. Niekedy stačí len trpezlivo počúvať. Ale my ľudia sme poväčšine takí, že ak sa nás niečo bytostne netýka, tak tomu nevenujeme veľkú pozornosť. Pochopí len ten, ktorí si tým už prešiel. Nevadí. Ale tak ako je pre nás dôležité narodenie, to ako nás blízky prijímajú na tomto svete, tak je dôležitý aj odchod z tohoto sveta. Ani vtedy by nemal človek ostať sám. Zaujala ma v tej diskusii jedna veta v tom zmysle, že až posledný tón ukáže aká bola pesnička. -FLOWER-

ANO ano suhlasim je to pekne povedana a vystizné.

Tiež som pred pár dňami pozrela tú diskusiu.
Zvláštne, niekedy situácie z môjho okolia dokonale dopĺňajú významy, ktoré niekto ponúka...
Tesne predtým, ako som videla tú diskusiu, ma prišla pozrieť jedna stará babička, ktorá ma chcela požiadať, aby som po jej smrti prebrala peniaze a postarala sa o jej pohreb. Hovorila o svojej smrti v podstate zmierene, jediné, čo ju trápilo bolo to, kto sa postará o jej pohreb. Doposiaľ sa mala za určitú finančnú odmenu oň postarať nejaká pani, neviem prečo, ale asi jej nedôverovala, proste snažila sa presvedčiť mňa, aby som to prebrala, aby som si prečítala právny list, podľa ktorého by som mala prebrať nejakú sumu na pohreb a odmenu za to, že sa oň postarám. Vykrúcala som sa, hoci na mňa kukala s nádejou v očiach a bolo mi jej ľúto...
Keď som si predstavila, čo to obnáša - postarať sa o pohreb, plus riziko toho, že by ma ľudia ohovárali za to, že som neviem čo od nej zobrala...(aspoň podľa toho, čo poznám toto okolie), tak som sa k tomu stavala dosť odmietavo, ale povedala som jej, že si rozmyslím, lebo kukala na mňa prosebne, zrejme jej na tom dosť záleží...

Nedokázala by som prijať tie peniaze čo ponúkala ako odmenu, kúpila by som jej za ne zrejme obrovskú kyticu. Kým ešte žil jej muž a bola som malá, chodievala som sa k nim hrávať...pani bola ku mne vždy láskavá, aj dnes je. Hoci má svoje starecké výkyvy, dajú sa poľahky pochopiť, lenže v bytovke, kde bývam, ju počastovali takými nafúknutými klebetami, až ma z toho uši bolia...Hlavne mi vadí, že si z nej robia srandu aj niektoré staršie ženy, vie o tom, povedala mi. Preto som sa radšej ani s nikým neradila, ale mám pocit, že by som to mala urobiť pre starého človeka...neviem, diskusia bola síce o deťoch, ale nie je to inak ani so starými ľuďmi. Tiež o smrti chcú hovoriť otvorene...a vidíš, predsa som ju v tej chvíli chytila za plece, že načo sa tým zaoberá, nech to už nechá radšej tak, ako je.

ahoj ludka napisem ti to sem hoci sme si to uz povedali bez slova by som tej pani vyhovela , nie je hrozne vybavit pohreb a tie peniaze ako odmenu by som tiez vyuzila na kyticu a nejake sviecky a na to co si o tom mysli tvoj barak by som sa vykaslala, ved oni ti nepomozu a su hlupi ako vidis tak nech si ostanu medzi svojimi klebetami raz im to urcite svitne. cauko jana.