Ľudská duša -
Jsou děti něco dlužny rodičům?
neznámy » Saffiyah | 20.1.2016 14:50
zaujímavá téma, tiež ma to trápi. Mám síce rodičov rada a vážim si ich, ale v istých veciach sa nezhodneme. Na jednej strane ma berú ako dieťa a na druhej chcú, aby som bola dospelá. Tiež si hovorím, že či mám voči nim nejaký dlh, alebo sa mi to len zdá. Bo niekedy mám pocit, že okrem toho, že som nesplnila ich očakávania, tak akoby chceli po mne niečo na oplátku.
Rozumiem zatiaľ len tomu, že vzťah rodič a dieťa by sa mal pestovať od narodenia nového člena v rodine a vychovávať ho s láskou. No zároveň ho viesť k zodpovednosti, aby sa vedelo neskôr postarať o seba a hlavne o svojich rodičov. Myslím si, že by tam nemal byť medzi nimi žiaden dlh. Jednoducho prirodzená rovnováha.
Rozumiem zatiaľ len tomu, že vzťah rodič a dieťa by sa mal pestovať od narodenia nového člena v rodine a vychovávať ho s láskou. No zároveň ho viesť k zodpovednosti, aby sa vedelo neskôr postarať o seba a hlavne o svojich rodičov. Myslím si, že by tam nemal byť medzi nimi žiaden dlh. Jednoducho prirodzená rovnováha.
neznámy | 20.1.2016 15:49
právna pomoc, praktická pomoc a priateľstvo no ano to je tak všetko čo ide urobiť pravda a ono je to vlastne hodne, robíš naozaj veľa
jak študentka som brigošovala cez ČK - opatrovala som starú pani wilnrotterovú, manžel jej zomrel, mala sestru aj deti a bola som to ja jediná kto pri nej sedel na štedrý večer v roku 1982 v nemocnici kde za pár dní zomrela a vedelo sa o tom, štedrý večer len si to predstav, mňa rodičia chápali a moja mama jej poslala koláč a veľkú šatku na zahriatie
mne cit nechýba od mala som v tom rástla bez veľkých slov a predsa, ale vieš Ivčo čo je asi pre niektorých rodičov troška problém ? že rodič sa cíti rodičom dosmrti so všetkým čo k rodičovstvu patrí no dieťa z dieťaťa vyrastie a to je ten disbalans
cit na strane jednej a priestor pre samostatný zmysluplný život dospelých deti na strane druhej, bez citových vydieračiek a predsa v pomoci - ak treba!
saffiyah som písala o Bohu a čo sa mi stalo, keď môj syn skoro zomrel kričala som do vesmíru, či toto je to čo si "zaslúžim" že koľko toho mám ešte pre deti zniesť a nezošalieť a dostalo sa mi presne tej odpovedi: nečakaj dary za výchovu, dary si dostávala každé jedno ráno jak sa ti živý zobudil a skočil k tebe do teplej postele aby ti dal pusu
(dnes žije svoj život a sme priatelia a ako takí sa k sebe správame, je to skutočný vzťah pretože vzišiel z katarzie a to je ten dôvod prečo je hlboko úprimný)
jak študentka som brigošovala cez ČK - opatrovala som starú pani wilnrotterovú, manžel jej zomrel, mala sestru aj deti a bola som to ja jediná kto pri nej sedel na štedrý večer v roku 1982 v nemocnici kde za pár dní zomrela a vedelo sa o tom, štedrý večer len si to predstav, mňa rodičia chápali a moja mama jej poslala koláč a veľkú šatku na zahriatie
mne cit nechýba od mala som v tom rástla bez veľkých slov a predsa, ale vieš Ivčo čo je asi pre niektorých rodičov troška problém ? že rodič sa cíti rodičom dosmrti so všetkým čo k rodičovstvu patrí no dieťa z dieťaťa vyrastie a to je ten disbalans
cit na strane jednej a priestor pre samostatný zmysluplný život dospelých deti na strane druhej, bez citových vydieračiek a predsa v pomoci - ak treba!
saffiyah som písala o Bohu a čo sa mi stalo, keď môj syn skoro zomrel kričala som do vesmíru, či toto je to čo si "zaslúžim" že koľko toho mám ešte pre deti zniesť a nezošalieť a dostalo sa mi presne tej odpovedi: nečakaj dary za výchovu, dary si dostávala každé jedno ráno jak sa ti živý zobudil a skočil k tebe do teplej postele aby ti dal pusu
(dnes žije svoj život a sme priatelia a ako takí sa k sebe správame, je to skutočný vzťah pretože vzišiel z katarzie a to je ten dôvod prečo je hlboko úprimný)
neznámy | 20.1.2016 16:10
Možno aj preto, že to bolo u nás trošku bujaré, tak som citovo asi príliš odmeraná a obávam sa, že si to prenesiem aj do manželstva a vrámci detí. Niekedy si pripadám citovo chladná. Aj neter a synovca beriem skoro ako dospelých, aj keď majú jeden až štyri roky.
neznámy | 20.1.2016 16:21
vevu stále môžeš začať sama za seba, už len tým že si to čo si teraz napísala - uvedomuješ
podelím sa tu so zásadnou skúsenosťou a to je tá, že môj syn užival psychadelické drogy čo nezostalo bez následkov v tých rokoch, preto tá totálka a prišla som na velmi dôležitú vec prečo sa tak stalo tak to sem napíšem:
V detstve som mu bola viac priateľom než rodičom a to nie je dobré, dieťa potrebuje mantinely a oporu, priateľov má v škole a na klzisku
iným slovom, buďme deťom najskôr rodičom a potom priateľom, nikdy nie naopak!
podelím sa tu so zásadnou skúsenosťou a to je tá, že môj syn užival psychadelické drogy čo nezostalo bez následkov v tých rokoch, preto tá totálka a prišla som na velmi dôležitú vec prečo sa tak stalo tak to sem napíšem:
V detstve som mu bola viac priateľom než rodičom a to nie je dobré, dieťa potrebuje mantinely a oporu, priateľov má v škole a na klzisku
iným slovom, buďme deťom najskôr rodičom a potom priateľom, nikdy nie naopak!
neznámy | 20.1.2016 16:40
Já to tak cítím, žes měla hezké dětství a častokrát si vzpomenu, jaks psala o svém tatínkovi.:) Bylo mi to tak blízké-
Pokud jde o ty rodiče, co děti vychovávají bůhví dokolika - každý asi vychází ze svých zkušeností. Já vyrůstala takřka v komunitě, našim bylo dvacet, když jsem se narodila a bydleli jsme v takovém "kumštýřském" baráku. Tam děti měli naprostou volnost, spíš si jich nikdo nevšímal, bylo hodně knih, obrazů, hrálo se divadlo, koncertovalo, všichni se jakžtakž učili, tak jaképak fraky...
Pokud jde o ty rodiče, co děti vychovávají bůhví dokolika - každý asi vychází ze svých zkušeností. Já vyrůstala takřka v komunitě, našim bylo dvacet, když jsem se narodila a bydleli jsme v takovém "kumštýřském" baráku. Tam děti měli naprostou volnost, spíš si jich nikdo nevšímal, bylo hodně knih, obrazů, hrálo se divadlo, koncertovalo, všichni se jakžtakž učili, tak jaképak fraky...
marcie | 20.1.2016 16:50
naozaj to vidíš takto? tie mantinely sú určite potrebné, dieťa potom vie, že rodičovi na ňom záleží ... ale nemyslím, že je zlé, keď ten vzťah je priateľský, aj keď to sa asi dá realizovať viac menej až keď je dieťa dospelé ... a už sa nerehocem ... vyplazím pre zmenu jazyk -PUH-
neznámy | 20.1.2016 17:02
ďakujem za radu :) bo kebyže mám deti, tak robím asi presne to, čo si spomenula. Že by som bola pre deti skôr priateľka ako rodič. Môj brat to má teraz takto a vidím, že to nikam nevedie, bo deti nemajú disciplínu a hlavne režim. A keď budú chodiť jeho deti do školy, budú mať problém. Nielen voči profesorom v škole, abo doma k rodičom, ale aj voči sebe samému. Vďaka za upozornenie. :) -FLOWER- -HEART- S bratom sme si v detstve veľa odskákali a odrazilo sa to na nás. Len ja ešte nemám rodinu ani partnera a on už má, no vychováva ich mierne, aby mali sebadôveru k sebe. Je to síce fajn, ale ak nebudú mať disciplínu a nebudú si vážiť druhých - hlavne starších, tak to zle dopadne.
neznámy | 20.1.2016 17:45
to nie je rada, je to len konštatovanie, máš vlastné srdce vevuš a ja ho z teba cítim
ale niečo tu ešte napíšem navážno ešte chvilku hej ? :) a to je to, že jak tu čítam témy nemožem si nájsť partnera a kto by sa ku mne hodil a také ..............
dievčatá hľadajú princa pre seba a to je okay, len som tu jaksi ešte nezaznamenala otázku typu kuknite do kolečka tomuto týpkovi bo ho lúbenkám ale má on vobec potenciál byť dobrým otcom? lebo ak chce ktorá rodinu (deti) tak toto je velmi podstatná okolnosť
ja som syna vychovala sama a som exemplárny príklad toho, že dieťa potrebuje mamu aj otca, lebo jedna matka sa nevládze rozkrájať je to až skoro schizofrenický pocit byť v cite mamkou a láskavou ale pevnou rukou otcom, mno robila som čo som mohla už na tom teraz nezáleží, dopadlo to dobre vďakaBohu -FLOWER-
ale niečo tu ešte napíšem navážno ešte chvilku hej ? :) a to je to, že jak tu čítam témy nemožem si nájsť partnera a kto by sa ku mne hodil a také ..............
dievčatá hľadajú princa pre seba a to je okay, len som tu jaksi ešte nezaznamenala otázku typu kuknite do kolečka tomuto týpkovi bo ho lúbenkám ale má on vobec potenciál byť dobrým otcom? lebo ak chce ktorá rodinu (deti) tak toto je velmi podstatná okolnosť
ja som syna vychovala sama a som exemplárny príklad toho, že dieťa potrebuje mamu aj otca, lebo jedna matka sa nevládze rozkrájať je to až skoro schizofrenický pocit byť v cite mamkou a láskavou ale pevnou rukou otcom, mno robila som čo som mohla už na tom teraz nezáleží, dopadlo to dobre vďakaBohu -FLOWER-
neznámy | 20.1.2016 18:16
mne dve deti zomreli, tak čomu sa čudovať, detaily sem nenapíšem je to len pre blízke duše previazané vzťahom v hĺbke úprimnosti a času čo je k tomu potrebný, som tu nahá pokial ide o príbeh mojho života ale nohy verejne neroztiahnem -PUH-
kolečko je jedna vec, dá sa tam vyčítať rámec potenciálu osobnosti, opakujem rámec potenciálu, v praxi asi tak že dakto má potenciál byť sám deckom hoci do 50 a to asi bude viac kámoš pre deti než otec a následky si ponesie, no a tá druhá vec je prax! rodinné prostredie kde je fajn si všimnúť v praxi vzťah otec - matka, syn - matka, dcéra - otec
Dnes po skúsenostiach som presvedčená o tom, že sú ľudia ktorí deti mať nemajú, majú zostať slobodní a bez detí aby udržali priestor pre naplnenie svojho života celkom iným sposobom než je konformita.
kolečko je jedna vec, dá sa tam vyčítať rámec potenciálu osobnosti, opakujem rámec potenciálu, v praxi asi tak že dakto má potenciál byť sám deckom hoci do 50 a to asi bude viac kámoš pre deti než otec a následky si ponesie, no a tá druhá vec je prax! rodinné prostredie kde je fajn si všimnúť v praxi vzťah otec - matka, syn - matka, dcéra - otec
Dnes po skúsenostiach som presvedčená o tom, že sú ľudia ktorí deti mať nemajú, majú zostať slobodní a bez detí aby udržali priestor pre naplnenie svojho života celkom iným sposobom než je konformita.
Stránka:
Počítam horoskop...