Láska a vzťahy -
Cesta vs cieľ
... "vis, lide jsou velmi hloupi a velmi omezeni v tom, kdyz si mysli, ze pochopi karmu a nebeske zakony, prave proto jsme v telech, abychom jim nerozumeli ;) " ...
Píšeš o sobě? Nebo píšeš o tom, že jsou lidé, kteří jsou hloupí a omezení, a nadlidé, kteří to o těch prvních mohou říct?-CONFUSED-
pseudotázne..
rozdeľuje.. celok = život..
napríklad sa môžeme tiež spýtať: čo je dôležitejšie? moment alebo kontinuita?
a kedy? z akého pohľadu?
filozofia nám nastoľuje základné, sťažíjne otázky, nad ktorými sa zamýšlame keď nevieme, nevidíme zmysel a potrebujeme niečo pochopiť, od niečoho sa odraziť, k niečomu sa upnúť.. často sa však zaoberá problémami, ktoré si vynašla sama.. ak sa začne brať v živote za nejakú "nosnú silu", život zbytočne problematizuje..
takže! rozličné výroky môžme brať ako niečo, kde môžme nájsť konečné resumé, rozsudok, rozhrešenie alebo.. niečo čo sa týka skôr gramatiky, jazyka a nejakého formálneho pokusu vymedzovať, či zdielať videnie reality a osobný postoj k nej v medziludskej, medzigeneračnej komunikácii či komunikácii so samým sebou..
ale nie viac.. ;)
A potom premýšľame, ako sa k nášmu cieľu dostať, akou cestou sa uberať, aby sme náš vytúžený cieľ dosiahli.
Nemyslím si, že takáto túžba nakoniec ozaj dovedie človeka ku šťastiu. Pretože väčšinou sa túžby ľudí týkajú niečoho pozemského, hmotného.
Takže mne najbližšie to napísal zveroelipsa, cieľ je cesta...cesta je život...čiže cieľom je život sám.
Aj keď to je stále len cieľ človeka v tomto živote, potom je ešte iný cieľ, ktorý je spoločný pre všetkých a pre všetko.
Nikde není dáno, že dosažením určitého cíle budeme šťastni věčně, ale štěstí jako trvalý stav bychom ani nedokázali rozpoznat, neměli bychom možnost srovnání.
Charakter se taky formuje podle kvantity a kvality prožitků. Dospět ke kýženému cíli někdy dokonce znamená zjistit, že za tu námahu nestál. Takže jediným ziskem jsou zkušenosti, nasbírané cestou ;)
Veľakrát som sa pýtala druhých a chcela počuť ich názory, stále to robím, no už nie tak často. Pýtala som sa ich, ako by oni riešili nejaký môj problém, ktorý nastal.
No uvedomila som si, že tým vlastne zameriavam pozornosť na tých druhých, že vlastne len riešim čo oni a nie seba.
A nakoniec som si aj tak vždy urobia po svojom :)
S tým opäť súhlasím, že charakter sa formuje počas života, na základe skúseností, ktoré sme prežili. A následného pochopenia.
Ale subjektívny názor iných môj charakter nezmení. To je práca pre mňa a nie pre ostatných okolo mňa.