vzťahy s konfliktnými osobami

Ako riešite vzťahy s ľuďmi, ktorí sú maximálne negativistickí, sebeckí, netolerantní, závistliví, neprajní a manipulatívni, ale nakoľko sú napr. členovia rodiny, nie je možné sa im vyhýbať.
Zaoberám sa takým vzťahom, jedná sa o ženu, ktorá sa včlenila do rodiny, maximálne ťažko sa s ňou vychádza, kvôli tomu ju aj pravidelne vyhodia z práce a nemá priateľov, či partnera, správa sa tak jednoducho ku každému a najbližšiu rodinu využíva. Každopádne sa v jej prítomnosti cítim zle, často až fyzicky a nie je mi príjemné jej ohováranie za chrbtom či nepríjemné narážky a poznámky, neviem ako to mám riešiť. Ja som človek, ktorý nemá rád konflikty a snaží sa konať rozvážne, ale keď sa mi to nakopí vyše hlavy, dokážem vybuchnúť a bez pozlátka povedať čo mám na srdci. Čoho sa trochu obávam, vrámci prijateľných rodinných vzťahov (ak sa to dá tak nazvať:)
Riešili ste niekedy takého vzťahy, aký ste zaujali postoj? Ja som mala to šťastie, že som až tak "výraznú" osobu nemusela znášať, konfliktným osobám sa vyhýbam, takže to neviem riešiť teraz, keď sa tomu vyhnúť jednoducho nedá...

No pokud si můžu vybrat, tak s takovými osobami nemám vůbec žádný vztah :D
Ale, s rodinou je to jinak. To co popisuješ je úplně moje ségra. A věř tomu, zkoušela jsem všechno. Po dobrém, po zlém, ignoraci, práce na sobě, odpouštění a na hrubý pytel hrubou záplatu. Největší úspěch mělo hooponopono a ta zmiňovaná hrubá záplata. Popravdě jsem po dlouhých letech přišla na to, že to asi nemá řešení. Když se totiž člověk rozhodne, že ti bude znepříjemňovat život a všem okolo, neuděláš nic ani kdyby ses na hlavu postavila. Takže vyřešit si vnitřně vztah k takovému člověku je první věc (což, ale není lehké), za druhé když to jde, vyhnout se mu, za třetí když už člověk musí s ním být, tak ignorovat provokace (do únosné míry), jinak odejít. V případném extrému udělat hrubou záplatu (docela funkční :D). Ale ne zas moc často ať nezačne být proti tomu imunní -ROFL-

Ahojky, u mna to bude docela funkcna zaplata alebo inak odchod do ineho domu, co tiez nie je standardny postup ako vyriesit vztah s vlastnou dcerou((

Tiež to poznám, ale nie v rodine.
A tak ako píše Chava, riešenie to ani nemá.
U mňa funguje komunikáciu obmedziť na maximálnu možnú mieru, ktorá je nutná a v prípade, že musíme byť spolu zamerať sa na dve veci.
Nevytvárať v sebe strach a nevytvárať negatívne myšlienky.
Je to veľmi ťažké za takých podmienok, ale dá sa, len treba byť neustále vedomý si toho, čo cítim. Keď som zameraná na svoje emócie, pocity a myšlienky, sledujem vlastnú reakciu, je to ako keby som prerušila spojenie s tým človekom a nedala mu možnosť napojiť sa.
Ak sa na mňa nenapojí, beriem mu nástroj, ktorým môže na mňa pôsobiť.
Najhoršie je ak má taký človek možnosť ovplyvňovať ďalšie osoby, ktoré sú s ním vo vzťahu, zneužívať ich a zaťahovať do sporov.
To už sa potom rieši ťažšie.

Někdy není jiné cesty než odejít, ale to možná nebude tvůj případ.

Ja som čosi podobné riešila, ale vyriešila som to ignoráciou a vyhýbaním sa. Ja som ten typ, že keď mi je z niekoho zle alebo mám na niekoho ťažké srdce, nedokážem sa na toho človeka ani pozrieť, nieto ešte komunikovať. Takisto, keď je toho už veľa, a nedá sa vyhýbať, tak vybuchnem a vtedy si slová veru nevyberám. Teraz sa takéto situácie snažím riešiť cez postupné ventilovanie, to znamená, že sa snažím, aby nedošlo k situácii, že vybuchnem.
Ja by som asi nedúfala, že sa táto osoba zmení, ale každopádne by som jej rovno povedala, čo sa mi nepáči a nech ma z jej hier vynechá. Snažila by som sa vytvoriť si istý rešpekt v tom zmysle, že mňa sa jej správanie bytostne nedotýka, ale narušuje môj životný priestor a to mi vadí. Dôležité je zachovať si odstup od jej správania, lebo ťa oberie aj o posledné kúsky energie, čo ti ostanú.

Podobnou situaci mám za sebou.........jsem taky typ, který nemá rád konflikty a spíše se snažím tak nějak se všemi vyjít.....ale už jsem si myslím, pochopila, že to tak nejde a je třeba se od takových lidí osvobodit a třeba úplně to s němi ukončit.
Z mých zkušeností.... ta druhá osoba jiná nebude, nepochopí a ještě se bude zlobit, když jí budeš něco "vytýkat".

mala som niečo podobné s mamou plus k tomu pokusy o emocionálne vydieranie....dlho som to nevedela riešiť,tak som riešila seba a zistila som,že už sa ma nedotýka to,čo vraví-nie preto,že by som bola zrazu asertívnejšia,ale preto,že som si bola viac vedomá sama seba-a tiež som zistila,že keď nereagujem a nereagujem ani na x-tý pokus o vyprovokovanie hádky,tak ju to nebaví /nedostane žiadnu energiu odo mňa/.Ale trvalo to dosť dlho.Uvedomila som si ešte jednu vec,že som bola závislá na svojej pravde,že som ju každému chcela dokazovať ,napríklad aj na starom najdise v diskusiách,a teraz už tú potrebu nemám.je dosť diskutujúcich,ktorí píšu so zámerom vyprovokovať konflikt a potom vcucnúť nahromadenú energiu /hoc negatívnu/,nevidím dôvod presviedčať niekoho o tom,ani vlastnú matku,že nemá pravdu.Pomáha to./ale nebolo to hneď/-FLOWER-

To je super, ty fóra jsou skvělým cvičištěm, že? :D
Díky za to, hlavně najdise mě vycvičilo řádně a už mě nevytáčejí věci a názory, které kdysi... -THUMBSUP-

je to moj pripad, lebo ma nechce..

Len ma napadlo,ako píšeš,že ťa nechce...
dlho rokov som trpela tým,že som cítila,že ma rodičia neprijali takú,aká som,zazlievala som im to,bolo mi z toho smutno,ale v uvedomila som si,že ja robím to isté-ani ja neprijímam ich.Nechcem ich.Chcela by som ,aby boli iní.Toto zistenie mi dosť pomohlo.
Vzťah dcéra - matka býva konfliktejší,ako syn -matka-je to prirodzené,aj ja už roky na ňom pracujem /na tom mojom vzťahu k mojej dcére/...držím palce

Prostě se musím od toho druhého oddělit, nemyslím fyzicky, ale mentálně. Pořád se musím soustředit na sebe, poslouchat, co ten druhý říká, ale jakoby to říkal třeba někdo, s kým nemám nic společného, třeba někdo v TV. Nenechat se tím zasáhnout, udržet si odstup, stát se nezúčastněným pozorovatelem. Ano je to strašně těžké, obzvlášť pokud je tím člověkem někdo, kdo nám není úplně lhostejný, kdo nám ublížil, atd....Ale zase s nikým jiným, než s takovými lidmi, nezjistíme, jak jsme na tom.

Ďakujem Vám všetkým za odpovede a rady, dosť presne ste vystihli moju situáciu. Je pravda, že ja s tým asi nič nespravím, lebo kto nechce sa nezmení, ako tu bolo písané... presne nad tým som uvažovala, či môžem takého človeka ovplyvniť, ako sa rozumne brániť, ale nevidím riešenie, asi máte pravdu v tom, že jediné čo mi ostáva je obrniť sa proti tomu a pokiaľ sa dá, vyhýbanie. Len dúfam, že sa mi to podarí dlhodobejšie a po čase nevybuchnem :)

Kup ji karmu!-NOSMILE-

Utekaj preč,tu niet pomoci:)

Si to ctu podruhe...

Jednak tu popisujes svuj subjektivni nazor.
Pravda je takova,ze existujes (i kdyz na webech i toto vzdy neplati)
Pravda je ze existuji.
Pravda je,ze existuje ta osoba kterou ty popisujes.

Vse co tvrdime o sobe a o druhych neni pravda,jsou to nase subjektivni nazory.


No a jak si tak vsichni existujeme,tak jsme vsichni vice ci mene nemocny.


Nekdo ma cukrovku,nekdo pasovy opar...nekdo treba umira na rakovinu,nekdo je netolerantni,sobecky,zavistivy....

Tak se te osobe nevyhybej,respektuj jeji nemoc a mej ji rada.-FLOWER-

heh pekné.. rozmýšlam, prečo dnes už niektoré ženy, najmä mladé, absolútne strácajú schopnosť mať odstup a zároveň nestratiť empatiu.. markantný pád tej druhej schopnosti, /ako čítam nielen vyššie ale i v spoločnosti/ sa mi zdá, všeobecným civilizačným rysom /podobne ako inflácia chlapského charakteru a čŕt, a nemyslím tým tie terajšie trendy tetovania/.. niečo sa deje a niečo je špatne..

ahoj,
tak ja som tiež takých hodne postretala. stálo ma to veľa sĺz, zlých skúseností a utrpenia. vyjadrenia ako napr. ako od granka ma vytáčali do nepríčetnosti a dnes s ním musím súhlasiť.
myslím, že min. dva krát tu bola spomenutá veta, že vydrž, nebude to hneď a veru veľká pravda to je. to má svoj význam. veľké veci sa dejú pomaly a človek pochopí asi až vtedy, keď už nemá žiadnu inú šancu, keď už je pritlačený k stene. ak by som to mala nejak opísať, tak to bol stav asi ako: nesieš náklad, stále je ťažší a nevládzeš, ideš z posledných síl. potom ťa napadne ho zhodiť, lebo nevládzeš a keby si ho držala ešte chvíľu, vieš, že ťa privalí. tak to je tá chvíľa, keď sa rozhodneš.
len si prosím ťa nevytváraj odstup. lebo to je negatívne. vytvor si pochopenie. každý človek má svoju cestu a iné problémy.
raz som sa dívala na opozíciu v synastrii s mojim manželom. v duchu som ho chcela roztrhnúť ako žabu. už som nevedela ako inak mu mám vysvetliť, aby pochopil. a v tom mi docvakla jedna logická vec. keď sa pozriem z pohľadu svojej planéty, tá jeho je v opozícii. lenže keď som sa pozrela z jeho pohľadu, bola v opozícii tá moja. a vtedy mi došlo, že on to nerobí naschvál. on iba inak nevie. a má na to právo. môže ísť kadiaľ chce. je to jeho voľba. a potom mi napadlo, že aj to moje je moja voľba a že aj ja smiem ísť kadiaľ ja chcem. aj toto pochopenie bolo pre mňa kľúčové. pretože dovtedy som sa snažila všetkým len vyhovieť, chcela som byť za dobrú. lebo tak to do nás od malička hučia, ak nebudeš taká a taká , nebudem ťa ľúbiť....naše ubolené dušičky neľúbené s tým majú problém. a vieš kde je problém tohto problému? v tom, že neľúbime sami seba.
dnes som stískala moju veľkú dcéru a vravela som jej ľúbim ťa. a ona s veľkým rehotom: áno mami, aj ja SA ľúbim
až budeme ľúbiť seba, budeme aj tých druhých vedieť ľúbiť
ps: v duchu pozdravujem tú kravu z mojej roboty, už s ňou súcitím, chápem, len k láske sa budem musieť ešte dopracovať -WALL-

Je to smutné...mne je takých ľudí v podstate ľúto. Tiež mám tú česť mať jeden exemplár doma. Nehádam sa už, pýtam sa a odpovedám len krátkymi vetami. Všimla som si , že keď nekomunikujem s ním,tak sa dokáže potom nahnevať sám na seba. Je to tzv. samonasierací reflex.
Nemožu za to v podstate, nikdy nepochopia...nemajú na to. Už keď toto píšem, tak si začínam uvedomovať, že je to tak zúfalé, že nemá význam na to ani myslieť.-SAD-

mňa vcelku dosť vytáča moja dcéra,vždy keď jej poviem-Saša,ty si tak šikovná,alebo to sa ti podarilo,ona mi VŽDY odpovie: JA VIEM -WALL-
no nevytočilo by ťa to?:D-BOW--THUMBSUP-