mesiac
Piatok, 29.3.2024
Meniny má Miroslav

Ľudská duša - 

Rozpor vo vnútri

neznámy
neznámy | 1.3.2014 20:59
Ľudská duša je naozaj zložitá a to nielen pre druhých, ale aj pre nás samotných. Veď si všimnime, že častokrát vieme pomôcť a poradiť iným, ale sami sebe nie. Asi v tom zohráva veľkú úlohu subjektívno či nedostatočný nadhľad. Možno to nie je ani jedno a najviac sa na tom podieľa ilúzia, nereálne očakávania, nádej? Včera som sa vrátila opäť po dlhej dobe k úvahám, aj keď mi je lepšie bez nich. Asi som si až príliš zvykla na obdobie bez myšlienok, pohľadov do minulosti či budúcnosti. Žila som len pred dnešok. Je to úžasný pocit ľahkosti, akoby neexistovali starosti a problémy, radosť prinesú aj maličkosti. A teraz bum, druhý deň som kdesi vo vnútri smutná. Ale to asi nie je ten správny výraz. Nie som smutná. Neviem to definovať. Snažím sa vybaviť si, aký pocit je to milovať. Zdá sa mi, že toho nie som schopná. Ale fakt je, že posledné dva dni na neho myslím. Odolávam pokušeniu opýtať sa ho 1000 vecí, ale viem, že sa neopýtam. Nutkanie narastá, ale ja odolávam. A viem, že ak sa ozve, nechcem s ním hovoriť. Držím si odstup. Ani neviem prečo. Na jednej strane ma to ku komunikácii ťahá, ale potom zistím, že najlepšie je ticho. Držím si odstup? Budujem múr? Chránim sa? Alebo to už odoznelo a ja si to len snažím nahovoriť? Neviem čo cítim. A ako je možné, že človek nevie čo cíti?
neznámy
neznámy | 1.3.2014 21:44
Někdy nemáme dost odvahy udělat to, co cítíme, protože.. (důvod se vždycky nějaký najde). Chce se mi říct - vykašli se na odstup a prostě udělej, co cítíš a zároveň vše sleduj (včetně svých pocitů). Možná se tím vyřeší Tvá stále se opakující nutkavost "něco ne-dělat". Víš, život je o prožívání a jestli si něco odpíráme a přitom pociťujeme opak, potom je naše dušička smutná, neboť jí odpíráme nějaký zážitek. Možná to chce prohlédnout ještě další věci, které Tě brzdí v rozhodnutí, ale jak už jsem psala - je to hlavně o nalezení odvahy žít svůj život s radostí z poznávání -FLOWER-
neznámy
neznámy | 1.3.2014 23:14
...obdobie bez myšlienok...neviem si ani predstaviť ako to chutí, túžim po tom, mala by som sa vraj naučiť meditovať a takýmto spôsobom sa k tomu dopracovať. Mne sa v hlave myšlienky nenormálne kotia-LOL-, je to až neskutočné.
V knihách o pozitívnom myslení sa píše o tom, že človek sa má naučiť milovať hlavne samého seba, až potom je schopný rozdávať naozajstnú lásku naokolo. Snažím sa o to, alebo viac menej na to čakám, pretože si myslím že to musí prísť samé, nie je to žiadna vec, je to vnútorný pocit.
Dôvod, že som sa prihlásila na zverokruh bol hlavne ten, že nedokážem naokolo objaviť ľudí ,ktorí majú takéto myslenie, aj napriek tomu, že mám vrodenú intuíciu na toto.
Mávam obdobia, kedy ma prepadne nenormálny smútok, vtedy moje myšlienky majú až morbídny podtón. V tomto období napácham najviac hlúpostí, čo sa týka vzťahov a lásky. Ten smútok akoby bol zlý sluha v tomto prípade.
Opakom smútku duše je jej radosť a tú sa snažím dosiahnuť aj za cenu zlej voľby niekedy.Príde síce radosť ale len nachvíľu a je pre mňa bezcenná.
Trpezlivosť ruže prináša aj za cenu utrpenia. Týmto smerom by sme sa mali uberať.
Komunikácia je veľmi dôležitá, hlavne vo vzťahoch ako takých. No na ňu treba aspoň dvoch. Skrátka keď nechce niekto komunikovať, stojí nám vôbec za to ,aby sme ho hocijakým spôsobom do toho nútili?
Aké by to bolo krásne a nekomplikované, keby sme si všetci vždy všetko vysvetlili a náš život by si išiel pekne ďalej...:)
neznámy
neznámy | 1.3.2014 23:24
Ver tomu, že to príde samé. Kedysi sa mi v hlave rojili myšlienky stále, bolo to unavujúce, vyčerpávajúce. Neustále sa čímsi zaoberať, analyzovať. Práve vtedy som objavila čaro meditácií. Každý deň chvíľku. Menila som sa tak rýchlo, našla som vnútorný pokoj a hlavne samu seba. Človek musí milovať hlavne sám seba, až potom dokáže milovať aj iných. Paradoxne, naučiť sa milovať sám seba je to najťažšie. Keď to ale dokážeš, príde odmena v podobe pokoja, bezmyšlienkových stavov. Naozaj nebudeš nič plánovať, ničím sa trápiť, nebudeš cítiť žiadnu potrebu riešiť čokoľvek, bude to brať tak, ako to je, prijmeš to bez výhrad nech je to akékoľvek - biele či čierne. K tej komunikácii, nenútim nikoho, skôr mi ide o to, prečo nedokážem neodpovedať na jeho komunikáciu, tak, ako som si to zaumienila. Väčšinou ho totiž myšlienkou, že s ním hovoriť nebudem, privolám.
neznámy
neznámy | 2.3.2014 00:05
Tak po tom túžim najviac zo všetkého, pokoj duše a bezmyšlienkové stavy.
Ten niekto, koho nenútiš komunikovať je hmotný, áno? nieje to tvoje vedomie, či?:)
Bol to len žart, prepáč.
Mám istú skúsenosť s niečim podobným. Mne zase myšlienka, že som sa už zmierila s čímkoľvek čo má prísť, alebo sa má stať, privolá toho dotyčného človeka. No a ja mu tiež neodpoviem, ako som si zaumienila., rsp. to ani nedokážem...
Ps: za tie neustále rojace sa myšlienky môže ten ascendent v panne, tiež mám to potešenie :)
neznámy
neznámy | 2.3.2014 07:00
Keď vystúpi nejaký problém na povrch, treba ho riešiť, nie sa pred ním schovávať. Síce niektoré typy problémov majú tendenciu vyriešiť sa samé, ale toto nevyzerá byť ten prípad, keďže sa vynoril po predchádzajúcich stavoch spokojnosti a zmierenia a upozorňuje na seba. Podvedomie zabúda len na vyriešené problémy.

Skús sa pozrieť na to, 1) kto ťa ťahá ku komunikácii, 2) kto ti v nej bráni, kto je ten, čo odoláva, a prečo a 3) pred kým sa chceš chrániť. 1: intuícia, zvedavosť, alebo niečo iné? 2: sebazapieranie dôsledkom nejakého nespracovaného pocitu, tvrdohlavosť, nerozhodnosť, nejaká forma strachu (zo sklamania, z neistoty), alebo nejaká povahová vlastnosť toho človeka, ktorú si plne uvedomuješ a nevyhovuje ti?, 3) človek sa občas v strachu z nejakého zlyhania alebo z toho, že situácia dopadne zle, chráni sám pred sebou, aby neurobil žiadne rozhodnutie - následkom ktorého by mohol mať zlý pocit. No to nás zas vracia na začiatok problému.
Už ma nič nenapadá. Ty na to prídeš. :)
neznámy
neznámy | 2.3.2014 12:12
hmmm. no veď to! - strach zo zlyhania!

Poèítam horoskop... Počítam horoskop...