Ľudská duša -
Sen o vlastnom dieťati
Prvýkrát som bola so spolužiakmi niekde na chate a ja som mala so sebou svoje dieťa. Bol to novorodenec a dievčatko. Prišla mi dokonalá a ten materinský cit bol naozaj veľký. Bála som sa, čo mi na to povedia rodičia a čo mám robiť, či mám ísť za doktorkou alebo niečo. Prišla tam jedna učiteľka z mojej školy, dala mi číslo na doktorku. V tom sne som kľačala na zemi a dieťatko som mala položené vedľa mňa zabalené v deke a perinke. Tá učiteľka mi prišla strašne obrovská a keď urobila krok dozadu, skoro stúpila na hlavu dieťatka... odstrčila som ju a na chvíľu sa nedokázala pozrieť na dieťatko, či je v poriadku, ale bolo. Zobrala som ho a išla s ním von. Prostredie sa zmenilo, bolo to prostredie zo sna, ktorý sa mi sníval dávnejšie, nespomínam si na dej a dieťatko nebolo dieťatko, ale môj 5 ročný psík, ktorého nadovšetko milujem a je pre mňa v realite ako moje dieťa. Tam sen skončil.
Druhýkrát sa mi sen sníval dneska nadránom. Začínal to dňom v škole, bola nejaká súťaž a ja som bola deň po pôrode a všetko ma bolelo. Môj tým vyhral a išli sme do jedálne pre ceny. Zrazu to bolo prostredie ako z Harryho Pottera (je to moja obľúbená knižka, ale dlho som nič nečítala a nevidela) a ja som musela povedať svojej učiteľke na konverzáciu z angličtiny, že musím ísť domov. Ešte sa ma spýtala: "Musíš sa ísť učiť?" a ja som odpovedala: "Nie, mám popôrodné bolesti," a tam tá časť skončila.
Ocitla som sa doma, v rukách svoje dievčatko, prišlo mi najkrajšie na svete, milovala som ju najviac ako som mohla. Rodičia to niesli dobre a pomáhali mi. A dokonca celého sna som sa len snažila nakojiť svoje dieťa, ale nedarilo sa, bála som sa dokonca, že nemám mlieko, ale predtým, než som sa zobudila sa to podarilo a dievčatko začalo sať. A samozrejme sa tam aj riešilo ako to poviem svojmu bývalému priateľovi.