Láska a vzťahy -
Majetníctvo
Mozno by nebolo zle studovat dalej ;)
"Štyri roky pred Oshovou smrťou som stretol v Indii môjho súfijského učiteľa Majeeda. On mi otvoril oči, keď povedal, že to, čo sa v ášráme deje so sexualitou, nikam nevedie. že je to duchovný bordel, lunapark so všetkými tými kúpaliskami, vibrátormi, recepciami, zábavou, zábavou, zábavou. Že sa Osho mýlil, keď si myslel, že ľudí pritiahne za slobodným sexom a všetko ostatné pochopia. Aj keď som Osha miloval a vďačím mu za najkrajšie roky života, pochopil som, že východiskom nie je výmena partnerov, vyhľadávanie citových zážitkov s novými ľuďmi ani zabávanie si maľovaním. Techniky sú skrátka nanič, pokým tam nie je dôvera a ten plamienok, ktorý nás spája so všetkým. A to majú len praví duchovní ľudia."
:):):)
"Sú tvrdé, tie slová. Najmä na ženy. Hovorí sa tam, že muž sa stal otrokom svojmu rozumu, ale žena zahodila omnoho viac. Vyzbrojená najväčšou jemnosťou citov, mala vytvoriť most k raju pre ľudí. Ona predovšetkým je zodpovedná za potomstvo. Tým aj za celé ľudstvo. Najsilnejšia je pri vytváraní domova. Nie vo verejnom živote. Z tichého domova ovplyvňuje všetko. Len vtedy je skutočne ženskou, len vtedy bez slova, zdôrazňujem - bez slova!, vychováva muža, ktorý je potom schopný hoci aj dobyť nebesá, ak je podporovaný týmto tichým pôsobením. Taký muž sa bude snažiť ochraňovať pravú ženskosť, a to ochotne a s radosťou, len čo ju spozná."
Skusila som to ticho, ako sa hovori "zahryznut si do jazyka" na odporucanie svokry...ku podivu zabralo...manzel sa zacal so mnou rozpravat :D Ale bolo to pre mna strasne utrpenie byt ticho, lebo je to take prirodzene zenske rozpravat a delit sa o zazitky :)
A myslim si, ze zeny su dolezite VSADE. Zena je silna pri vytvarani akychkolvek vztahov, nielen doma. Ako nas zeny ochranuju nasi cteni zakonodarcovia? Nevidia, ze sme matky, ktore potrebuju dostojne zit a starat sa o dieta, taky priklad. znizenie rodicovskeho prispevku...a matky utekajte sup-sup do sichty, lebo vas muz neuzivi...ach, zacarovany kruh,...
Keď som tak čítala, čo píšeš, zas som si spomenula na myšlienku Michela de Montaigne, ktorá hovorí, že človek si nájde zdôvodnenie pre čokoľvek, ak sám veľmi chce. Myslela som tým tých mužov v prvom článku.
Ten obraz ženy, voči ktorému si sa vyjadrila (možno aj ohradila), pekne potvrdzuje rodové stereotypy - časom zapadnuté návyky, no v zápätí v niečom korešponduje aj s odrazom jestvujúcej skutočnosti. S odrazom dnešných vzťahov.
Ľudia majú totiž v partnerstve s niekým iným vždy možnosť vidieť nielen niekoho iného, ale aj vlastné zrkadlo. Uvidieť svoj odraz v živote niekoho iného, resp. jeho reakciu na náš život. Nie každý tento odraz prijme, nie všetci vieme bez problémov prijať samých seba. Prostredníctvom vzťahov vlastne máme možnosť regulovať sa... Túto reguláciu akoby človek po dlhoročnej samote strácal, preto tak ťažko privyká na niekoho iného. Bojí sa odhaliť svoju tvár pred sebou samým, prejaviť svoj strach za to, kto je.
Samota je vlastne najlepšou maskou pre tých, ktorí sa nechcú krotiť v situáciách, kedy by iní nasadili spoločenskú tvár - nejaký konvenčný typ správania, ktorý sa považuje za pozitívny za to, lebo je prijateľný pre obe strany. Prostredníctvom toho vonkajšieho môžeme vlastne rásť aj vo vnútri. Ktosi by povedal, že takto rastie Ego, ale my ego potrebujeme, len ho musíme ovládať a zamerať pozitívnym smerom. Možnosť prekonať spoločné problémy znamená podľa mňa možnosť meniť a prijať samého seba.
Možno to tak necítia všetci, ale za seba mám tento pocit:)
Ak si ich rodičia pestovali pre jedného partnera a oni sami im poskytovali falošný odraz, tak možno nikdy nemali príležitosť uvidieť sa. Tým som chcela povedať, že zákonite nemusela byť príčina v nejakej opičej láske rodičov, ale v tom, že tí muži sami predtým nevyskúšali iné vzťahy, ktoré by im ten odraz vlastného zrkadla nastavili. Keďže absentoval zo strany rodičov. Takýto ľudia očakávajú potom od partnera také reakcie, aké im poskytovali rodičia, nerozlišujú vzťah k partnerovi a k rodičovi. Výsledkom môže byť trebárs očakávanie neustálych ústupkov, neustáleho odpúšťania, poklonkovania sa atď...čo je dosť vyčerpávajúce, ak tam nie je následné uvedomenie si chýb. A ak ešte do vzťahu rýpali rodičia, tak sa tým manželkám vôbec nečudujem...
Niekedy som mala pocit, ze aj u nas bol niekedy pre manzela dolezitejsi nazor a postoj jeho rodicov ako moj. A to sa mi nepacilo a nepaci, takze vtedy sa ozyvam (a nastavujem zrkadlo :), ze nezije s nimi, ale so mnou,...aj ked je to pravdepodobne ovela narocnejsie.
Určite by niekto nemal komentovať len chyby iného bez toho, aby zvolil kritický prístup k sebe.
Je to také nevedomé brzdenie vo vývine, ak rodičia nenechajú dieťaťu priestor na omyly a ich nápravu, ak nedajú podnet k sebareflexii. Naučené vzorce sa aj tak stratia, keď sú iba obsahom pamäte a nie výrazom vlastného presvedčenia. Ale čo už, každá matka je taká, aká vie byť, aj rodičmi sa učíme byť.
No zrejme sú vaše zrkadlá v harmónii, keď ich nastavujete, lebo ak by to nemalo význam, nerobili by ste to :)
Z toho by malo vyplyvat, ze ak sme vo vztahu s niekym, napravu mozeme ocakavat jednoznacne napravou sameho seba. Viem vsak ake je to tazke, v realite zdanlivo az neuskutocnitelne. V skutocnosti ale problemy prichadzaju, niekedy aj v tej istej podobe a clovek by chcel tym prastit vsetkym, ale sa to neda, lebo naoko jedno konci, druhe zacne, ale v skutocnosti je to to iste. Tak a uz iba zacat verit v zazraky a stanu sa nasou kazdodennou realitou.:)
No myslím si, že muž či žena, ak aj nedospeli k vnútornej regulácii prostredníctvom rodičovskej výchovy, resp. ak sa naučili konať stereotypne na základe naučených vzorcov v prvotnej rodine, tak stále majú možnosť rozvíjať sa vo vzájomnom vzťahu. A v podstate aj prostredníctvom priateľských vzťahov. Keď si predstavím, koľko ráz som v minulosti mala chuť hodiť po mojej najlepšej priateľke papuču a dnes sme sa naučili komunikovať s prehľadom a nevymenila by som ju za nič na svete:)
"... jedna žena chodila za psychologičkou, že nemôže spávať. mala muža ktorý ju bil a aj ju opustil (aspoň myslím). našiel si druhú ženu. po určitom čase chodenia k psychologičke žena povedala, že sa dozvedela, že jej bývalý muž bije aj tú druhú ženu... a odvtedy môže s kľudom spávať " -
- ja som to pochopila takto: hlupák muž bil tú ženu a spôsobil jej absolútnu stratu akéhokoľvek pozitívneho sebahodnotenia a sebavedomia - ona bola jednoducho presvedčená že on ju bije preto lebo nie je dosť dobrá, ale nepochopila čo robí zle, iba si to nakoniec vysvetľovala tak že je menejcenná a horšia než iné ženy - ale potom, keď sa dozvedela že bije aj tú druhú ženu, tak si vlastne uvedomila že ona nie je horšia ako tá druhá a že nemá dôvod myslieť si o sebe že je menejcenná ....
- chcem sa vyjadriť k téme ktorou si vlastne založil túto diskusiu o majetníctve citujem: -
" ...ľudia museli pozorovať svojich partnerov pri pohlavnom styku s cudzím človekom, aby sa „oslobodili od pocitu vlastníctva“." -
- No ja som týmto pobúrená !
Predsa - takýmto spôsobom sa dehonestuje celá hlboká láska konkrétneho muža ku konkrétnej žene ktorú miluje, alebo naopak hlboká láska konkrétnej ženy ku konkrétnemu mužovi ktorého miluje.
Takéto niečo môže urobiť len človek ktorý v skutočnosti toho druhého nemiluje a ani nikdy nemiloval a chce sa ho zbaviť a celú hlbokú lásku ponížil na obyčajný plytký sex pre sex hocikoho s hocikým ......
- No nehorázne - nenachádzam slov !...
To mi zrovna jako důkaz odevzdání nepřipadá. Odevzdání není o AKCI. Alespoň to tak cítím já. Myslím, že odevzdání není o tom, co, jak, proč a pro koho děláš, ale co dáváš. Pokud se odevzdáváš, dáváš sebe - celého, ne nějaký svůj konkrétní čin
Spíš nebránit jí svobodně dýchat a nechat ji, aby si o tom, co je její dobro, rozhodovala sama, čili opak akce - to bych viděla, že by se taknějak k nějakému tomu odevzdání mohlo blížit
Já osobně považuji situaci, kdy někdo jiný dělá něco pro moje dobro, za tu největší katastrofu, která může nastat :)
Čítajte viac: http://www.zverokruh.sk/forum/laska-vztahy/majetnictvo/#ixzz1s1R7Xqf2