Láska a vzťahy -
zaľúbenosť verzus láska
V tom podľa mňa spočíva rozdiel medzi zaľúbenosťou a láskou. Zaľúbenosť je v kvalite vášne, najprv očarenie, opojenie a potom, niekedy trpké, vytriezvenie. Pre lásku musí niečo človek obetovať, najprv trpí ale potom je šťastný, naplnený.
Príklad, dajme tomu muž v manželstve s deťmi sa náhle zaľúbi do inej ženy. Rozhoduje sa medzi láskou alebo zaľúbenosťou. Ak opustí ženu, bude nasledovať zaľúbenosť, ak ostane lásku. Láska je podľa mňa spojená s dobrom a inými vlastnosťami ako je vernosť, odvaha, zaľúbenosť je často egoistická, človek myslí na svoje blaho.
Zaľúbenie prichádza samo, bez pričinenia človeka, pre lásku sa človek môže vedome rozhodnúť. Aké blízke a zároveň vzdialené sú tieto city.
Tým nechcem znižovať význam alebo haniť zaľúbenosť, len mi chýba spoločenská diskusia o tejto téme. Mám dojem že sa to mieša dohromady, nerozlišuje.
Čo si o tom myslíte?
V partnerstve chápem skutočnú lásku, ako lásku, kt. nie je sebecká, kt. nechce vlastniť, manipulovať a ovládať, nežiarli, ale spočíva skôr v zdielaní a naplnení pocitu šťastia a ľahkosti s tým druhým... Úprimnú a čistú lásku k tomu druhému vnímam ako stav mysle, neexistuje tu žiarlivosť, majetníctvo, nedôvera a pochybnosti. Keď niekoho milujeme naozaj, proste ho milujeme taký aký v skutočnosti je a nemáme prečo našu lásku spochybňovať. Keď nás hlodajú pochybnosti, že niečo nie je v poriadku, tak to to tak aj bude... Ja neviem totiž rozlišovať medzi tým, že milovať veľa al. málo, buď proste niekoho milujem celým srdcom al. vôbec. Láska je pre mňa nedeliteľná, aspoň tá k jedinému mužovi. Myslím, ale že každý má svoju vlastnú definíciu lásku, lebo každý z nás je iný a môže ju inak chápať ako ju chápem ja.
Na druhej strane zaľúbenosť chápem ako dočasný stav, pričom nie je podstatné ako dlho trvá. To nie je láska, to je ošiaľ... Hovorí sa, že ak sme do niekoho zaľúbení, začneme s ním mať vzťah a všetko klape, tak tento stav zaľúbenosti vydrží tak 2 roky a potom začneme triezvieť, stráca sa nám zahmlené videnie a začína partnera vidieť reálne. Po 2 rokoch začneme vážne uvažovať či nám partner vyhovuje al. nie, lebo už sme spoznali aj jeho chyby. Krízy sa zvyčajne dostavia po 3, 5, 7 atď. rokoch vzťahu, kedy zasa bilancujeme náš vzťah. Ovšem nie u všetkých musí nastať tento priebeh aký popisujem, závisí od osobnosti človeka, inak to prežívajú muži, inak ženy, tiež vek a skúsenosti tam zohrajú rolu.
No celkovo si myslím, že pocit zaľúbenosti a láska síce spolu súvisia, ale zároveň sú to dve odlišné veci. Z pocitu zaľúbenosti sa však môžeme prepracovať k ozajstnej láske no nejde to hneď a tak ľahko...
"ovocie vášne je najprv sladké a potom horké, ovocie dobra je najprv horké, potom sladké"
Konkrétne táto veta vystihuje aj veľa iných oblastí v živote, v podstate platí aj v práci, alebo pri výchove. Príde mi taká saturnská.
Naplnenie ani šťastie obyčajne nepadá z neba ako pečené holuby, aj keď sa to u niektorých jedincov môže tak javiť. Pocit naplnenia by sme nepoznali bez nenaplnenia a pocit šťastia bez pocitov nespokojnosti a smútku. To čo nemáme, vlastne ani nemôžeme stratiť, takže sa mi zdá celkom prirodzené, keď sa striedajú radosť so smútom, dôvera či viera s pochybnosťou. Známe sú aj slová Ježiša, ktorý na kríži v bolestiach zapochyboval.
Vo vzťahu - v láske a všade inde treba na sebe pracovať, byť ochotný vynaložiť nejakú náladu, vôľu a silu byť ústretový, prijať odlišné stanoviská, to všetko vyžaduje neustále obmeny v živote, prijatie negatívnych emócií, schopnosť zniesť ich a vyrovnať sa s nimi. V podstate až dokonca života by sme mali prepracovávať zabehané kolaje, meniť návyky, nielen preto, že sa menia okolnosti a náš fyzický vek, ktorému sa musíme prispôsobiť, ale aj preto, že sme sociálne tvory a jeden bez druhého by sme zahynuli. Námaha, ktorá prináša často aj bolesť a nepríjemné pocity, vedie vlastne človeka k tomu, že rastie a čosom veľa vecí vidí celkom inak, nadhľadovo. Pokiaľ sa posavíme veciam čelom, prvý pohľad nie je vždy príjemný, ale aspoň uvidíme veci jasnejšie. Pomerne túto istú filozofiu vyjadruje aj výpoveď, podľa ktorej cesta do raja, vedie cez peklo.
Láska je pre mňa celoživotný rast, ktorý je výsledkom boja za vzťahy, ktoré nás podnietili investovať svoju námahu a silu.
Kdo mi dnes tvrdí, že není možné donutit někoho jiného pomocí magie, aby se zamiloval do obludy, tak neví, o čem to je. Díky za tuto zkušenost ..
Není nad takovou zkušenost.
Taky jsem byla otrávená...několikrát a po poslední otravě mi došlo na jakým principu to funguje. S odstupem času jsme si navzájem poděkovali za to, že jsme si uvědomili skrze toho druhého spoustu věcí.